S katarínskym sviatkom sa spája viacero ľudových tradícií, medzi nimi aj sadenie vetvičiek čerešní do črepníkov.
Foto: TASRKto bola Katarína Alexandrijská?
Jej príbeh je s najväčšou pravdepodobnosťou vymyslený, dôkazy o tom, že by skutočne žila, neexistujú. Preto ju aj rímskokatolícka cirkev vyradila zo zoznamu svätých. Legenda hovorí, že pochádzala z bohatej rodiny, dostala dobré vzdelanie a jej krása lákala mnohých nápadníkov.Rodičia ju chceli vydať, ona to však odmietala, chcela pre seba rovnocenného partnera. Poslali ju preto za kresťanským pustovníkom, aby sa s ním poradila. Po stretnutí mala sen, že Panna Mária jej na ruku navliekla prsteň so slovami, aby si za muža vzala jej syna Ježiša Krista. Keď sa Katarína prebudila, videla, že má na ruke skutočný prsteň a uverila, že sen bol realitou. Od tej doby zasvätila svoj život Ježišovi a kresťanstvu.
Začiatkom 4. storočia, počas panovania vládcu Maxentia, začali kresťanov prenasledovať. Katarínu lapili, ona sa však svojej viery nevzdala. Dali preto zvolať najväčších mudrcov, aby ju presvedčili. Nestalo sa to, naopak ona presvedčila viacerých z nich. Katarínu dali zbičovať a uvrhli ju do väzenia.
Aj tam však mnohých obrátila na kresťanskú vieru, dokonca aj manželku panovníka. Ten ju dal za trest lámať na otáčajúcom sa kolese, pričom nože upevnené na podstavci sa jej zapichovali do tela. Mučenie však Katarínu nezlomilo, svoju vieru neodvolala. Stal sa zázrak, koleso sa polámalo a Katarína bola slobodná. Nakoniec jej 25. novembra roku 304 sťali hlavu.
Aké ľudové zvyky sú spojené s týmto sviatkom?
Sviatok Kataríny sa v ľudových zvykoch spájal so začiatkom zimného obdobia a predznamenával Vianoce. Dní sa krátili, vonku bola tma a zima, práce na poli hotové, dobytok sa prestal pásť, práca a aj zábava sa presunuli do vnútorných priestorov.Do dnešných dní pretrval zvyk usporadúvať katarínske zábavy. Bola to posledná tancovačka pred adventom, kedy sa zábavy už nekonali. Zaujímavosťou je, že prípravu katarínskej tancovačky mali na starosti ženy, ktoré si zároveň vyberali, s kým budú tancovať.
Dievčatá súce na vydaj si do črepníka na peci zasadili konár čerešne, prípadne ešte slivky či orgovánu a každý deň ho polievali vodou, ktorú nosili z potoka v ústach. „Ak vetvička do Štedrého dňa zakvitla, mohla sa dievčina tešiť na svadbu,“ píše sa na portále venovanom ľudovým zvykom www.ludovezvyky.estranky.sk.
„Do domu musel na Katarínu vždy vkročiť prvý muž, žena by priniesla škody v podobe porozbíjaného riadu po celý ďalší rok. Aby sa tomu predišlo, chodievali v tieto dni po dedine chlapci „s oceľou“. Po príchode do domu predniesli vinš: Priniesol som oceli, žeby sa vám misky nebili,“ uvádza web. Malých vinšovníkov odmeňovali peniazom, koláčom či jabĺčkom. „Kde sa báli, že skôr ako chlapci s oceľou príde do domu žena, vyzerali domáci okoloidúcich mužov a hneď ako zbadali chlapa, volali ho do domu."
V tento deň sa tiež nesmelo pracovať s ničím, čo malo kolesá, dokonca ani na kolovrátkoch. Zakázané bolo aj šitie.
Aké pranostiky sa spájali s katarínskym sviatkom?
Bolo ich viac. Asi najznámejšou je pranostika: „Keď na Katrenu stojí hus na ľade, na Kračun bude stáť na blate.“ Kračun bolo staré slovanské pomenovanie pre zimný slnovrat. S príchodom kresťanstva ho nahradili Vianoce. V niektorých slovanských jazykoch sa Vianoce označujú práve týmto slovom.Alebo sa tiež hovorievalo: „Na svätú Katarínu, skryjeme sa pod perinu“. Katarínsky sviatok skrátka znamenal príchod zimy a očakávanie vianočných sviatkov. Užite si ho aj vy. Bežte si s deťmi natrhať vetvičku čerešne, ak máte tú možnosť, alebo si doma večer zatancujte. A hlavne sa už začnite pomaly tešiť na príchod najkrajších sviatkov roka.
