Na Ondreja sa veštilo. Dievčatá chceli vedieť, koho si vezmú za muža

Gabriela Bachárová, 30. novembra 2019 o 05:37

V dnešnom diele našeho nového seriálu, ktorý predstavuje významné predvianočné a vianočné dni, sa bližšie pozrieme na sviatok svätého Ondreja.

Na svätého Ondreja sa lialo olovo.

Foto: archív Vojtecha Majlinga

Nositelia tohto mena oslavujú svoje meniny práve dnes. Ide o významný ľudový sviatok, s ktorým sa spája viacero zaujímavých zvykov. Dnes však už nie sú v povedomí ľudí.

Sviatkom svätého Ondreja začína obdobie adventu a zároveň nový liturgický (cirkevný) rok. Ondrej, ktorý sa pôvodne živil ako rybár, bol v cirkevnej tradícii prvým Kristovým učedníkom. S jeho životom je spojených viac legiend. Pomocou kvapiek vody mal zachrániť z horiaceho domu chlapca. Údajne tiež vyhnal sedem diablov, ktorí sa prestrojili za psov. Tí však v ďalšom meste zabili chlapca, Ondrej ho vzkriesil modlitbou. Ježišov učedník bol prenasledovaný, priviazali ho na kríž, kde tri dni umieral.

Deň ako stvorený na čarovanie

Sviatok svätého Ondreja bol súčasťou takzvaných stridžích dní, s ktorými sa spájala ľudová mágia. Bol to jeden z najvýznamnejších „čarovacích“ dní v roku.

Ondrej je okrem iného patrónom neviest a zamilovaných a práve lásky sa týkali viaceré ľudové zvyky praktizované práve v tento deň. Dievčatá vkladali mená chlapcov napísaných na papierikoch pod vankúš. Ráno jeden vytiahli a za toho, kto bol na ňom uvedený, sa mali vydať.

O polnoci z 29. na 30. novembra dievky zvykli klopať na kurník a recitovali pritom: „Kohútik, kohútik, zakotkodákaj. Ak muža dostanem, vedieť mi daj. Sliepočky vy nechajte kotkodákanie, nekazte mi, nekazte vydávanie.“ Ak sa z kurníku ozvalo kotkodákanie, dievča nemohlo čakať, že sa budúci rok vydá. Ak však zakikiríkal kohút, svadobná hostina už bola reálnejšia.

Dievčatá tiež do pripravovaných halušiek vkladali papieriky, ktoré obsahovali mená chlapcov. Halušky dali variť a keď začali vychádzať na hladinu, jedna po druhej si ich brali. Za koho sa dievčina vydá? To ukázal práve papierik. Obľúbený bol aj zvyk položiť na lopatu kúsok chleba. Ktorej dievčine vzal pes chlieb ako prvej, tá sa mala ako prvá vydať.

Tradičným zvykom bolo aj liatie olova. Mládež sa stretla v jednom dome, často tam, kde sa práve trhalo perie. Mládenci ohriali olovo na lyžičke a cez kľúč ho liali do misky s vodou. „Liali ho nad hlavou uprostred sediacej dievky, ktorá odriekala slová: Ondreju, Ondreju, na teba olovo leju, aby si mi dal znať, koho budem muža mať. Podľa tvaru odliateho olovo mládež veštila, aké povolanie bude mať jej muž, či kedy sa uskutoční svadba,“ vysvetľuje portál Vianoce.sk.

„Dievčatá mali viacero spôsobov, ktorými sa snažili zistiť čo to o svojom budúcom mužovi. Veštili pomocou polienok, siali konope, triasli ploty, počítali kolíky v plote, udierali na chliev, či sa prasa ozve, triasli slivky,“ vymenúva portál.

Mrazivým bolo veštenie z hrnčekov. Pod štyri hrnčeky sa vložili chlieb, hrebeň, hlina a prsteň. Ak si človek vybral hrnček s hlinou, čakala ho do roka smrť. Ak hrebeň, tak choroba. Ak chlieb, tak mal zbohatnúť. No a nakoniec prsteň znamenal svadbu. Skúsite si dnes niektorý z týchto zvykov na vlastnej koži? Prajeme vám len samé dobré správy.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Voľný čas - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >