Veronika Kicková predáva svoje drevené výrobky.
Foto: archív Veroniky KickovejNajskôr žila v komunite na zaježovských lazoch, teraz býva pod Vtáčnikom v malom dome, ktorý má len kuchyňu a jednu izbu. Živí sa predajom drevených výrobkov a nejaké peniaze má aj z koncertovania, spolu so synom Jánom tvorí duo Hmlisto, minulý rok im vyšiel prvý album Na druhom brehu.
Určite sa stretávate s ľuďmi, ktorí vyjadrujú údiv, ako môžete žiť bez vody, prakticky bez elektriny? Čo im odpovedáte?
Nežijeme bez elektriny, máme fotovoltický systém, ktorý nám zabezpečuje, čo potrebujeme, úsporné žiarovky, CD prehrávač, notebook. Ani bez vody nežijeme, iba si ju musíme v zime doniesť zo studničky a v lete zo suda na dvore.
Ako doma periete a umývate sa?
Periem na rumpli a umývame sa v lete veľmi komfortne na záhrade vo vani a v zime v detskej vaničke.
Povedali ste, že nemať rodinu, bola by ste, čo sa životného štýlu týka, ešte tvrdšia. Čo to znamená?
Napríklad nemať ani tú fotovoltiku, internet... Aj bývať by sa dalo ešte skromnejšie.
Nechýba vám auto? Ako sa dostávate dolu do mesta?
Nie, vybrali sme si miesto, kde chodia autobusy dosť často.
Internet a mobil však využívate, aby ste boli v obraze, mohli šíriť svoje postoje a vďaka technológiám mali synovia ľahšiu domácu školu. Vyjadrili ste sa však, že to nie je veľmi ekologické. Nevidíte teda rozpor medzi vašou snahou o ekologický prístup a využívaním techniky?
Rozpor vidím a prijímam ho, nič nie je čierno-biele.
Priznávate, že dnes by to bez internetu, počítačov, mobilu nešlo?
Dospelému človeku išlo, ale deťom to nemôžete urobiť.
Prečo podľa vás využívanie techniky nie je ekologické?
Už samotná výroba mobilov a počítačov je neskutočne náročná na suroviny, otrockú ľudskú prácu, navyše ich ani nevieme dôsledne zrecyklovať, nehovoriac o obrovskej energetickej náročnosti, všetky tie vlnenia...
Veronika Kicková je známa aj ako hudobníčka Horana.
Foto: Vítězslav ŠkorpilŽijete navonok inak ako väčšina ľudí, vidíte aj nejaké rozdiely vo vnútornom živote? Alebo sa opýtam inak: majú vonkajšie podmienky vplyv na to, čo človek cíti vnútri?
Určite. Žijem pomalšie, vo väčšom súlade s rytmami prírody, nemám pocit, že mi život uteká príliš rýchlo. Príroda človeka upokojuje a dáva každodenným veciam význam...
Máte aj nejaké rituály, ktoré robíte v prírode, uctievate ju?
Príroda mi dáva uzemnenie, pocit vnútornej radosti. Rituály už nepotrebujem.
Veľa ľudí by vás označilo za alternatívnu. Vnímate sa tak aj sama alebo máte proti tomuto označeniu výhrady?
Ten pojem má bohužiaľ dnes mnoho významov, takže záleží na tom, čo máte na mysli. Ale nemám potrebu sa zásadne vymedzovať proti „bežnej“ spoločnosti, v mnohých názoroch som asi bežnejšia ako niektorí ľudia z paneláku.
Letné práce.
Foto: Z. PerlingerováAk sa môžem opýtať, koľko peňazí má vaša rodina k dispozícii mesačne a vystačí vám to?
Niečo okolo štyristo eur, stačí nám to, samozrejme. Tiež sa prispôsobíme situácii, v lete sú jarmoky a máme aj nejaké platené koncerty s našou rodinnou kapelou Hmlisto. Doprajeme si občas aj nejakú knihu alebo CD, chodíme za kultúrou.
Na čom podľa vás môžu bežní ľudia ušetriť a ako môžu byť viac ekologickí, aj keď nežijú na samote bez elektriny?
Návodov je veľa, stačí hľadať, také tie samozrejmosti, striedmosť v jedle, variť doma, oblečenie zo second-handu. Nekupovať zbytočnosti, na výlet pod stan...
Čo všetko si dopestujete, dochováte?
Pestujeme si zeleninu, ovocie, keď sa podarí. Zemiaky, fazuľu, tekvice, nič výnimočné, nelipneme na úplnej sebestačnosti. Chováme sliepky, kozy, ovce.
Bez čoho sa viete dobre zaobísť? Čo by vám nesmelo do domu?
Elektrina zo siete a zbytočné elektrospotrebiče.
Kde sa vo vás vzala túžba po skromnom živote v prírode, aký mali naši predkovia?
Neviem, jednoducho sa mi páčilo, ako si ľudia vedeli veci, ktoré potrebovali, vyrobiť a ešte tak, že mali estetickú hodnotu. Moja rodina žila v bežnej mestskej vilke.
Boli ste veľká slovakofilka, z čoho to pramenilo a ste aj teraz, po rokoch tu strávených?
Pramenilo to z naivity. Dnes na to nie je dôvod.
Čo máte na Slovákoch rada a čo vám naopak prekáža?
Nemám rada generalizovanie o národoch, sú to len mýty.
Viete si predstaviť, že by ste sa vrátili do Česka? Vidíte rozdiel medzi Slovákmi a Čechmi, čo sa týka ich životného štýlu? Je pravda, že Slováci sú veľmi naviazaní na svoju prírodu, predkov, zatiaľ čo Česi sa skôr pozerajú dopredu?
Na Moravu si viem predstaviť. Len nevidím dôvod. Slováci sú takisto ako Česi naviazaní predovšetkým na svoje ilúzie o sebe. Ak by bola pravda, že sú naviazaní na svoju prírodu, neboli by naše lesy, pôda a rieky v tak zúfalom stave.
Pri praní.
Foto: Š. KickoMladšieho syna učíte doma, ako to vyzerá v praxi, venuje sa učenie toľko hodín ako v škole?
Učivo sa dá zvládnuť rýchlejšie, potom ostane viac času na záľuby. Okrem toho, každé dieťa sa učí neustále… ide o to, neotráviť ho.
Čo vám najviac prekáža na klasických školách?
Zaostalosť, nepružnosť, zbytočné bifľovanie, frázovitosť, preťaženosť učiteľov administratívou.
Jeden syn istý čas navštevoval školu, ktorá by sa dala považovať za alternatívnu, ale ani tam nechcel byť.
To je omyl, syn v rámci individuálneho vzdelávania niekoľkokrát v tej škole bol a páčilo sa mu tam, len nemal pocit, že tam musí za každú cenu chodiť. Boli by sme sa museli presťahovať.
Povedali ste, že ak by ste mali možnosť, synovia by do školy chodili, ale kvôli zlej dopravnej dostupnosti to nebolo možné. Zvládli by ste, ak by navštevovali klasickú školu?
Vyjadrila som sa, že synovia by do školy chodili, ak by sme mali v blízkosti nejakú dobrú. Určite považujem za lepšie dobré domáce vzdelávanie ako zlú klasickú školu.
Starší syn, ktorého ste tiež vzdelávali doma, už býva cez týždeň u babičky, pretože študuje konzervatórium a potrebuje sa dobre dostať do školy, nechýba vám?
Chýba, ale patrí to k životu, má pomaly sedemnásť. Okrem toho sa niekoľkokrát do týždňa vidíme, máme spolu kapelu, skúšame, tvoríme, nebýva ďaleko, je to dostupné pešo...
Ako deti vnímali, že sa učili doma, nechýbali im spolužiaci, mali sa s kým kamarátiť? Či ani nepotrebovali?
Učenie im zabralo menej času, viac ho potom mali na svoje záľuby, kamarátov tu mali, chodili sa hrať futbal, hokej, také bežné chlapčenské hry.
Čo bolo pre vás vo výchove synov najdôležitejšie?
Aby mali vzťah v prírode a rodine, empatiu k ľuďom a kritické myslenie, uvedomovali si svoju spoluzodpovednosť za svet, ktorom budú žiť.
Nedávali vám niekedy synovia najavo, že by chceli žiť ako ich rovesníci v meste?
Nie.
Povedali ste, že ľudia vám nechýbajú, lebo s nimi bývate často, či už na koncertoch, alebo na jarmokoch, kde predávate svoje drevené výrobky. Ale predsa len, stačí vám to takto?
Celkom podľa môjho založenia to nie je, osobne by som volila širšiu komunitu typu Zaježovej, ale takto to napokon vyšlo a tiež je to fajn, my sme teraz celkom široká rodina, s mamou sa vidím každú chvíľu...
Už v škole ste boli iná svojou povahou, v čom?
Keď som od prvého ročníka na gymnáziu „vyprávala", že pôjdem pásť ovce na Slovensko, zabávali sa na tom, ale neposmievali sa mi, bola som šéf, nie outsider.
Veroniku Kickovú živí aj výroba a predaj drevených výrobkov.
Foto: Š. KickoDá sa povedať, že teraz žijete tak, ako ste vždy chceli, alebo je niečo, čo vám chýba k úplnej spokojnosti? Ste takto úplne šťastná?
Dá sa povedať, že áno, žijem, ako som chcela. Ale človek nemôže byť úplne spokojný, keď vidí, ako ničíme prírodu a medziľudské vzťahy, akých ľudí si volíme, aby spravovali verejné záležitosti, aké lži a hlúposti sa šíria internetom…
Ako proti tomu bojujete vy sama a ako môžu bojovať ostatní?
Podporujem ochranárske organizácie a aktivity, pokiaľ mi sily stačia, snažím sa rozprávať s ľuďmi, chodím voliť, overujem si zdroje informácií, ktoré zdieľam na internete a organizátorov podujatí, kde účinkujem. Podporovať ochranárov môže každý, voliť zodpovedne tiež. Každý tiež môže brať deti do prírody, menej sa obklopovať vecami a viac dbať o vzťahy. Treba si tiež uvedomiť, že celý internet je verejný priestor, i keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, aj facebookové profily, jednoducho všetko, človek tam má zodpovednosť a mal by vážiť slová...
Viac o Veronike Kickovej sa môžete dozvedieť na horana.webnode.sk.
Tu je ukážka jej umeleckej tvorby:
Tu je ukážka jej umeleckej tvorby:
ANKETA:
