Skanzen Stará Ľubovňa.
Foto: Štefan Rimaj, PravdaPod hradom sa takto postupne snažia každej z tamojších 27 dreveníc či objektov vrátiť pôvodný význam. Verejnosti bude horáreň prístupná začiatkom letnej turistickej sezóny, informoval Dalibor Mikulík, riaditeľ Ľubovnianskeho múzea,
V Ľubovnianskom skanzene sa nachádza 90 percent originálov drevenej architektúry z regiónov Spiša a Šariša. To znamená, že väčšina zo stavieb bola na ich pôvodnom mieste rozobratá a pod hradom podľa dokumentácie nanovo postavená. „Práve týmto je skanzen výnimočný, pretože nie všetky slovenské skanzeny majú originály. Niektoré majú podľa veľmi dôkladne spravenej dokumentácie repliky,“ poznamenal Mikulík. Naposledy pribudlo do areálu skanzenu ešte pred troma rokmi šesť objektov.
„Ľudia nám dennodenne telefonujú, že idú rozoberať starú drevenicu, ale to neznamená, že každá drevenica sa hodí do nášho skanzenu,“ vysvetlil Mikulík. Umiestnené tam boli len drevenice s hodnotnými architektonickými prvkami, ktoré sa v regióne podarilo zachrániť, pričom ich vytypoval spoločne s múzeom Pamiatkový úrad SR.
Napriek všetkému, skanzen ešte stále nie je dobudovaný podľa pôvodnej koncepcie z 90. rokov minulého storočia. „Pôvodne mal spĺňať to, že tu mali byť prezentované všetky etniká, ktoré tu žili. Okrem Rusínov, Goralov, to mali byť Židia, Cigáni a tiež Karpatskí Nemci. Objekty spojené s týmito etnikami sú už ale v regióne dávno zlikvidované,“ skonštatoval riaditeľ múzea. Nateraz sa tak v skanzene sústredia na dobudovanie takzvanej Slovenskej ulice, kde im podľa Mikulíka chýba už len jedna kvalitná historicky vzácna drevenica.
Ľubovniansky skanzen bol verejnosti sprístupnený v roku 1985. Nachádzajú sa v ňom napríklad zrubové obytné domy postavené na začiatku a v prvej tretine 20. storočia, ako dom pastiera z Litmanovej, roľníka, obecného richtára z Veľkej Lesnej, ale aj roľnícka usadlosť z Údola či stolárska dielňa. Súčasťou usadlostí sú aj maštale, stodoly a sýpky.
V areáli tiež návštevníci môžu navštíviť zrubovú kováčsku vyhňu z obce Torysa z druhej polovice 19. storočia a mlyn zo Sulína. Skanzenu dominuje drevený gréckokatolícky chrám z Matysovej z roku 1833, ktorý patrí k najvýznamnejším pamiatkam ľudovej sakrálnej architektúry na východnom Slovensku. Do expozície bol premiestnený v roku 1979 a v roku 1991 bol opätovne vysvätený.
