Národný ústav detských chorôb v Bratislave
Foto: Národný ústav detských chorôb v Bratislave,,Som veľmi rád, že na Ortopedickej klinike lekári, ak je to možné, preferujú u detí s benígnymi nádormi takéto inovatívne operačné výkony, ktorými nahrádzajú implantácie endoprotéz,“ ocenil na sociálnych sieťach prínos novej metódy Peter Bartoň, riaditeľ detskej nemocnice.
,,Dcérka mala asi sedem mesiacov, keď sme si všimli hrčku na ľavej nožičke. Najskôr sme si mysleli, že sa niekde udrela, ale keď neskôr začala chodiť a spadla, vždy veľmi plakala, mala bolesti a časté zlomeniny. Absolvovali sme mnohé vyšetrenia, až sme sa napokon dostali na Ortopedickú kliniku,“ hovorí dnes už spokojná mama malej pacientky. Rovnako šťastná je aj Dianka, ktorá sa už veľmi teší, že sa bude môcť korčuľovať.
,,Z odobratej vzorky poškodenej kosti sa potvrdil benígny nádor, takzvaná fibrózna dysplázia, pri ktorej sa postihnutá kosť postupne mení na väzivo, má v sebe dutinky, hrubne, je drobivejšia a hrozia časté zlomeniny a deformity,“ hovorí profesor Milan Kokavec, prednosta Ortopedickej kliniky s tým, že mávajú pacientov s týmto ochorením, u ktorých zvyčajne postihnutú časť kosti vypĺňajú kostnými štepmi. Príčinou ochorenia je defekt génu, ktorý zabezpečuje adekvátnu tvorbu kostí.
,,U tejto pacientky sme už v minulosti boli nútení kosť stabilizovať dvomi prútmi zavedenými do dreňovej dutiny, ale vzhľadom na veľkú progresiu ochorenia sme pristúpili k transplantácii vlastnej kosti odobratej zo zdravej nohy. Tým, že ochorenie postihlo takmer celú kosť, píšťalu sme odsránili v dĺžke 17,5 centimetrov. Plastický chirurg Drahomír Palenčár, prednosta Kliniky plastickej chirurgie Univerzitnej nemocnice v Bratislave, následne zo zdravej nohy odobral ihlicu (ihlica je časť kosti dolnej končatiny) aj s cievnou stopkou, ktorá nám zabezpečuje, aby transplantovaná kosť bola vyživovaná a dobre sa prihojila do pôvodnej časti píšťaly. Titánová dlaha, ktorú sme upevnili tromi skrutkami hore aj dolu, zabezpečuje mechanickú stabilizáciu v hornej aj spodnej časti kosti, aby sa pri záťaži nezlomila,“ vysvetlil Milan Kokavec.
V odbornej literatúre sa uvádza, že po tejto operácii sa transplantovaná kosť pri dostatočnom prísune krvi zhruba po troch štyroch rokoch premení na váhonosnú píšťalu. Fixačnú dlahu lekári odstránia tiež asi po troch až štyroch rokoch. Lekári v bratislavskej nemocnici aj v budúcnosti plánujú preferovať tento typ výkonov pri benígnych aj malígnych nádoroch, pri ktorých využijú telu vlastný materiál.
