Krotiteľka Julia Kozyrovová vystupuje s levom v Ukrajinskom národnom cirkuse v Kyjeve.
Foto: SITA/APPodľa rezortu ešte musí prejsť pripomienkovým konaním na úrovni Európskej komisie Neznamená to ale, že je koniec vystupovaniu všetkých zvierat. Zákaz sa totiž netýka psa, mačky a fretky domácej. Mačkovité šelmy, slony, hrochy, mrože, delfíny, žirafy, primáty, medvede a ďalšie zvieratá sa na verejné vystúpenia nebudú môcť využívať.
V prípade psov či mačiek sa ale menia podmienky ich výcviku. To znamená, že pri drezúre sa nebude môcť používať napríklad oheň či omamné látky a výcvik nesmie zviera stresovať.
Vyhláška chce zakázať predvádzanie činností, ktoré zviera získalo výcvikom. Agrorezort pripomína, že za verejné vystúpenie sa nepovažuje verejné kŕmenie či náučné prednášky v zoologickej záhrade ani sokoliarske vystúpenia.
Sloboda zvierat žiada okrem verejného vystupovania zakázať aj vystavovanie a ukazovanie zvierat. „Inak k nám cirkusy so slonmi a tigrami jazdiť neprestanú, zvieratá budú len ukazovať a tie budú naďalej trpieť cestovaním desať mesiacov v roku a stiesneným ustajnením,“ uviedla Sloboda zvierat v pripomienke.
Organizácia tiež žiada rozšíriť zoznam zvierat, ktoré nesmú podstupovať výcvik a verejne vystupovať, o všetky divožijúce druhy.
Sloboda zvierat tvrdí, že zvieratá držané v cirkusoch predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť ľudí. Od roku 1995 do roku 2017 zaznamenali v cirkusoch na území Európskej únie 305 incidentov s cirkusovým zvieraťom. Zranených pritom bolo 83 ľudí, usmrtených 11. Napríklad tigre napadli 30 ľudí, dvoch zabili, slony zabili osem ľudí.
„Divožijúce zvieratá predstavujú najväčšie nebezpečenstvo pre ich nízky stupeň prispôsobivosti a možnú agresiu v prípade nepohody,“ konštatuje Sloboda zvierat.
Prijatie vyhlášky stanovuje novela zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá definuje zviera ako cítiacu bytosť, a nie ako vec. Novela vstúpila do platnosti v tomto roku.