Školáci a cudzie jazyky: Manželka je wifi, tepláky die Sportteplačkos...

Patricia Poprocká, dnes 06:00

Angličtina už nie je na základných školách povinná, žiaci si môžu vybrať aj z iných cudzích jazykov. Nie všetkým sa však do učenia nových slovíčok chce. Výsledkom sú originálne novotvary, potvrdzujúce, že keď treba (napríklad pri skúšaní), detská vynaliezavosť nemá hraníc.

Ako sa to povie...? Niečo si zapamätám, niečo domyslím...

Foto: shutterstock.com

Angličtina, nemčina i ruština tak má pre niektorých žiakov novú, ich vlastnú podobu. Akoby v duchu hesla piesne kapely Metalinda „...pár slov podstatných, ak cítiš ich a vieš, celý svet ti rozumie...“ Niečo si zapamätajú, niečo si domyslia, niečo sa občas nechtiac „zadarí“ a – komické novotvary sú tu. Nikto vo svete im síce nerozumie, no sú vďačným zdrojom zábavy ich slovenských spolužiakov.

Manželka po anglicky? Kdeže wife, ale ľahko zapamätateľné wifi. Čo tam po jednom éčku...

Ešte zložitejšie to je s nemčinou. Kto by sa trápil s nejakým Schmetterlingom. Motýľ je skrátka der Motilender, a hotovo. Keď sa žiak potrebuje rýchlo vynájsť, z teplákov sú die Sportteplačkos, z čiapky die Čapende.

Učitelia cudzích jazykov niekedy naozaj nevedia, či sa skôr smiať alebo plakať. Žiakom to je, vynímajúc tých usilovných, ktorí sa chcú naozaj cudziu reč naučiť, neraz jedno a za svoje nové slovíčka by ešte mali radi aj dobrú známku.

Niekedy sa len prerieknu, prípadne sa bližšie nezaoberajú tým, ako sa niečo naozaj píše a vyslovuje, a tak už bolo na nemčine namiesto Ich heisse (volám sa) „Ich hajzel“.

Vznikajú aj nové preklady do slovenčiny, z nášho hľadiska majú logiku, aj keď Nemec by jej teda nerozumel. Tak napríklad nemecké sloveso suchen (hľadať), znamená pre našich žiakov sušiť. Hören (počúvať) zasa horieť. A kochen nie je variť, ale kochať sa.

Turnen (cvičiť) preložili ako ísť na túru, weinen (plakať) zasa viniť. Putzen (čistiť), starším možno pripomína slovko pucovať, no dnešná mládež má vlastnú, modernejšiu asociáciu: „puzzliť“, čiže skladať puzzle.

O zábavu nie je núdza ani na hodinách ruštiny. Takže pokladňa napríklad nie je kassa, čo je správny ruský preklad, ale „pakládňa“, prípadne „pakládnica“. Namiesto „ďakujem“, teda spasibo, zasa niektorí povedia sobaka, čiže „pes“.

No a rozdiel medzi žiakom a učebnicou? Nijaký. Komu záleží na jednom béčku? Učenik či učebnik, vsjo ravno...

A potom nech niekto vraví, že dnešné deti nemajú fantáziu...



Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarLucy1 dnes 11:13

    nesuhlasim z nazorom, ze netreba zatazovat deti, ani to nie je vedecky podporene....na ucenie jazykov je najlepsie obdobie od detstva skoreho detsatva. Ja pracujem na skole kde zacinaju deti s anglictinou uz od 3 rokov. Nemaju ziadne problemy, prave ze ked budu starsie budu citit dva jazyky ako native..
    zalezi len akou formou sa jazyk uci. Nemala by to byt vobec len gramatika, a spravne vety, alebo slovosled. To je uz davno za nami ucit takouto formou.
    Ucenie ma prebiehat prirodzene, hravo, zaujimavo a tvorivou cestou, nie byflovanim.
    Som prekvapena, cely svet hovori po anglicky a Slovensko zaostava. My predsa nie sme Nemci, ci Anglicania. My sa este mame tolko toho ucit a dobiehat. preco zrusili povinnu anglictinu nerozumiem.
    @zareaguj


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Školák - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >