JZS, NVM, CKJ, PLS, zistím... Viete, čo to znamená v reči mladých?

Patricia Poprocká, 1. februára 2019 o 06:12

Rodičia sú PS, Vianoce Xmas... Skratky, roky zaužívané medzi anglicky hovoriacou mládežou naberajú na obľube aj medzi slovenskými teenagermi, ale nielen nimi. Vypomáhajú si samozrejme angličtinou, vytvárajú si však aj vlastné. Pre nezainteresovaného človeka, zvlášť ak je zvyknutý na starú dobrú osobnú konverzáciu, je to často hotová šifra.

Stručne, rýchlo a výstižne. Trendy dnešnej komunikácie.

Foto: shutterstock.com

JZS, NVM, CKJ, PLS, zistím... Ako dlho vám trvá rozlúštenie týchto písmen? Kedy vám došlo, že ide o súvislú vetu? Pre teenagerov, zvyknutých na čety, maily a rýchle ťukanie do mobilu žiaden problém. Pre ostatných – ako sa žartovne vraví – IQ test.

V časoch rozmachu elektronickej komunikácie, keď si už aj dvaja kolegovia v susediacich kanceláriách radšej posielajú maily, je skracovanie písaných slov vlastne prirodzené. Písanie slov trvá dlhšie než ich vyslovenie, a navyše, komu by sa chcelo donekonečna vyťukávať do klávesnice, alebo do obrazovky mobilu siahodlhé slová, keď sa dajú skrátiť a navyše, tí druhí ich zaručene pochopia?

Vzniká tak akási nová, elektronická reč, pre ktorú je typické vynechávanie samohlások, a zdôrazňovanie začiatočných písmen. Kedy však za písmenkami hľadať slovenské, a kedy anglické slovo, vedia asi len používatelia.

Staršia rodičovská generácia, ktorá pozná akurát tak OK, P.S, PF, o.i. či atď., potrebuje trochu času. „Dcéra sa mi smiala, keď mi vysvetľovala ich četový slovník. Ukončila to tým, že dúfa, že aspoň viem, čo znamená OK,“ konštatuje štyridsiatnička Erika, ktorá má doma dve teenagerky.

Tak sa poďme niečomu priučiť: Napríklad ak chcete vyjadriť údiv, veľké prekvapenie, a chcete byť „in“, stačí napísať OMG. Pre neznalých angličtiny – ide o zvolanie Oh My God, Och môj bože. Netreba ani písať Vďaka či Ďakujem – po novom je to THX, opäť z anglického Thanks, teda Vďaka. V tomto prípade však aj tí postarší Slováci majú svoju slovenskú skratku, obyčajné Ď, ako ďakujem. NZ – Niet za čo, samozrejme. A niektorí pošlú jednoducho smajlíka alebo iný príslušný emotikon.

Z ďalších základných slov modernej komunikácie tu máme Áno, ktoré sa píše JJ. Nie je NN. Ahoj, odchádzam, zväčša na konci konverzácie sa napíše jednoducho CC.

Okrem základných slov bežnej každodennej konverzácie sa využívajú aj takzvané sezóne skratky. Napríklad ak sa niekomu nechce popriať krásne sviatky osobne, ani rozpisovať veršíky či želania do esemesky, poradí si stručným „ŠNR prajem“. Prípadne aj bez toho „prajem".

Jazyk aj spôsoby komunikácie sa menia a meniť budú. Sú odrazom doby - ľudia majú tendenciu všetko skracovať, zrýchľovať a zjednodušovať, tak prečo nie aj samotné slová? O tom, či je to prospešné alebo na škodu, možno polemizovať. Takto to však skrátka je.

P.S pre tých, ktorí si nie sú istí správnym rozšifrovaním prvej skratky JZS, NVM, CKJ, PLS: Ježiši, neviem, čakaj please, zistím...



Komentáre k článku:


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Školák - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >