Väčšinou platí, že ak sa dieťa dobre cíti v materinskom jazyku, ľahšie si nájde cestu aj k iným jazykom. Netreba ho nasilu tlačiť do angličitny už v plienkach.
Foto: shutterstock.comNikde nie je napísané, že ak sa dieťa začne učiť cudzí jazyk až v škole, nedokáže ho zvládnuť na dostatočnej úrovni. Ľudský mozog je napriek početným skúmaniam veľkou záhadou a je ťažké povedať, čo je na základe doterajších poznatkov to najlepšie.
Väčšinou platí, že ak sa dieťa dobre cíti v materinskom jazyku, ľahšie si nájde cestu aj k iným jazykom. „Predčasné zdôrazňovanie a stresovanie dieťaťa učením sa iného jazyka môže vytvoriť voči tomu odpor. A potom vo veku, keď by sa ho dieťa už so záujmom dokázalo učiť, to už nedokáže,“ vysvetľuje klinická psychologička Lýdia Adamcová.
Zmysel učenia cudzieho jazyka v útlom veku dieťaťa, je podľa nej diskutabilný. V niektorých prípadoch môže byť učenie aj skôr škodlivé. „Máme tu nárast počtu detí s poruchami sústredenia, učenia, čítania a chápania čítaného textu. Čo ak to súvisí s nástupom a preferovaním angličtiny?“
Ako však dodáva, netvrdí, že všetky malé deti učiace sa cudzí jazyk, budú mať spomínané poruchy. „Každá porucha aj ochorenie je ako chobotnica - v určitom čase a v určitom bode sa stretnú viaceré udalosti, ktoré následne spôsobujú deťom rôzne ťažkosti. Niektoré deti môžu mať na ne predispozície, a učenie sa cudziemu jazyku môže byť poslednou kvapkou...,“
Chlapec v ulite
Rodičia, ktorí sa snažia, aby ich malé deti ovládali angličtinu, by podľa nej nemali zabúdať na to, že sme predovšetkým Slováci. „Materinský jazyk má hlboké korene v našich génoch a tie nezmeníme, je to jazyk našej identity. Prijatie slovenčiny s vnútornou hrdosťou je základným predpokladom úspechu kdekoľvek vo svete. Vaše deti budú prijaté, ak budú sebaistí Slováci, nie ako, tí ktorí chcú byť niekým iným,“ zdôrazňuje psychologička.Radí nechať detský mozog vyzrievať prirodzene. „Všeobecne sa nepodporuje nadmerne stimulovať deti hračkami, počítačmi, prečo ich teda zaťažovať inými jazykmi?“
Spomína príklad chlapca, ktorý mal Taliansku nastúpiť do školy, no taliansky dobre nerozumel a v škôlke sa zdal zaostalý. Rodičia sa ho snažili naučiť tamojšej reči, aby rozumel kamarátom. On však nereagoval ani na slovenskú komunikáciu. „Skončilo sa to tak, že sa mentálne zasekol, nedokázal myslieť v slovenčine ani v taliančine. Zostal akoby uzavretý vo svojej ulite,“ približuje Lýdia Adamcová.
Sama má podobnú skúsenosť. „Keď som bola malá, rodičia sa presťahovali do obce, kde sa hovorilo maďarsky. Začala som navštevovať maďarskú škôlku. Z tohto obdobia si nič nepamätám. V tomto, pre mňa cudzom prostredí, som sa tiež uzavrela do ulity. Problémy mi potom robili nielen slovenčina, ale aj ruština a neskôr aj angličtina a francúzština. Stále som sa cítila mimo diania - bol to taký môj malý jazykový autizmus, ktorý trvá dodnes,“ vraví.
Hovorte s bábätkami rodnou rečou
Materinský jazyk je pre dieťa spojený s hlasom matky, jej vôňou, láskou, teplom. Má svoju melódiu, rytmus a pre dieťa je akousi poéziou všedného dňa,“ približuje Lýdia Adamcová.Dieťa tak podľa nej intuitívne chápe, kam patrí, kto je kto, a vo svete okolo seba sa cíti chránené. „Ak sa do tejto „poézie“ začne vnášať niečo iné, čo inak znie, nemá tie citové kvality, ale rodičov to nadchýna, dieťa nechápe, prečo,“ dodáva.
Sama sa stretla s chlapcom, ktorý s matkou Slovenkou a otcom Chorvátom žil v Nemecku. Pre problémy s adaptáciou v nemeckej škôlke im psychologička odporučila s chlapcom hovoriť iba po nemecky. Výsledkom bolo, že chlapec prestal rozprávať.
„V terapii sme postavili tri jazyky, on si podvedome opakovane vybral slovenčinu. Vtedy som si uvedomila, že jazyk po matke, ktorý vnímal od svojho počatia, je jazyk, v ktorom potrebuje myslieť a cítiť,“ vraví.
Prestížne školy ani práca vo svete šťastie nezaručia
Každé dieťa je iné, nemožno ho tlačiť do niečoho preto, že to v spoločnosti aktuálne letí. „Sú deti nadané na jazyky, tie sa postupne naučia aj tri-štyri jazyky. Malý génius sa naučí jazyk aj bez špeciálnych kurzov pre malé deti a môže mať súrodenca, ktorý nebude vedieť poriadne čítať. Dopredu ale nikdy neviete, ktoré dieťa bude aké. Učenie novej reči jednému pomôže, druhému skomplikuje život...,“ vymenúva Lýdia Adamcová.Rodičom odporúča, aby odložili svoje ambície mať všestranne vzdelané dieťa, a riadili sa vnútorným hlasom. „Dieťa sa pokojne a slobodne naučí akýkoľvek jazyk, ak bude k tomu pripravené. Programovať ho v zmysle, že bude úspešnejšie, dostane sa na prestížne školy, môže pracovať kdekoľvek na svete, ešte nezaručuje, že bude šťastnejšie, spokojnejšie a zdravšie.“
Hlavné je, aby bolo spokojné a vyrovnané. „Poznala som mladého muža, mal iba základné vzdelanie, začal pracovať v Nórsku. Tam sa naučil angličtinu a dorozumel sa aj nórsky,“ uzatvára psychologička.
