Hundertwasserhaus vyzerá ako dokonalý rozprávkový dom.
Foto: Gabriela BachárováVybrať sa na návštevu historického mesta s deťmi môže byť zaťažkávajúca skúška. Čo ak ich architektonické skvosty nebudú zaujímať a vy si výlet ani trochu neužijete, naopak budete otrávení z neustálych ponôs, že deti to nebaví a chcú už domov. V tom prípade treba vymyslieť program, aby sa malí návštevníci ani raz neposťažovali. Splniť túto požiadavku vo Viedni nie je našťastie vôbec ťažké. Tu sú naše tipy.
Múzeum cisárovnej Sisi
Nešťastnú cisárovnú Sisi, ktorej syn si zobral život a sama oň prišla rukou atentátnika vo svojich 63 rokoch, poznajú vďaka známemu seriálu už aj malé deti. Ak im životný príbeh tejto nevšednej ženy priblížite ešte viac, nemusíte sa báť, že prehliadku Múzea cisárovnej Sisi neocenia. Hovoríme samozrejme o deťoch už trochu starších.Šaty alebo ich napodobneniny, šperky, miniatúrny sekretár s obálkami, skrinka s akvarelovými farbami, 63-dielna cestovná lekárnička a veľa ďalších predmetov, to všetko zaujme návštevníkov. Veľkú pozornosť vzbudzuje aj rekonštrukcia salónneho vozňa, v ktorom manželka panovníka cestovala.
Na múzeum nadväzujú cisárske komnaty, ktoré ďalej približujú život Sisi a jej manžela, cisára Františka Jozefa I. Obdivovať možno miestnosť, kde cisár prijímal návštevy a vrcholom prehliadky sú telocvičňa s rebrinami a kúpeľňa urodzenej dámy. Uvidíte Sisinu vaňu a dokonca i osobnú toaletu s motívom delfína.
Múzeum nájdete v jednej z budov Hofburgu, bývalého oficiálneho sídla panovníkov. Dnes tu okrem iného sídli rakúsky prezident. Môžete si tu ďalej pozrieť zbierku porcelánu a jedálenských servisov, ktoré používala panovnícka rodina, a aj vzácne korunovačné klenoty.
Hofburg.
Foto: Gabriela Bachárová
Zbierka jedálenského servisu.
Foto: Gabriela BachárováLetné sídlo cisárov
Honosný barokový zámok Schönbrunn bol od polovice 18. storočia letným sídlom panovníckeho rodu, čo sa dnes, keď je obklopený zástavbou, už zdá ako ťažko predstaviteľné. V časoch minulých si tu však Habsburgovci užívali pokoja v obklopení prírodou. Za tú dobu sa mesto „trochu“ rozrástlo, a tak sa k zámku pohodlne doveziete metrom. Dnešnú tvár dala impozantnej stavbe panovníčka Mária Terézia.Sprístupnených je celkom 45 miestností. Uvidíte súkromné aj reprezentačné priestory cisára Františka Jozefa I. Veľa miestností je úzko spätých s veľkými dejinami, napríklad v jednej z nich pobýval cisár Napoleon, v Modrom čínskom salóne zasa posledný cisár Karol I. podpísal v roku 1918 abdikáciu, čím skončila monarchia. Veľká galéria bola svedkom Viedenského kongresu v rokoch 1814 až 1815.
Na zámok nadväzuje veľmi pekná baroková záhrada, ktorej súčasťou sú aj bludisko a labyrint, lákadlá najmä pre deti. Pôsobivý vzhľad Schönbrunnu dotvára ozdobná stavba glorieta. Stojí na kopčeku nad zámkom, dostanete sa k nej krátkou prechádzkou.
Letné sídlo panovníkov.
Foto: Gabriela Bachárová
Jedinečná baroková pamiatka.
Foto: Gabriela Bachárová
Glorieta.
Foto: Gabriela BachárováDóm svätého Štefana
Povinnou zastávkou vo Viedni je gotický dóm svätého Štefana, jedna z najvýznamnejších pamiatok mesta. Vedú k nej kroky azda všetkých návštevníkov Viedne a najmä počas hlavnej turistickej sezóny sa v ňom takmer nedá pohnúť. Na jeseň to však už určite bude voľnejšie.Užiť si výhľad na celé mesto môžete z dvoch veží katedrály. V interiéri chrámu po ľavej strane nájdete výťah, ktorý vás za poplatok vyvezie na Severnú vežu vysokú 68 metrov. Kto chce ísť radšej peši, musí z chrámu von, predajňu lístkov nájdete po jeho boku. Po zdolaní 364 schodov sa ocitnete v maličkej Južnej veži (136 metrov). V čase našej návštevy však neboli otvorené ani malé okná a tiesnili sa tu desiatky ľudí. Radšej odporúčame jazdu výťahom a veľkorysejšiu vonkajšiu vyhliadku.
Výhľad z chrámu.
Foto: Gabriela Bachárová
Interiér chrámu.
Foto: Gabriela Bachárová
Dóm sv. Štefana.
Foto: Gabriela BachárováHundertwasserhaus
Ktovie, čo si myslia obyvatelia tejto slávnej viedenskej stavby, keď sa im pred domom zhromažďujú davy nadšených turistov? Kultová stavba architekta, maliara a sochára Friedensreicha Hundertwassera z roku 1985 je plná farieb a nevšedných, často až bizarných tvarov. Charakteristickým znakom je nepravidelnosť, rovné plochy tu veľmi nenájdete. Zaujímavé je aj architektonické využitie keramiky. Dovnútra sa nedá, avšak malú ochutnávku interiérov ponúkajú predajne suvenírov či kaviareň, všetko umiestnené priamo v stavbe.
Vnútri Hundertwasserhausu.
Foto: Gabriela Bachárová
Hundertwasserhaus.
Foto: Gabriela BachárováViedenská zoo
Vedeli ste, že viedenská zoo je najstaršia v Európe? V roku 1752 bola založená pôvodne ako cisársky zverinec, ktorý slúžil len panovníckemu rodu a jeho hosťom. Od roku 1778 ho cisár Jozef II. zadarmo sprístupnil verejnosti. Dnes zoo právom pravidelne zaraďujú medzi najlepšie zoologické záhrady v Európe.Oceníte, že takmer všetky zvieratá sú sústredené na kompaktnom priestore, deti sa tak pravdepodobne nebudú sťažovať, že ich bolia nožičky z únavného celodenného chodenia. Zoo je vymyslená a postavená tak, že zvieratá uvidíte takmer vždy, či už vonku alebo vnútri. Nemusíte sa tak báť, že si zaplatíte pomerne drahé vstupné a polovica zvierat sa pred vami niekde schová.
Viedenská záhrada sa pýši zvieratami, ktoré u nás nenájdete. Lákadlom číslo jedna je samozrejme vzácna panda veľká, dokonca pandy dve. Je zážitkom vidieť, ako si pochutnávajú na bambuse. Ďalej tu uvidíte tučniaky, tulene, koalu, pandu červenú, leva, tigra, zebry, slony či ľadového medveďa. Celkom 700 zvieracích druhov. V čase našej augustovej návštevy malo veľa zviera mláďatká, čo návštevu zoo v detských očiach ešte zatraktívňovalo.
Panda veľká je gurmánka.
Foto: Anna Šifaldová
Tuleň sa rád túli hoc aj o kameň.
Foto: Anna Šifaldová
Roztomilá koala.
Foto: Gabriela BachárováZábavný park Práter
Zábavný park Práter, to nie je len všetkým dobre známe obrovské koleso vysoké až 65 metrov. Bolo postavené v roku 1897 pri príležitosti 50. výročia nástupu cisára Františka Jozefa I. na trón. Či sa na ňom zveziete, je na vás. Nevýhodou je pomerne vysoká cena a nie každému tiež musí vyhovovať, že koleso sa otáča veľmi pomaly, neustále kvôli výhľadom zastavuje a oblúk opíšete len raz. Nie je to teda typická lunaparková zábava a malé deti by z kolesa mohli byť trochu sklamané. Je skôr pre dospelých, ktorí ocenia pohľady na Viedeň z výšky.Našťastie koleso nie je v Práteri jedinou atrakciou. V zábavnom parku nájdete množstvo kolotočov a iných lákadiel ako autodrómy, horské dráhy, strašidelné hrady či kabinet voskových figurín. Bez problémov sa tu dá stráviť aj celý deň. Nemusíte si so sebou brať ani jedlo, reštaurácií a stánkov je tu dosť a ceny sú prijateľnejšie ako v centre Viedne. A ak dostanete chuť odpočinúť si od bláznivého sveta kolotočov, príjemne sa budete cítiť v blízkom parku. Hneď vedľa Prátera je umiestnené planetárium, ďalšia možná zastávka na výlete vo Viedni.
Na vrchole obrovského kolesa.
Foto: Gabriela Bachárová
Koleso v Práteri.
Foto: Gabriela Bachárová
Lunapark Práter.
Foto: Gabriela Bachárová
Nevšedný pohľad na koleso.
Foto: Gabriela BachárováTip hlavne, ale nielen pre chlapcov: metro v znamení secesie
V zozname najvýznamnejších pamiatok sa linka U4 viedenského metra zväčša neuvádza, je však technickým aj estetickým unikátom. Vzhľad staníc je secesný, vytvoril ich viedenský architekt a jeden zo zakladateľov modernej európskej architektúry Otto Wagner. Linka z väčšej časti vedie nad zemou, ponúka tak nevšednú príležitosť pozrieť si časť Viedne z okien metra. Otto Wagner je aj autorom secesného Majolikového domu s výrazným kvetinovým dekorom. Ten zasa zaujme hlavne dievčatá a mamičky.
V zozname najvýznamnejších pamiatok sa linka U4 viedenského metra zväčša neuvádza, je však technickým aj estetickým unikátom. Vzhľad staníc je secesný, vytvoril ich viedenský architekt a jeden zo zakladateľov modernej európskej architektúry Otto Wagner. Linka z väčšej časti vedie nad zemou, ponúka tak nevšednú príležitosť pozrieť si časť Viedne z okien metra. Otto Wagner je aj autorom secesného Majolikového domu s výrazným kvetinovým dekorom. Ten zasa zaujme hlavne dievčatá a mamičky.
Secesný vstup do stanice viedenského metra Pilgramgasse.
Foto: Gabriela BachárováNadzemná stanica metra, stanica Pilgramgasse.
Foto: Gabriela Bachárová
