ROZHOVOR Lektor Marek Herman: „Kríza otcov trvá už 150 rokov, začalo to odchodom do fabrík.“

gb, 4. januára 2022 o 04:30

Od autority, ktorá neznesie odpor, až po muža, ktorý dokáže deťom vyjadriť bezpodmienečnú lásku. Postava otca prechádza v novom storočí vývojom, ktorý zásadne mení jeho úlohu v rodine a spoločnosti. Oslobodenie sa od stereotypov, ale aj nové výzvy, ktoré nepoznali generácie pred nami, prinášajú zásadné otázky: kto otec v dnešnej dobe je, aká je jeho úloha a miesto v rodinnom portréte.

Marek Herman.

Foto: archív

O odpovede sa pokúsi lektor Marek Herman, ktorý vo štvrtok 13. januára v online prednáške priblíži nielen poznatky zo svojej praxe, ale nazrie aj do historických súvislostí. Náš portál je mediálnym partnerom prednášky, viac informácií o nej nájdete na konci článku.

Ako malú ochutnávku si prečítajte rozhovor s Marekom Hermanom. Jeho názory vyvolávajú často pomerne ostré diskusie. Tvrdí napríklad, že dieťa v útlom veku patrí najmä matke a úloha otca prichádza až časom. Myslí si tiež, že menšie deti by mali byť po rozvode či rozchode zverené ženám. Súhlasíte s jeho názormi alebo sa na výchovu a rolu otca v nej pozeráte inak? Napíšte nám do komentárov pod článkom, ďakujeme.

Prečo je dnes tak dôležité hovoriť o úlohe otca?
Bez dobrého otca vám zdravá rodina nemôže fungovať. To jednoducho nejde. Dobrý otec dokáže rodinu ochrániť a dokáže ju spevniť tak, aby vás chránila pred vonkajším svetom. 20. storočie označujeme ako storočie zlyhania otcov, a to zlyhávanie bohužiaľ pokračuje dodnes. Dobrí chlapi buď úplne chýbajú alebo je ich veľmi málo. Myslím takú tú zdravú mužskú silu a pevnosť. Muž ako symbol spravodlivosti a zastania sa. Rodina potrebuje hlavne spoľahlivého chlapa, ktorého slovo platí, ktorý sa nebojí záväzkov a zodpovednosti. Takého, ktorý nehrá na svoju ženu trápne presilovky a nespráva sa ako tupý mačo.

Donedávna sa hovorilo viac-menej len o matke – aká je dôležitá v živote dieťaťa a čo je jej úloha. Dnes sa ale predstava matky mení, lebo sa mení aj postavenie ženy v spoločnosti. Ako to mení dynamiku vo vzťahu k otcom či mužom?
Žena za posledných 150 rokov urobila na sebe obrovský kus práce. Neuveriteľne na sebe zapracovala, hlavne na svojej mužskej stránke. Doba, kedy čakala v zástere pri sporáku na svojho muža, až sa vráti z práce, je nenávratne preč. Ženy chodia do práce, zarábajú peniaze, sú z nich lekárky, právničky, manažérky, grafičky. Zvládajú tie každodenné nekonečné maratóny, nechápu ako, ale zvládajú. Sú na seba veľmi náročné a tvrdé, ale sú úspešné a darí sa im. A tak začínajú byť prirodzene náročné aj na svojich mužov. Ale my tomu nerozumieme a nestíhame. Akoby sme sa zasekli niekde pred tými 150 rokmi a rovnako ako vtedy sa pýtame, čo bude dnes na večeru. A kde mám ponožky? To je predsa na smiech.

Hovorí sa, že v prvých mesiacoch života dieťaťa je najdôležitejšou práve matka. Otcovia si v tejto etape života svojich detí niekedy nevedia nájsť svoje miesto a mnohí sa z toho dôvodu stiahnu úplne. Ako by to podľa vás malo byť?
V prvých dvoch, troch rokoch dieťa potrebuje hlavne mamu. Jej vôňu, nehu, dotyky, hru pohľadov. Dieťa sa rodí z tela mamy, tento vzťah je vrodený, patria prirodzene k sebe, ide im to. Dieťa sa vyvíjalo deväť mesiacov pod srdcom mamy. Vzťah otca k dieťaťu je oproti tomu získaný, to znamená, že v ňom bude množstvo neznámych a rizík. Otec i dieťa sa tomu vzťahu musia najskôr učiť. V prvých troch rokoch je najdôležitejšie, aby muž bol pre mamu spoľahlivou oporou. Aby sa o neho mohla doslova oprieť. Aby sa na neho mohla naozaj spoľahnúť. A nie, aby sa o neho musela starať ako o ďalšie nesamostatné bábätko. Otec prichádza na scénu až neskôr, väčšinou s prvými výkonmi dieťaťa. A tiež v okamihu, kedy potrebuje usmerniť, alebo, v najlepšom slova zmysle, zažiť pravidlá, poriadok, limity. A tiež, keď potrebuje niečo zakázať a pochopiť, že v živote nikdy nedostane všetko. Otec dieťa zaťažuje, preveruje a tým ho spevňuje. A dieťa čaká, že to tak bude. Čaká na to, pretože potrebuje od otca silu, aby raz mohlo obstáť vo svete mimo rodiny. Takže najhoršie je, keď sa z otca stane druhá mama a namiesto toho, aby dieťa spevnil a zaťažil, tak ho rozmazná. A tým ho samozrejme obrovsky zneistí.

Ako sa menila úloha otca v priebehu času a ako napríklad vplýva 40-ročné obdobie neslobody, ktorú sme tu zažili, na to, ako vyzerá naša dnešná rodina?
K najväčším zmenám došlo počas posledných 150 rokov. Otec bol kedysi hlavou rodiny, jej stred, často prísny a nedostupný, rozhodoval o všetkom. Bol absolútnou nespochybniteľnou autoritou. Deväťdesiat percent našich predkov pred 150 rokmi žilo ako roľníci, to znamená, že sme od východu do západu slnka boli spolu. Keď niekto ako malý pozrel na svojho otca, presne vedel, čo bude robiť, až bude veľký. Priemyselná revolúcia toto všetko rozbila a zničila. Otec odišiel do továrne a svojim deťom zmizol z očí. Vzor bol preč. Autorita preč. Ochrana preč. A potom prvá svetová vojna, ktorú označujeme ako technológiu masakru – mužský rozum neslúži k ochrane, ale k masovému vraždeniu.

To bola ďalšia rana pre autoritu otca ako múdreho a silného. Potom prišla svetová hospodárska kríza: otec je na kolenách, zlyháva ako živiteľ rodiny. A druhá svetová vojna, čo je definitívne zúčtovanie s otcom: chlapi na fronte vraždia a znásilňujú ako zmyslov zbavení, je to úplná apokalypsa. Koncentračné tábory Osvienčim, Treblinka, Dachau… nad tým vám zostane rozum stáť. Je to vzbura mužov (tí, ktorí životy berú a vraždia) proti ženám (tie, ktoré životy dávajú a chránia). Šialená, zvrátená doba. A pokračujeme ďalej: päťdesiate roky sú v našich krajinách dobou politického teroru a kolektivizácie, žena je braná hlavne ako pracovný nástroj. Komunisti vymysleli škôlky a jasle, a tým rodine zasadili ďalšiu ranu. Potom obdobie normalizácie, kedy sa v rodinách bežne klamalo, podvádzalo, otcovia nás učili ohýbať chrbát. No a potom dvere našich domácností vyrazil dravý kapitalizmus a peniaze. Otec zarába peniaze, aby sme si mohli užívať. Starý Boh definitívne zomrel a my máme nového boha, peniaze. Dnes všetko prepočítavame na peniaze. Milujeme ich! A to všetko malo samozrejme vplyv na rodiny, na otcov, na mamy, na deti. Posledných 150 rokov sa nám jednoducho veľmi nepodarilo.

Vráťme sa do súčasnosti. Aké sú najväčšie prešľapy či chyby, ktoré robia muži – otcovia?
Stretávam sa s dvoma najväčšími chybami. Prvou je, keď sa z otca stane druhá mama. Desaťkrát za deň uisťuje svoju malú, že ju má rád a že je tu výhradne len pre ňu. Bojí sa od nej čokoľvek žiadať. Má strach čokoľvek zakázať. Alebo dokonca, nedajbože, prikázať. Pritom, presne toto dieťa čaká, že otec bude robiť. Potrebuje od svojho otca spevniť a pripraviť, aby sa raz presadilo vo vonkajšom svete. Dieťa od svojho otca očakáva, že bude vyžadovať pravidlá a pevný režim. Pretože práve to mu dáva veľkú istotu a pocit bezpečia. V mnohých rodinách je však otec slabý a neistý otec, a tak sa na trón posadí dieťa. To sa potom večne sa o niečom dohaduje, vzpiera sa, nepočúva, je drzé, agresívne, všetko mu hovoríte päťkrát a aj tak nepočúvne.

Druhou chybou je, keď sa otec snaží byť lepší ako mama. To sú tie tiché súboje, kto bude lepší rodič. Tým ale spôsobujú doma veľký problém. Otec sa zamiluje do dcéry, urobí z nej svoju princeznú. Alebo so synom vytvorí proti mame alianciu. A mamu potom spoločne vyoutujú, pretože s ňou nie je zábava, lebo stále niečo chce… Ale tým predsa robia svojim deťom v hlave hrozný hokej. Otec s mamou nemajú súperiť, musia spolu tvoriť pevný pár.

Čo by ste uviedli ako inšpiratívne príklady toho, ako môže otec pozitívne vplývať na svoje deti a rodinu celkovo?
Keď je v rodine dobrý otec, tak sa otvára priestor, aby mama mohla doma vytvoriť pohodu. Otec nespevňuje len deti, ale tiež svoju partnerku. On ju doslova vyživuje svojou spoľahlivosťou a silou. Tým, že dokáže rodiny zabezpečiť zdrojmi a tým, že ju dokáže chrániť pred vonkajšími vplyvmi. Doma sa potom všetci cítia v bezpečí. S príchodom otca prichádza domov dobrá nálada. Je s ním zábava. Dokáže veci zľahčiť, pozrieť sa na ne s nadhľadom. Otca potrebujeme na to, aby deti mohli zažívať rovnováhu. On je ten, kto vyvažuje a dopĺňa mamu, tým, že vie nastaviť limit, tým, že dokáže zastaviť, že nepovolí. Tak napríklad chráni svoju obetavú ženu, aby sa neupracovala, nezodrela kvôli rodine. Preto tiež nedovolí, aby deťom robila slúžku. A nenechá sa obsluhovať. Otec svojou náročnosťou otvára deťom dvere k samostatnosti v živote a k úspechu v okolitom svete. Preto deti milujú, keď môžu niečo robiť s otcom. Keď nás otec ocení, pochváli, keď sa mu niečo na nás páči, vyrastieme až k nebu. Pretože otec potvrdzuje, otec dáva hodnotu. Povedal to otec, tak to musí byť pravda. Zážitky s otcom sú spojené s výkonom a našim snažením, sú neuveriteľne hlboké a formujú nás na celý život.

Ale to nie je všetko, muž ženu rešpektuje a preukazuje jej úctu. Tým nepriamo buduje sebaúctu u svojej dcéry. Tým, ako sa správa k mame, učí dcéru, čo má raz vyžadovať od svojho partnera. V tom je absolútne nezastupiteľný. Svojho syna samozrejme učí, ako sa správať k ženám, učí ho byť rytierom, ktorý pomáha a chráni.

Ďalšou nesmierne dôležitou vecou je, že otec sprevádza dievča i chlapca jedným z najťažších období nášho života – prechodovými rituálmi, teda je pri tom, keď sa z dievčaťa stáva žena a chlapca muž. To je ďalší priestor, kedy je otec nezastupiteľný, otec ako sprievodca je veľmi dôležitá úloha. Vďaka otcovi prejdeme okolo dvadsiateho roku takzvanou bránou hrdinu všedného dňa, ktorá znamená: už sa dokážem o seba postarať, ale nevzdal som sa svojich snov. Ako veľmi je otec dôležitý, vidíte hlavne na rodinách, kde otec chýba. Sú oslabené, dieťa sa horšie presadzuje, rodine chýba sebavedomie, pretože necítia základnú prirodzenú oporu a silu. Každá rodina potrebuje, aby otec s matkou tvorili pevný pár. O ten sa potom opiera celá rodina. Bez otca sa nemá o čo oprieť.

V súčasnosti je u nás mnoho párov rozvedených. Ako by k tejto situácii mali pristupovať rodičia a špeciálne otcovia, ktorým väčšinou deti nie sú zverené do starostlivosti?
Ja hovorím otcom, že ak majú radi svoje deti, aby ich nechali matke. Určite do ôsmeho roka, ale najlepšie do dvanástich rokova. Hovorím im: nebojte sa, váš čas príde. Ale sú okolo toho hrozné divadlá a rozjatrené emócie. Bývalí partneri spolu veľmi často bojujú a robia si navzájom peklo. A dieťa sa potom stane nástrojom ich pomsty. Mne pri rozchodoch veľmi chýba elementárna poctivosť, teda schopnosť urobiť úkrok a uznať tomu druhému, že niečo robil a robí dobre. Počas rozvodu ide často o krvavú pomstu: nevyšlo nám to, je to tvoja vina, ja ti teraz ukážem! Zažil som skvelých ľudí, charakterných ľudí, úspešných ľudí, ktorí naraz, ako keď prepnete, sa začnú správať ako úplní hlupáci a neprestanú, kým všetko nezničia. Štekajú po sebe ako psy, začnú sa nenávidieť, zahorknú. Prepáčte, rozčúlil som sa. Aby som bol poctivým, tak samozrejme musím povedať, že sú prípady, kedy aj ženy manipulujú, podvádzajú a klamú jedna radosť. Mstia sa bývalým partnerom. Napriek tomu tvrdím, že v osemdesiatich percentách prípadov je lepšie, keď dieťa ostane u mamy. A možno je to číslo ešte vyššie. Ale aby som sa vrátil, tie vety sú dve: ak máte svoje deti naozaj radi, nechajte ich u mamy. A druhá: otcovia, nebojte sa, váš čas príde.

PhDr. Marek Herman, pedagóg a lektor. Vedie obľúbené semináre o sebarozvoji, sebapoznávaní a o výchove detí, najmä v období predškolského veku. Vyštudoval Pedagogickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne a pôsobil ako externý pracovník na Katedre rekreológie Fakulty telesnej kultúry Univerzity Palackého v Olomouci a tiež na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Je autorom publikácie Najděte si svého marťana, ktorá prináša svieže pohlady a úvahy z oblasti psychológie a medziľudských vzťahov. Kniha sa stala bestsellerom medzi rodičmi a pedagógmi a je označovaná za pozvánku do detskej psychiky.


Viac o online prednáške
13. 1. (štvrtok)
Štart: 19:00 hod.
Vstupenky: bit.ly/Sumrak1301
Viac o udalosti na Facebooku: www.fb.com/events/1544163619266049




Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarSolo1 6. januára 2022 o 08:51

    Prečítal som si to a žiaľ musím súhlasiť.

    Som po rozvode.
    Odišla odo mňa manželka a do roka a do dňa som sa rozviedol.
    Nerozumeli sme si čím ďalej viac a viac.
    Ušla ,,domov,,kde to bolo ,ľahšie k mame.

    Chcem písať o deťoch.

    Mám 2.
    Terezku a Samka.

    Súdom mi boli odobraté deti.
    Príšerný pocit.
    Na zošalenie.
    A zákon o rodine je predpotopný.
    Všetko patrí ,, ženám,,.
    Chlapom ostali len povinnosti.
    Choré.

    Ísť si vymáhať deti na sociálke je ..... Tu si dopíšte vulgarizmy.
    Veľa nechýbalo a vynadal by som im do fašistov.

    Po deti som musel zmeniť prístup súdom,lebo mi nebola ochotná ich dať raz za mesiac(pracujem na 4 zmeny).
    Mal som okná,kde som nevidel deti aj 3 mesiace !!!

    V mojom okolí je podobných prípadov veľa.
    Je to teraz neriešiteľné.
    Deti dostanú svoj rozum až v dospelosti.
    A ten čas mi nik nevráti.
    Už to vnímajú ináč, sú už dospelý.(27,22).

    A Vianoce sú pre mňa jeden z najhorších dní v roku.
    Prečo asi..

    S pozdravom

    solo


    @zareaguj


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >
Ďalšie naše weby