V dnešnom mýte krásy sa stráca, že sme každý iný, hovorí sociologička Katarína Čavojská.
Foto: Patricia PoprockáKtoré zistenia vášho prieskumu považujete za najviac znepokojujúce?
Je to predovšetkým zistenie o skúsenostiach s bodyshamingom. Čiže s tým, že sa mladí ľudia vo veľmi významnej miere stretávajú s posudzovaním svojho fyzického vzhľadu. Takúto negatívnu skúsenosť má až 43 percent respondentov. S tým úzko súvisí aj vnímanie vlastného tela – takmer 40 percent mladých ľudí vníma svoj fyzický vzhľad veľmi kriticky.
Vo výsledkoch prieskumu uvádzate aj pomerne veľkú skupinu detí, ktoré sú ochotné riskovať poškodenie zdravia, len aby dobre vyzerali.
Áno, je tam pomerne vysoký podiel mladých ľudí, ktorí deklarovali ochotu ohroziť svoje zdravie, len aby dosiahli lepší fyzický vzhľad. Ten podiel je momentálne 21 percent, čo je každý piaty mladý človek. Toto číslo je možné už považovať za alarmujúce.
O čom to svedčí? O nízkej sebahodnote týchto mladých ľudí?
Nízka sebahodnota, nízka sebadôvera a silne zažitý obraz o úspechu, ktorý je spájaný práve s človekom s dobrým fyzickým vzhľadom.
Čo pestuje v deťoch kult tak silného zamerania sa na svoje telo, na to, ako vyzerajú, resp. na to, že chcú byť štíhli za každú cenu?
Myslím, že ako spoločnosť dlhodobo pracujeme s obrazom úspešného človeka, ktorý veľmi dobre vyzerá, je štíhly, upravený a spája sa s ním aj predstava dobrého finančného ohodnotenia, vysokej životnej úrovne, skrátka úspechu. Je nám to podsúvané cez bulvárnejšie orientované médiá a reklamy. Samozrejme, pre mladú generáciu zohrávajú významnú úlohu aj influenceri. Tí tiež komunikujú obsah v podobnom duchu, často komerčne podporovaný. Lifestyle patrí medzi najsilnejšie obsahy v rámci sociálnych sietí a má veľmi silný vplyv na to, ako ľudia vyzerajú, ako sa obliekajú a podobne. Jednoducho sa nám zmenila generácia. 30 rokov dozadu sme mali na stenách plagáty, dnes máme živý digitálny obsah influencerov, ktorí si možno neraz ani neuvedomujú svoj silný vplyv na mladého citlivého dospievajúceho človeka, ktorý si cez nich vytvára predstavu o tom, ako má vyzerať, ako sa má správať, aký má byť.
Na druhej strane ale mnohí mladí sú možno aj naozaj oprávnene nespokojní so svojím telom. Je známe, že narastá počet prípadov obezity medzi mladými, majú nezdravý životný štýl, trávia veľa času práve na sociálnych sieťach, čo im nepomáha k psychickej pohode ani fyzickej kondícii. Je to akoby taký kruh – nežijú ako majú, nie sú s tým spokojní a tak dookola.
Naozaj je to spojená nádoba. Výskumy potvrdzujú, že dochádza z nárastu obezity a nadváhy medzi mladými. Náš životný štýl je veľmi silne konzumne orientovaný, konzum sa stal, povedala by som, až mainstreamom a fastfoody sú jeho súčasťou. Negatívny efekt je zjavný. No a na sociálnych sieťach ponúkajú mladým jednoduché, instantné riešenia: Tu máš drastickú diétu, o tri týždne budeš vyzerať takto a takto skvele. Skratkovité riešenia. Cestou z toho môže byť pochopenie toho, čo je zdravé stravovanie a vyhýbanie sa nezdravým veciam, ktoré nám škodia v našom živote.
VIDEO: Katarína Čavojská o výsledkoch prieskumu:
Ľudia sa málo hýbu, majú nadváhu a potom komplexy zo svojho výzoru. Nedá sa to zameranie mladých na svoje telo využiť napríklad tak, aby ich to priviedlo k športu, motivovalo viac sa hýbať? Prospelo by to ich telu aj duši.
Vnímanie športu a otvorenosť voči nemu je u mladých dosť pozitívne. Ale často práve u tých mladých, ktorí sú ohrození rizikom poruchy príjmu potravy, je to aj cesta, ako dosiahnuť ideálny vzhľad. Je tu však dôležité práve pochopenie, že šport je prospešný pre zdravie, a pochopenie, prečo športujem. Aby som extrémne schudla alebo preto, že je to prospešné pre moje telo? A u týchto teenagerov je ten postoj opäť ale spájaný s obrazom zdravého, dobre vyzerajúceho tela.
Je ale dobré, že chcú so sebou niečo robiť a sa hýbať, či nie?
Sú tam tie riziká. Lebo ak tá športová aktivita neprinesie ten želaný efekt (štíhle telo), lebo sú tam napríklad iné genetické predispozície a podobne, to môže byť ešte horšie. Nemusí to až tak pomáhať. Nie je totiž rovnátko medzi tým, akú máte váhu a aké aktivity robíte. Aj v tomto sme rôzni. A to uvedomenie si toho, že ľudské telo je u každého iné, sa v súčasnom mýte krásy stráca. Ťažko prijímame to, že telá sú rôzne, ženy sú rôzne, mladí sú rôzni. Pristupujeme k zjednodušenému vnímaniu jednotlivca.
Dôležité teda je, aby mali deti správne nastavenie, nie vzor, ktorému sa chcú vyrovnať.
Áno, Zdravé vnímanie svojho tela, vzhľadu. Zdravý postoj k sebe samému v zmysle, že mám svoje telo také, aké je, prijímam ho so všetkým, čo má. To je veľmi dôležité. Ale zároveň je potrebné vnímať aj dôležitosť zdravého stravovania, športu, celkového životného štýlu. Viac sa orientovať na tieto témy.
Ešte sa vráťme k vášmu prieskumu, sú tam aj nejaké pozitívne trendy, ktoré ukazujú, že naši mladí nie sú na tom až tak zle?
Pozitívne trendy sú v tom, že keď sa s mladými začnete rozprávať o tom, čím žijú a čo ich trápi, dokážu sami seba veľmi rýchlo a veľmi ďaleko posúvať. To ukázal aj náš prieskum hodnotenia preventívneho programu. Mladí, ak dostanú relevantné informácie, dokážu meniť názory a postoje k svojmu telu i zdravému životnému štýlu. Veľmi rýchlo si vedia osvojiť, ako zdravo žiť.
