ROZHOVOR Dieťa je ako „malá špongia“, ktorá nasáva všetko okolo

Patricia Poprocká, 7. augusta 2020 o 04:28

Najväčším vzorom pre dieťa sú rodičia, ktorých zo začiatku nekriticky kopíruje. Od nich najmä závisí, aké ďalšie vzory si vpustí do života. O tom, ako dieťa usmerniť v nástrahách médií a dnešného sveta rozpráva psychologička Zora Hudíková.

Dieťa nemôže dôverovať rodičovi, ktorý iné hovorí a iné koná, upozorňuje psychologička Zora Hudíková.

Foto: Ivan Čaniga

Potrebujú deti vzory?
Vzory sú veľmi dôležité pre každého človeka, ale aj pre spoločnosť ako takú. Prezentujú sumár hodnôt a modelov správania sa, ktoré sú významné pre príjemcu/príjemcov. Spoločnosť prostredníctvom verejne prezentovaných a podporovaných vzorov nastavuje hodnoty, normy a očakávané správanie sa pre rôzne situácie a roly. Človek vníma vzory počas celého života, no význam, ktorý im pripisuje, je v jednotlivých etapách života rôzny. Najvýznamnejšie sú v období detstva a puberty, ako aj na začiatku dospelosti. Postupne ich význam v živote človeka klesá, niektoré osoby sa stávajú vzormi pre mladšie generácie či spoločnosť. Vzory môžu byť relevantné a zaujímavé pre príjemcu v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle. Podstatou je, že musia byť recipientom vnímané ako úspešné a atraktívne. Výskumy dokázali, že dieťa má tendenciu častejšie napodobňovať správanie sa ľudí, ktorí sú úspešní alebo ktorí dostávajú pozitívne ocenenie od druhých ako správanie sa neúspešných vzorov.

Do akej miery dokáže vzor ovplyvniť život človeka?
Vzory plnia rôzne funkcie. Prvou je vzdelávacia. Človek sa od vzoru učí, preberá od neho postoje, pohľady na život a riešenie situácií, spôsob myslenia a konania a – všetko ako prínosné zaraďuje do spektra svojich reakcií. Druhou je varovná funkcia, keď reakcie a správanie sa vzoru vyhodnocuje príjemca ako negatívne či nežiaduce. Ich uplatňovanie je veľmi často spojené so systémom trestov, ktoré príjemca v rámci situácie registruje. V dôsledku uvedomenia si možných následkov sa takémuto správaniu/reakciám, snaží vyhýbať, prípadne ich verejne odsudzuje. Treťou funkciou je vzbudenie odporu. Pozorované správanie sa/reakcie vníma ako nepekné až odporné. Niekedy sa stáva, že príjemca akoby v zápornej činnosti svojho vzoru videl vlastné správanie. A keďže je to pre neho nepríjemné, snaží sa ho zmeniť, a tým sa odlišovať.

Občas dochádza k tomu, že príjemca použije negatívne správanie sa vzoru ako ospravedlnenie svojich nedostatkov. Takto sa negatívna úloha vzoru zmení na funkciu obrannú. Poslednou funkciou je funkcia podporná. Táto je veľmi významná najmä v krízových situáciách. Ak si človek nie je istý svojím správaním, ktoré je hodnotené ako žiaduce, alebo počas osobnej krízy zvažuje, ako v nej reagovať, veľký význam majú pre neho ľudia, ktorí sa ocitli v rovnakých situáciách a zároveň majú také isté správanie ako on.

Doc. PhDr. Zora Hudíková, PhD.
Psychologička, koučka, pedagogička, publicistka. V súčasnosti pracuje na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Viac rokov pôsobila v médiách. Popri tom realizuje mediálne a komunikačné tréningy, v ktorých má dlhoročné skúsenosti.
Cez porovnanie a vyhodnotenie podobnosti nadobúda človek istotu a posilňuje svoje pôvodné správanie sa. Napríklad dnes sú veľmi populárne tzv. „živé knižnice“, teda ľudia so špecifickými skúsenosťami (napríklad s výchovou autistického dieťaťa alebo dieťaťa s inými špecifickými potrebami) chodia na besedy, kde rozprávajú rodičom o svojom živote a spôsoboch, ako zvládali rôzne situácie (podporná funkcia) alebo chodia k študentom psychológie (vzdelávacia funkcia) a učia ich takýmto spôsobom, ako pristupovať k deťom a ich rodičom s takýmito potrebami.

Je rozdiel, ak človek svoj vzor pozná osobne alebo nie?
Naše vzory môžu byť reálne alebo fiktívne. Človek sa s nimi môže stretnúť priamo, alebo vnímame takzvané zobrazené vzory – ponúkajú ich rôzne médiá (rozprávky, filmy, knihy, počítačové hry, reklamy, sociálne siete). Prostredníctvom nich si osvojujeme normy, vzorce správania sa a hodnoty, ale aj rolové správanie sa pre rôzne druhy úloh, situácií i náš profesionálny život. Najvýraznejší vplyv majú vzory v detstve a dospievaní.

Čiže dá sa povedať, že najsilnejšie sú tie skutočné vzory, pre dieťa rodičia?
Áno. Prvými, a v ranných štádiách života dieťaťa najdôležitejšími vzormi, sú rodičia, prípadne súrodenci. Tých dieťa neuvedomelo a nekriticky, často podvedome napodobňuje a identifikuje sa s nimi. Berie si od nich to dobré, aj to zlé. Postupne sa okruh kontaktov rozširuje a pribúdajú ďalšie vzory. Okrem reálnych vzorov začína vnímať aj tie zobrazované.

To, čo dieťa zaujme, s čím sa identifikuje a čo bude napodobňovať, závisí od viacerých faktorov – od povahy dieťaťa, prostredia, v ktorom sa vyvíja, ale aj od aktuálnych módnych trendov. Iné vzory mala generácia starých rodičov, iné generácia rodičov, odlišné vzory má súčasná generácia mladých ľudí, ktorí vyrastajú pod vplyvom nových technológií. A iné bude mať vyrastajúca najmenšia generácia. Na výber vzoru ešte vplýva podobnosť veku dieťaťa a veku modelu, niekedy naopak, rozdielnosti. Menej uveriteľné a preberané je správanie vzoru, ktorý úlohu/situáciu zvláda bez akýchkoľvek prekážok, častejšie sa stane vzorom ten, kto má v živote prekážky, ale dokáže ich riešiť, ťažkosti zvláda a dostáva pod kontrolu.

Vieme deti pri výbere vzorov usmerniť alebo si ich vyberajú predovšetkým sami, podľa vlastných preferencií?
Deti v mladšom veku si vzory vyberajú intuitívne. Najprv sú to vzory priamo z rodiny – mama, otec, prípadne niektorý zo súrodencov, teda najbližší, ktorí s ním trávia najviac času. Rodina by mala tvoriť pre dieťa bezpečný mikrosvet, v ktorom sa učí, najmä imitáciou a identifikáciou, ako fungovať, ako riešiť najrôznejšie situácie a tieto základné modely fungovania si neskôr prenáša do „veľkého sveta“, často podľa nich reaguje celý život.

Akonáhle dieťa začína vnímať svet širšie, rolu formovateľa preberajú mediálne vzory. Postavičky z rozprávok, či už prezentovaných rodičmi, keď im rozprávajú rozprávku, alebo v médiách. Keďže deti v rannom štádiu nevedia oddeliť fikciu od reality, intenzívne vnímajú ich konanie a považujú ho za skutočné. Preto je veľmi dôležité, aby hlavne v mladšom veku dostávali kvalitný mediálny obsah, a aby rodičia vedeli, čo dieťaťu púšťajú v televízii alebo v mobile. Dieťa sa učí veľmi rýchlo, odzeraním (imitáciou) a intuitívnym učením sa (pokus – omyl), je to taká „malá špongia“, ktorá nasáva všetky podnety, ktoré sú okolo neho. Dospelí sa často čudujú ako rýchlo a dokonale ovládlo moderné technológie. Preto je veľmi dôležité, aby dieťa nenechávali dlhé hodiny bez dozoru, aby častejšie kontrolovali, čo pozerá a či sa nepreplo, nepreklikalo niekde inde. A veľmi dôležité je, aby sa o tom, čo deti sledujú, s nimi rozprávali. Jedine tak môžu zistiť, aké vzory si dieťa vyberá – teda aké postavičky a konanie sa mu páči a či ide o tie „správne“ vzory.

Ak sa rodič rozpráva, vie dieťa usmerniť, skorigovať a dovysvetliť to, čo možno v príbehu nebolo ukázané alebo dopovedané (napríklad dôsledky nejakého konania) a tým usmerniť vnímanie dieťaťa.

Treba to asi robiť v ranom veku, pretože čím je dieťa staršie, tým to môže ísť ťažšie, je to tak?
V období puberty dieťa intenzívne prežíva rôzne fyziologické, hormonálne a v dôsledku toho aj intenzívne emocionálne zmeny, ktoré sa v ňom odohrávajú, hľadá samé seba, svoju identitu. S tým je spojený veľmi silný odpor voči všetkému, v čom doteraz žilo a čo fungovalo. Vzory sú tu veľmi dôležité. Z psychologického hľadiska dochádza k popretiu primárnych vzorov (dieťa spochybňuje doterajšie autority) a hľadá si nové. Veľmi často podlieha skupinovému tlaku (vzorom je ten, koho uznáva partia) alebo módnym trendom. V súčasnej dobe sú pre tínedžerov primárnym priestorom sociálne siete a internet. Tam žijú svoj život. Sledujú svojho obľúbenca na Instangrame, Spotify, najnovšie na TikToku, majú svoje skupiny, kde zdieľajú svoje pocity a príbehy a sledujú druhých. Speváci a youtuberi patria k najsledovanejším.
V období dospievania sú zbytočné striktné zákazy, lebo dieťa si vždy nájde cestu, aby dosiahlo svoje. Omnoho významnejšie je navodenie úvah otázkami, ktoré však nesmú byť vyčítavé, ale skôr prejavujúce záujem.

Pri ovplyvňovaní vnímania týchto vzorov je komunikácia s tínedžerom veľmi ťažká, pretože sa odmieta rodičovi otvoriť, chce mať svoje tajomstvá, rodiča vníma ako toho, kto mu nerozumie, často aj ako nepriateľa. Aj pre rodiča je ťažšie pochopiť vzory svojich detí – niektoré ich konanie považuje za zbytočné a správanie za bláznivé, ba až ohrozujúce, pozrieť si a zorientovať sa, koho vlastne jeho dieťa sleduje, je niekedy psychicky veľmi náročné. Ale na druhej strane – trpezlivo odsledovať a snažiť sa porozumieť tomu, prečo je to pre jeho dieťa zaujímavé, je prínosné a rodičovi to pomôže pochopiť, čo prežíva jeho dieťa.

Čo robiť, ak rodič vzor svojho adolescenta považuje jednoducho za neprijateľný?
V období dospievania sú zbytočné striktné zákazy, lebo dieťa si vždy nájde cestu, aby dosiahlo svoje. Omnoho významnejšie je navodenie úvah otázkami, ktoré však nesmú byť vyčítavé, ale skôr prejavujúce záujem a „ľahko“ poukazujúce aj na iné aspekty a dôsledky správania sa jeho vzoru – v prípade, že tam dospelý vidí nejaké ohrozenia. Takéto dialógy je však možné viesť len v prípade, ak bol predtým vybudovaný pozitívny vzťah s dieťaťom, ktorý stavia na láske a dôvere. Ak sú v rodine porušené, zlé vzťahy, vyhráva partia a jej vzory a rodič sa často o nich ani nedozvie.

Ovplyvňujú vzory životy detí viac než dospelých?
Vzory ovplyvňujú najmä život detí a mládeže, ale môžu aj život celej spoločnosti. Zoberme si príklad prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá významne ovplyvnila pohľad spoločnosti na správanie sa k životnému prostrediu či domácemu násiliu počas koronakrízy, alebo príbeh Petra Sagana či ďalších športovcov, ktorí ovplyvňujú postoj k športovaniu najmä u detí a mladých ľudí. Tých osôb a mien by som mohla uviesť viacero. Vnímanie vzorov súvisí so silným emocionálnym prežívaním. Ísť na koncert svojho vzoru, vyfotiť sa s ním, je spojené s intenzívnym zážitkom, ktorý môže doznievať niekoľko dní a zlomovo ovplyvniť správanie sa dieťaťa. Vzory vedome alebo podvedome vnímajú a napodobňujú aj dospelí, najmä v začiatkoch svojej pracovnej kariéry. Kolega, ktorý je mentorom alebo koučom, manažér, uznávaný odborník a podobne. Kontakt so vzorom však nie je v dospelosti až tak intenzívne prežívaný, často človek preberá iba časť konania vzoru a hľadá si vlastnú cestu, ako uspieť. Čím je človek starší, tým menej podlieha napodobňovaniu vzorov a skôr on sa stáva potenciálnym vzorom pre druhých.

Sú niektoré deti náchylnejšie obdivovať niekoho, mať ho za vzor, oproti iným? Ak áno, prečo, od čoho to závisí?
Vzory pre deti sú úspešní, známi ľudia – speváci, tanečníci, youtuberi, moderátori, herci, ale aj rôzne rýchlo spopularizované telebrity a celebrity. Vzormi sú aj reálni ďalší ľudia – kamaráti z partie, školy a môžu byť nimi aj osobnosti – odborníci. V dnešnej dobe sú na televíznej obrazovke okrem úspešných športovcov (galavečery Športovec roka, Futbalista roka) prezentované aj úspechy lekárov, vedcov, architektov, manažérov a ďalších osobností (Krištáľové krídlo, Slovenka roka, Učiteľ Slovenska a i.). Ak má dieťa dostatočné sebavedomie, menej podlieha nekritickému prebratiu správania sa vzoru a jeho stopercentnému napodobňovaniu. Skôr sú pre neho inšpirujúce vlastnosti alebo správanie sa vzoru, ktoré sa následne transformujú do osobitých a špecifických vlastností a schopností dieťaťa. Deti s menším sebavedomím, hoci to nemusia dávať priamo najavo, majú tendenciu absolútne napodobňovať svoj vzor, aj keď nemajú na to vlohy. Vtedy môže dôjsť napr. k rôznym trápnym situáciám, ktoré sa môžu neskôr stať obsahom šikany. Niekedy, ak takéto deti nemôžu uspieť s pozitívnym hodnotením správania sa, kvôli túžbe po pozornosti a ocenení začnú napodobňovať negatívne vzory a hľadať podporu a úspech u kamarátov, ktorí sú podobne orientovaní. Správajú sa podľa zásady: „Keď nemôžem mať najviac včeličiek, budem mať najviac prasiatok.“

V dnešnej dobe sa stretávame aj s tým, že deti/tínedžeri odpovedia, že oni sú sami sebe vzorom. Nadmerná orientácia na seba a podpora sebastrednosti a narcizmu je výsledkom nesprávnych spoločenských vzorov a mediálnej produkcie. Prevaha programov, kde je namiesto spolupráce ukazované individuálne predvádzanie sa, veľký priestor pre osoby, ktoré rýchlo vzišli z rôznych reality šou len pre to, že je to podľa tvorcov ľahký spôsob výroby zábavy, to vytvára silné podhubie pre nesprávny výber vzorov a silný, neúnosný tlak naplniť očakávania. Dôsledkom sú rôzne psychické poruchy a neschopnosť zvládať situácie života. Platí to aj pre tlak spoločnosti cez mediálnu produkciu – musíš byť dokonalý, úspešný, večne mladý a štíhly.

Ako teda dať deťom tie správne vzory?
Hlavná úloha rodičov je rozprávať sa s deťmi už od malička, budovať dôveru. V takom prípade možno potom ovplyvňovať ich výber prezentovaním pozitív a korigovaním negatív. A tiež je veľmi dôležité, aby sa vzormi pre dieťa v prvotnom období stali samotní rodičia. Teda, aby konali pozitívne, dodržiavali sľuby, aby dieťaťu vysvetľovali rôzne situácie, s ktorými sa postupne stretáva (príčiny a dôsledky konania), aby mu svojím správaním ukazovali, aké sú očakávané štandardy na rolu matky, otca, pracovníka, kamaráta, nakupujúceho, občana, voliča atď.
Deti s menším sebavedomím, hoci to nemusia dávať priamo najavo, majú tendenciu absolútne napodobňovať svoj vzor, aj keď nemajú na to vlohy.

Dieťa nemôže dôverovať rodičovi, ktorý jedno hovorí a iné koná. Problémom býva, ak dieťa vyrastá v nefunkčnej rodine. Vtedy mu môžu niektoré vzory chýbať. Ešte väčším negatívom je, ak si od rodičov osvojí správanie, ktoré spoločnosť považuje za nežiaduce. Z takejto rodiny prichádza do spoločnosti dieťa, ktoré sa prejavuje inak, ako spoločnosť očakáva, inak ako je bežné a štandardné. Spoločnosť na neho reaguje negatívne, jeho prejavy odmieta, vyčíta mu ich. Spätná reakcia okolia však často len posilňuje jeho neprimerané správanie sa.

Spomínali ste, že deti najmä v mladom veku potrebujú kvalitný mediálny obsah, aby získalo správne vzory. Ak sa pozriete na dnešné médiá – ponúkajú ho, resp. na čo by mali dávať pozor?
Deti fascinujú televízne rozprávky. Vzory nachádzajú v hrdinoch krátkych animovaných rozprávok, neskôr sa stotožňujú s postavičkami rôznych príbehov, prežívajú ako oni rôzne situácie a v hlavách si fixujú modely správania sa, ktoré prinášajú ocenenie a úspech. Z tohto hľadiska je veľmi dôležité, ako sú príbehy vystavané, aké vzorce poskytujú. Je tiež podstatné, aby boli podané z hľadiska schopnosti vnímania a potrieb dieťaťa, čo niekedy nebýva. Príbeh je rozprávaný jazykom dospelého, obsah je stavaný z jeho pohľadu, dieťa mu nerozumie, no je hypnotizované farebnosťou a formou postáv, ktoré mu pripomínajú rovesníkov – guľaté hlávky, veľké očká, jednoduchá reč. Tvorba pre deti musí rešpektovať zásady, ktoré súvisia s vývojom kognitívnych schopností a emocionálneho dozrievania dieťaťa.

A programy pre staršie deti?
Ako dieťa rastie, menia sa mu aj vzory. Od fiktívnych, rozprávkových hrdinov prechádza k hrdinom zo „skutočného“ sveta, ktorí zažívajú rôzne reálne alebo reálno-fantazijné dobrodružstvá. Tu je už viac ovplyvnené trendmi a má tendenciu vzhliadať k vzorom vekovo starším, všíma si ich konanie a jeho dôsledky. Preto je veľmi dôležité, aby rodičia vedeli, čo sledujú ich deti, a to aj keď nie sú doma. Na Slovensku existuje oficiálny systém označovania vhodnosti televíznych obsahov pre deti. No, žiaľ, mnohé televízie, napr. v týždni v dopoludňajšom alebo popoludňajšom čase, ale často aj cez víkend, v rámci programovej stratégie reprízujú relácie a programy nevhodné pre deti a mládež (s veľkým podielom násilia alebo sexuálnych scén), takže k nim má dieťa veľmi ľahký prístup. A keďže dieťa je očarené svetom dospelých, môže sa stať hrdina takéhoto príbehu jeho vzorom, alebo jeho správanie preberá podvedome.

Potom sú tu talentové reality šou, viaceré sú postavené na efekte rýchlej fascinácie vzorom (SuperStar, Hlas Česko Slovenska a i.). Cielene sú vyberané isté typy účinkujúcich, ktoré následne „motivujú“ svojich fanúšikov, aby im posielali hlasy, spoplatnené SMS-ky. Ak sa pozrieme na zostavu posledných ročníkov, tak skupina finalistov je atraktívna pre stále mladšie a mladšie ročníky, ktoré sú ochotné nekriticky a neobmedzene míňať svoj finančný kredit. Atraktívne vzory a osvedčené archetypálne modely využíva aj produkcia pre dospelých. Dospelí ich, samozrejme, bez rozmyslu nenapodobňujú, ale stávajú sa pre nich lákadlom a pre produkčné spoločnosti zárukou sledovanosti, a tým aj zisku.

Najväčším priestorom, aj najťažšie ukontrolovateľným, je dnes zrejme internet.
Áno, pre mladú generáciu je atraktívny. Jeho nevýhodou je, že nie je nijako oficiálne regulovaný, aj keď v súčasnosti dochádza k formovaniu a realizovaniu istých pravidiel. Je to priestor rôznych platforiem, na ktorých je publikovanie a sledovanie skoro neobmedzené. A jeho dosah je celosvetový. Preto predstavuje v súčasnosti najväčšiu hrozbu pre rodičov, ktorých deti sú niekoľkonásobne zručnejšie v jeho ovládaní. Internet poskytuje priestor na prezentáciu mnohých pozitívnych vzorov – youtuberi, blogeri, vlogeri, tvorcovia podcastov, ale aj aktivisti výziev na pomoc druhým. Na druhej strane sa v ňom môžu deti stretnúť aj s negatívnymi vzormi, ktoré ich zaujmú a presvedčia k nevhodnej činnosti, a tú budú chcieť napodobňovať. Nástrojom rodičov, ako takýto kontakt „skontrolovať“, je jedine dobrý vzťah s dieťaťom, záujem o neho a jeho činnosť, tolerantnosť a podpora jeho potrieb súvisiacich s vekom. To všetko sa však musí budovať od narodenia. Iba tak sa im dieťa zdôverí a rodičia budú mať možnosť v prípade negatívneho vzoru na dieťa pôsobiť korigujúco.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Sedem zlých vzorov, ktoré filmy dávajú rodičom za normálne

    Sedem zlých vzorov, ktoré filmy dávajú rodičom za normálne

    Kto nemá rád filmy? Či chceme alebo nie, hrané príbehy na filmovom plátne nás ovplyvňujú, na konanie hrdinov si spomíname najmä v situáciách, kedy si s niečím nie sme istí, prípadne si nevieme rady. Preto je dôležité, čo pozeráme, a aké vzory nám filmy podsúvajú.

  • Obrázok ROZHOVOR Detský psychiater Peter Pöthe: Deti sú dnes krehké a nepripravené na život

    ROZHOVOR Detský psychiater Peter Pöthe: Deti sú dnes krehké a nepripravené na život

    „Platí, že ak rodina uspokojí potreby dieťaťa, bude si oveľa ochotnejšie umývať zuby, upratovať si izbu a prestane byť neustále v opozícii,“ vraví v rozhovore o detskej duši uznávaný detský psychiater a psychoterapeut Peter Pöthe, ktorému nedávno vyšla nová kniha. „Sila nevysloveného“ rozpráva päť príbehov, s ktorými sa stretol vo svojej psychoterapeutickej praxi.

  • Obrázok Máte plaché dieťa? 9 dobrých rád, ako mu uľahčiť život

    Máte plaché dieťa? 9 dobrých rád, ako mu uľahčiť život

    „Prečo nejdeš k ostatným? Choď!“ Aj keď vidíte, že vaše dieťa túžobne pozerá na skupinu hrajúcich sa detí, no zostáva pri vás, držiac sa vás za ruku, nenúťte ho. Nie je každý šouman, stredobod spoločnosti, nie každý sa okamžite spriatelí či dokonca preberá velenie v kolektíve. A ani nemusí.

  • Obrázok 10 viet, ktoré dospievajúcim deťom nehovorte

    10 viet, ktoré dospievajúcim deťom nehovorte

    Nekritizovať, neporovnávať, nevysmievať sa. Základné pravidlá komunikácie s deťmi sa oplatí dodržiavať vždy, v teenagerskom veku je to však možno ešte dôležitejšie. Pri krehkej psychike dospievajúceho dieťaťa niekedy naozaj stačí jediné slovo od blízkeho človeka, aby sa mu zdravé vnímanie seba samého obrátilo naruby.

  • Obrázok Je vaše dieťa ľavák alebo pravák? Podľa tohto to najľahšie rozoznáte

    Je vaše dieťa ľavák alebo pravák? Podľa tohto to najľahšie rozoznáte

    Jasné to môže byť od najútlejšieho veku a rodičia to nemusia vôbec riešiť. Ľavorukosť nie je hendikep, môže sa ním ale stať, ak by ľaváka chcel niekto pretvárať na praváka. To môže viesť k tikom, zajakaniu, pomočovaniu či poruchám učenia.

  • Obrázok Smútok za letom? Ako čo najhladšie preladiť deti z prázdnin do školského kolotoča, radí psychologička

    Smútok za letom? Ako čo najhladšie preladiť deti z prázdnin do školského kolotoča, radí psychologička

    Posledný týždeň prázdnin je tu. Ako si ho nepokaziť a zároveň sa citlivo naladiť na blížiacu sa školu a s tým spojené povinnosti? Radí psychologička z Alma centra pre zdravý vývin Dana Comas.

  • Obrázok Čo sa stane, ak vypnete deťom televízor?

    Čo sa stane, ak vypnete deťom televízor?

    Bez televízie si deti poradia, skôr sú to dospelí, kto ju potrebuje, aby svojich potomkov na chvíľu „vypol“ a získal chvíľu pre seba. Obrazovka deti fascinuje, bez ohľadu na to, či rozumejú tomu, čo na nej vidia alebo nie, dokážu ju sledovať pomerne dlhú dobu.

Ďalšie články v rubrike >