Rómski žiaci sa nedokážu zapojiť do vyučovania na diaľku

TASR, 19. apríla 2020 o 04:49

Žiaci z rómskych komunít žijúcich na okraji spoločnosti sa v súčasnej situácii nemôžu či nevedia zapojiť do online vyučovania. Nedostatočný prístup k internetu a chýbajúce počítačové znalosti ich znevýhodňujú v porovnaní s možnosťami väčšinového obyvateľstva.

Rómske deti nemajú v dnešnej dobe často prístup k vzdelávaniu.

Foto: Robert Hüttner

Vyplýva to z prvých výsledkov monitoringu dištančného vzdelávania rómskych žiakov počas pandémie nového koronavírusu, o ktorých informovala rómska vzdelávacia mimovládna organizácia Eduroma.

Nízka vzdelanostná úroveň rodičov sa podľa organizácie premieta do dištančného vzdelávania ich detí, preto mnohí z rodičov nedokázali prevziať rolu potenciálnych tútorov, ale ocitli sa skôr v nechcenej úlohe žiakov. "Rodičia detí z marginalizovabých rómskych komunít sa stretávajú s presýtenosťou informácií a učebných zadaní, ktorým nerozumejú, čo spôsobuje u nich frustráciu a nezáujem. V chudobných komunitách badať nedostatok sociálnych kontaktov, interakcií a vzorov, ktoré by mohli vplývať na vyššiu motiváciu a výkon žiakov," priblížila Eduroma.

Dištančné vzdelávanie prináša podľa výsledkov prieskumu aj zvýšené nároky na organizáciu vyučovania, kladie väčší dôraz na samostatnosť, čo je v prípade detí žijúcich vo väčších kolektívoch a spoločenstvách omnoho zložitejšie realizovať. "Učitelia uvádzajú, že dištančné vzdelávanie je limitované pre ich žiakov aj z toho dôvodu, že prevažná väčšina z nich má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a tiež tu zohráva dôležitú úlohu jazyková bariéra," upozorňuje organizácia.

Z jej dotazníkového prieskumu vyplýva, že učitelia neboli na dištančné vzdelávanie pripravení a ukazuje sa, že nie sú dlhodobo pripravovaní ani na prácu so žiakmi z rómskych komunít. V prvých dňoch prepuknutia koronakrízy išlo podľa Eduroma skôr o vlastnú iniciatívu učiteľov nadväzovať mimoškolský kontakt so žiakmi.

Učitelia v prieskume uviedli, že na dištančné vzdelávanie neboli pripravení, nikdy neabsolvovali kurz dištančného vzdelávania. "Učitelia neboli pripravení v čase prepuknutia krízy ani na užšiu spoluprácu s rodičmi. Komunikácia medzi učiteľom a rodičom prebiehala za bežných okolností pred krízou jednostranne v školskom prostredí a až na výnimky skôr nepravidelne," priblížila organizácia.

Situácia pri poskytovaní dištančného vzdelávania však zintenzívnila kontakt a spoluprácu medzi pedagógmi a pomáhajúcimi profesiami. Učitelia na otázku, kto im pomáha komunikovať s rodinou a zlepšovať školskú dochádzku žiakov z rómskych komunít za bežných okolností, uviedli asistenta učiteľa, terénneho sociálneho pracovníka, sociálneho pedagóga, pracovníka komunitného centra či mestskú políciu.

Eduroma spísala aj niekoľko odporúčaní, ktoré by sa mohli aplikovať po koronakríze, medzi nimi napríklad posilniť žiakom sociálne učenie, posilniť pôsobenie školských psychológov a sociálnych pedagógov, zamerať sa na kompenzačné doučovanie žiakov, ktoré môžu realizovať napríklad komunitné centrá či občianske združenia. Taktiež organizácia radí rozvíjať u žiakov z aj zručnosti pre online vzdelávanie a prácu s rôznymi učebnými materiálmi v online priestore. Školy by sa podľa nej mali zamerať aj na rozvoj počítačovej gramotnosti u rodičov detí.



Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarPetertuharsky 20. apríla 2020 o 17:47

    Koronakríza len odkryla chaos a bezkoncepčnosť. Deti sú doma už 5 týždňov. Čo urobilo ministerstvo školstva v záujme efektívnejšieho online vzdelávania? Princ ešte nepobozkal Šípkovú Ruženku?

    Túto bezkoncepčnosť potom sanujú rodičia, ktorí sa snažia deťom zabezpečiť komunikáciu cez najrôznejšie platformy, podľa nápaditosti a ľubovôle toho-ktorého učiteľa. Popri tom nezabudnúť na žiadnu úlohu alebo video-skúšanie, zháňať učebné materiály a lúštiť nie vždy zrozumiteľné zadania. Ak je detí viac než jedno, je to pre rodiča plnohodnotná práca na pol úväzku.

    Komunikačná platforma, pravidlá a učebné materiály majú byť jednotné, jasné a zrozumiteľné tak, aby to deti bez problémov zvládli aj bez pomoci rodičov, na základe bežných technológií a zručností ako web a mail, v opačnom prípade je systém zlý (alebo neexistuje).

    Toto sú problémy ktoré trápia všetkých rovnako, a treba ich vyriešiť.

    Preto nerozumiem, čo by sa tu malo riešiť nejako osobitne na etnickom princípe. Ak je problémom internetová konektivita, štát môže za týmto účelom napr. dočasne plošne zvýšiť prídavky na deti o 10 EUR a tým pokryť tieto náklady pre všetkých školákov bez rozdielu. Nikto nebude diskriminovaný a nikto nebude mať výhovorku. Beztak sa teraz šetrí na dotáciách na stravu. Mimochodom, učitelia asi používajú na prácu svoje súkromné pripojenie a počítač a nikto im na to zrejme neprispieva.

    Ak je problémom (ako naznačuje článok) to, že časť obyvateľstva neovláda štátny jazyk, alebo je negramotná, či už reálne alebo informačne, tak potom je to škandalózna situácia, ktorá nevznikla ani dnes, ani včera, a asi pôjde ťažko naprávať v čase núdzového stavu. Zaujímalo by ma, čo v tejto veci za celé tie roky urobili mimovládky za štedré dotačné a grantové peniaze.
    @zareaguj


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Školák - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >