Rodinné stavebné sporenie zrejme nebude.
Foto: shutterstockRodinné stavebné sporenie má od nového roka potenciál pomôcť tisíckam bežných rodín zabezpečiť si dostupné bývanie. Ministerstvo financií SR však pred pár dňami predložilo do medzirezortného pripomienkového konania legislatívny návrh, ktorého cieľom je zrušiť celý tento novozavedený nástroj ešte pred jeho účinnosťou od januára budúceho roka. Inštitút moderného spotrebiteľa tvrdí, že ide o nepremyslený krok späť, ktorý poškodí snahu bojovať s nedostupným bývaním a spúšťa verejnú hromadnú pripomienku.
Dostať sa k novému bývaniu je podľa inštitútu na Slovensku najťažšie spomedzi 27 krajín Európskej únie. Na kúpu bytu s výmerou 70 metrov štvorcových potrebuje človek žijúci na Slovensku v priemere 14 hrubých ročných platov. Bývanie je rovnako nedostupné aj pre mladých ľudí, ktorí sa od rodičov odsťahujú v priemere krátko pred dovŕšením 31 rokov, čím sa znovu zaraďujeme medzi najhoršie krajiny v EÚ.
Práve preto poslanci Národnej rady SR pred niekoľkými mesiacmi schválili novelu zákona o stavebnom sporení, ktorou sa od nového roka zavádza koncept takzvaného rodinného stavebného sporenia. Rodinné stavebné sporenie bude určené pre manželov a ich deti a zahŕňa tri zmeny – na polovicu sa zníži suma, ktorú je potrebné nasporiť na získanie plnej 70-eurovej ročnej štátnej prémie. V budúcom roku si teda člen rodiny na získanie plnej prémie bude namiesto 1 000 eur musieť nasporiť len 500 eur. Zároveň počas prvého roka odo dňa poskytnutia štátnej prémie dostanú rodinní sporitelia 50-percentnú zľavu z poplatkov a zmení sa výpočet maximálneho príjmu pre zachovanie nároku na prémiu. Po novom sa strop ročného príjmu nebude počítať po jednotlivcoch, ale spoločne za celú domácnosť. Zákon už teda nebude nadhodnocovať finančnú situáciu rodiny, v ktorej jeden z rodičov dosahoval príjem nad zákonnou hranicu, zatiaľ čo druhý zarábal výrazne menej, poprípade poberal len nízky rodičovský príspevok.
„Rodinné stavebné sporenie robí štátnu prémiu dostupnejšou pre rodiny s deťmi a otvára tak stavebné sporenie tej skupine, ktorá ho často potrebuje najviac,“ hovorí riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa Filip Kužma. Inštitút preto nerozumie iniciatíve Ministerstva financií SR tento druh sporenia zrušiť. „Práve štátna prémia je ako príspevok štátu stavebným sporiteľom nástroj, prostredníctvom ktorého vie štát adresne a cielene podporovať občanov-spotrebiteľov v zodpovednom sporení si na kúpu nového bývania alebo rekonštrukciu starého, čím zvyšuje dostupnosť bývania a napomáha aj zelenej tranzícii,“ hodnotí Kužma.
Bola štátna prémia neadresná?
Ministerstvo financií vo svojom návrhu argumentuje údajným neadresným poskytovaním štátnej prémie. Kužma však nesúhlasí a vysvetľuje, že „zákon, ktorý predkladateľ navrhuje zrušiť, len reaguje na potreby aplikačnej praxe a zreálňuje očakávania štátu od stavebných sporiteľov. Štát nedáva spotrebiteľom peniaze len tak, ale dopĺňa ich vlastný príspevok. Štát má takisto garanciu, že rodiny využijú prémiu na bývanie, nakoľko každé euro, ktoré cez systém stavebného sporenia prejde, musí byť doložené zmluvami, faktúrami či bločkami.“Zákon o stavebnom sporení by sa mal opäť meniť. Rezort financií totiž dal do pripomienkového konania jeho novelu, ktorou sa má odstrániť nejednoznačná vykonateľnosť. Vypustiť by sa mal pojem domácnosť, ktorú tvoria manžel, manželka a ich deti. Dôvodom je podľa ministerstva to, že stavebný sporiteľ, ktorý je členom domácnosti, teda manžel alebo manželka, je oproti sporiteľovi, ktorý nie je členom domácnosti, neprimerane zvýhodnený. Poslednou legislatívnou úpravou sa tak vytvorilo neadresné poskytovanie štátnej prémie z hľadiska príjmov stavebných sporiteľov a založili sa výrazne zvýšené nároky na štátny rozpočet.
Zvyšuje sa limit spoločného príjmu
Všetky predchádzajúce úpravy zákona o stavebnom sporení viedli podľa ministerstva financií k účelovosti, adresnosti a efektívnosti stavebného sporenia, a to aj tým spôsobom, aby prijímateľmi štátnej prémie mohli byť len ľudia s nižšími príjmami. Na to, aby mal sporiteľ nárok na získanie štátnej prémie na stavebnom sporení, nesmel jeho príjem presiahnuť 1,3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Výdavky štátneho rozpočtu na štátnu prémiu sa postupne znížili z približne 20 miliónov eur ročne na asi 6 miliónov eur ročne.Naproti tomu v prípade stavebného sporiteľa, člena domácnosti, ktorú tvoria manželia a maloleté dieťa, sa po poslednej legislatívnej zmene zákona zvyšuje limit spoločného príjmu domácnosti na 3,25-násobok priemernej mzdy, pričom za každé ďalšie dieťa sa limit zvyšuje o ďalších 0,65-násobku priemernej mzdy. Príjmová hranica na získanie podpory tak môže vzrásť až na asi štvornásobok súčasnej hodnoty v prípade sporiteľa v manželskom zväzku s dvoma maloletými deťmi.
Keďže priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok 2022 dosiahla 1 304 eur, nárok na štátnu prémiu bude mať v takomto prípade aj manžel, ako aj manželka, ktorý zarába až do 5-tisíc eur mesačne, ak majú rodičia dve deti. Ak sa k tomu zohľadní dvojnásobná percentuálna výška štátnej prémie, domácnosť s vyššími príjmami dokáže bez problémov podľa rezortu financií vložiť znížený efektívny ročný vklad 500 eur za každého sporiteľa, teda manžel, manželka, jedno dieťa, druhé dieťa, spolu 2-tisíc eur ročne, a získať tak celkovú ročnú štátnu prémiu 280 eur.
