Rodičia pod tlakom biznisu. Prečo je tak ťažké odolať reklame

Patricia Poprocká, 9. januára 2019 o 11:50

Nedajte sa ovplyvňovať reklamami a marketingom, ktorý vás ohlupuje, želal do nového roka našim čitateľom český etnológ Mnislav Zelený Atapana, šíriteľ životnej filozofie juhoamerických Indiánov. Sám pripúšťa, že rodiny s deťmi to majú naozaj ťažké, pretože obchodníci sa ich snažia ovplyvniť všemožnými prostriedkami a na každom kroku. Neraz používajú metódu – ak to nejde dverami, skúsime oknom.

Rodičia s deťmi sú atraktívnou cieľovou skupinou obchodníkov a výrobcov po celom svete.

Foto: shutterstock.com

Rodiča sú vystavení veľkému tlaku, a ak si cielene nedávajú pozor a nepremýšľajú nad všetkými možnými, navonok dobrými odporúčaniami, veľmi ľahko sa stanú obeťou obchodníkov a výrobcov detských pomôcok či výživových doplnkov. Ak odolajú, čaká ich neraz druhé kolo súboja s dieťaťom, na ktoré reklama tiež útočí a ešte aj ono začne žobroniť, že si prosí to alebo ono.

„Trvalo mi to rok. Pred narodením prvého dieťaťa nám známi z každej strany núkali všemožné veci – prenosné lehátko, prebaľovací pult, skladaciu postieľku, vaničku, sedačku do vane... Dovtedy som ani netušila, že to všetko existuje, zrazu som toho mala plný dom. Skúšala som všetky pomôcky, aj keď som často nechápala ich význam. Až pri druhom dieťati som si uvedomila, že ich vlastne nepotrebujem a posunula ich ďalej,“ opisuje matka dvoch detí Jarmila.

Jednoducho povedané: valí sa to z každej strany. Začína sa to už po narodení dieťaťa, niekedy dokonca ešte aj pred. Výrobcovia, pochopiteľne, využívajú každú príležitosť, ako sa dostať do povedomia, vďačným prostredím sú čakárne u lekárov.

Tam sú rodičia vystavení informáciám o rôznych výživových doplnkoch, kozmetikách či umelej výžive. Tej poslednej sa naozaj darí, na agresívnu reklamu výrobcov detskej výživy už roky upozorňuje občianske združenie Mamila, ktoré sa venuje predovšetkým pomoci čerstvým mamičkám s dojčením.

Najlepšie sa darí reklame na umelú výživu

Ako pripomína predsedníčka združenia MUDr. Lucia Kantorová, reklama na umelú výživu je dnes bežná v pediatrických i gynekologických ambulanciách, pričom presviedča ľudí, aby ju začali dávať bábätkám ako súčasť príkrmov, na to, aby prespali celú noc, či ako riešenie boľavého bruška, alergie.

Výsledkom je, že viac ako 50 % detí, ktoré by mohli byť dojčené, dojčené nie sú.

Rodičia ľahko uveria, ak počujú, že dieťaťu treba dávať umelé mlieko, aby dostalo vitamíny či probiotiká. Neuvedomia si, že toto všetko dieťa dostáva aj v materskom mlieku, ktorého zloženie navyše je ďaleko prirodzenejšie a detským organizmom aj ľahšie stráviteľné.

„Napriek tomu, že je materské mlieko takéto jedinečné, počuť výroky, že po roku alebo dvoch už dojčenie dieťaťu nič nedáva. Hoci v materskom mlieku všetky tieto jedinečné látky naďalej sú, niektoré dokonca ešte vo vyšších koncentráciách. Je paradox, že dojčenie staršieho dieťaťa sa vníma väčšinou ako prehnané, ale používanie umelého mlieka pre takéto dieťa sa považuje za prejav investície do jeho zdravia,“ upozorňuje MUDr. Lucia Kantorová.

Proti tejto reklame sa dokáže brániť len málo matiek. Väčšina pri problémoch s dojčením alebo ak ich bábätko plače, naozaj siahne po tom, čo sa jej núka najintenzívnejšie, navyše s chápavým sloganom a uistením, že je to pre ich dieťa „to najlepšie“. Namiesto toho, aby sa snažili vyriešiť problém s poradkyňou, alebo aby sa bábätko snažili upokojiť zintenzívnením kontaktu.

Ako však pripomína MUDr. Lucia Kantorová, Mamila nie je a priori proti umelým mliekam. Naopak, sú prípady, kedy je umelá výživa potrebná. „Umelá výživa má byť chápaná ako núdzová náhradná výživa. Má svoje miesto podobne ako napríklad lieky. Má byť používaná z presne definovaných zdravotných dôvodov a jej použitie má stanoviť odborník, ktorý vie celú situáciu posúdiť, a je expert na pomoc pri dojčení,“ vysvetľuje.

„Rady“ zaplateného odborníka

Okrem priamej reklamy na výživu, kozmetiku či spomínané pomôcky ako vaničky sú rodičia vystavovaní aj nepriamej, skrytej reklame. Tá funguje na princípe takzvaných tlačových práv, ktoré vydávajú propagačné PR agentúry, najaté firmami. Tie si často zaplatia nejakého odborníka, ktorý im poskytne žiadané informácie. Takéto „odborné poradenstvo“ ovplyvňuje potom verejnú mienku neraz silnejšie než priama reklama.

Napríklad agentúra vydá správu, ktorá rieši, či je pre deti vhodnejšia domáca výživa alebo kupovaná. Vyjadrí sa tam pediatrička, pochopiteľne – v prospech výživy z obchodov, a na posilnenie stanoviska ešte bude varovať pred rizikami domácej prípravy ovocného či zeleninového pyré.

Nejde vždy len o stravu, podobne sa propagujú aj iné výrobky, napríklad inovatívne hračky, ktoré deti síce nepotrebujú, no rodičom sa podsúva, že ich o niečo ukrátia, ak im ich nekúpia.

Riešenie? Zdravý rozum

„Rodičia si potom myslia, že ak oni alebo ich deti nebudú vyzerať, ako tí druhí, tak budú druhoradí. A na to firmy hrajú,“ priblížil v rozhovore pre ahojmama.sk Mnislav Zelený Atapana.

Ako z toho von? Ľahké to veru nie je. Často sa stáva, že ten, kto sa chce vzoprieť, je v očiach ostatných iný, niekedy dokonca aj terčom posmechu. „Nie je to jednoduché v tejto bitke reklamy a marketingu,“ konštatoval aj Atapana.

V snahe pomôcť matkám vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) Kódex o marketingu náhrad materského mlieka, ktorý určuje škálu výrobkov, ktoré majú potenciál spôsobiť, že bez dôvodu bude dieťa dojčené menej alebo nebude dojčené vôbec. Mali by ho dodržiavať aj výrobcovia umelej výživy.

Dokumenty však ľudí neochránia, ich dodržiavanie nie je vždy ukontrolovateľné, jediné, čo ľuďom zostáva, je zrejme ostražitosť a vlastný zdravý rozum.

Slogany, ktoré zasiahli masy
„Všetci sme vyrástli na umelej výžive XXX.“ - Neboli sme dojčení, a predsa sme úspešní v živote. Slogan označuje dojčenie za nepodstatné.

„Všetky sme dobré matky bez ohľadu na to, ako je bábätko kŕmené.“ - Firmy využili sklamanie a frustráciu nedojčiacich žien a vnútili im myšlienku, že dojčiace ženy si o nich myslia, že nie sú dobré matky. Pritom toto irelevantné rozdelenie matiek na „dobré“ a „zlé“ bolo súčasťou marketingovej stratégie firiem. A zjavne funguje, lebo sa objavuje v diskusiách neustále.

„Šťastná matka, šťastné dieťa.“ - Firmám sa podarilo marketingovo predať predstavu, že dojčenie je utrpenie a nadmerné úsilie a prechod na umelú výživu je vykúpenie, ktoré vedie ku šťastiu. A že šťastie a dojčenie sa vzájomne vylučujú. Zároveň šíria posolstvo, že keď je dojčenie trápenie, tak sa nielenže nič nestane, keď žena prejde na umelú výživu, ale že jej odľahne a bude si konečne bábätko užívať.

„Umelé mlieko XXX podporuje imunitu.“ „Umelé mlieko YYY buduje obranyschopnosť vášho bábätka.“ Umelé mlieko ZZZ podporuje rozvoj mozgu.“ - Nevedecké a zavádzajúce tvrdenia, ktoré sú v kódexe WHO zakázané.
(Zdroj: Mamila o.z.)



Súvisiace články:






Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Je moje dieťa šťastné? Šesť signálov, podľa ktorých spoznáte, či je všetko v poriadku

    Je moje dieťa šťastné? Šesť signálov, podľa ktorých spoznáte, či je všetko v poriadku

    Ako spoznáte, že je vaše dieťa sebaisté, vyrovnané a teda v podstate šťastné? Vidieť to na drobnostiach, mimovoľných reakciách v určitých situáciách. Niekedy je prejavom uvoľneného správania aj to, keď zabŕda do súrodencov alebo sa rozplače. Skrátka, chová sa, ako sa cíti, bez ohľadu na to, čo si o ňom pomyslia rodičia.

  • Obrázok Nesmieš, nerob! Ako a kedy povedať deťom „nie“

    Nesmieš, nerob! Ako a kedy povedať deťom „nie“

    Aj keď základom vzťahu medzi rodičmi a deťmi by mali byť rešpekt a slovko „áno“, sú prípady, kedy treba povedať „nie“. Dieťa musí cítiť určitú hierarchiu, kam patrí, a musí sa naučiť, že svet sa netočí vždy tak, ako by si ono želalo. Na druhej strane však nemôže ísť o diktát. Rodičia by sa mali snažiť deti chápať a rešpektovať detské stanovisko. A každé „nie“ pravdivo a s citom vysvetliť.

  • Obrázok 6 dobrých rád, ako pri deťoch nevyhorieť. Užite si ten vzácny čas

    6 dobrých rád, ako pri deťoch nevyhorieť. Užite si ten vzácny čas

    Mať dieťa je krásne, ale pod náporom rodičovských, pracovných a domácich povinností sa tá radosť ľahko stratí. „Stalo sa to aj mne. Mám dve deti vo veku dvoch a piatich rokov a namiesto toho, aby som sa z nich tešila, stále som len bola unavená a nervózna,“ popisuje Marcela.

  • Obrázok Milujem moslima. No a čo?

    Milujem moslima. No a čo?

    Je islam hrozbou pre našu kultúru? Postoje Slovákov voči moslimom sú zväčša odmietavé – od opatrnosti až po otvorenú nevraživosť. Podľa prieskumov by len štvrtine opýtaných neprekážala láska s moslimom. Obavy pramenia prevažne z obáv z neznámeho. Je sa však naozaj čoho báť? Ako vyzerá život s moslimom, sme sa opýtali Sloveniek, ktoré sú s nimi vo vzťahu. Ako vyplýva z ich príbehov, rozdielnosť kultúr poprieť nemožno, tá však pri láske a tolerancii nepredstavuje problém, naopak, môže byť obohatením.

  • Obrázok Spoločné spanie pomáha deťom k samostatnosti. Aj tým desaťročným

    Spoločné spanie pomáha deťom k samostatnosti. Aj tým desaťročným

    Mami, poď so mnou zaspávať... Počúvate to doma od svojho osem- či desaťročného dieťaťa? Nemusíte sa znepokojovať. Spoločné zaspávanie aj spanie s deťmi v školskom veku je úplne normálne, akurát je to naša spoločnosť, kto z toho robí problém.

  • Obrázok Nerobte všetko za deti. Dovoľte im, nech sa o seba postarajú samé

    Nerobte všetko za deti. Dovoľte im, nech sa o seba postarajú samé

    Mamička sedemročného Adamka mu vonku zapína bundu, hoci by to mohol zvládnuť aj sám. Jeho sestre, deväťročnej Hane, nosí do školy tašku, pretože je vraj ťažká. Nastala éra príliš ochraňujúcich rodičov.

  • Obrázok Neposlušné deti nie sú neposlušné. Snažme sa pochopiť, čo nám chcú ukázať

    Neposlušné deti nie sú neposlušné. Snažme sa pochopiť, čo nám chcú ukázať

    Prečo býva neúčinné vytyčovať deťom umelé hranice alebo ich dokonca karhať za neposlušnosť, vysvetľuje klinická psychologička Lýdia Adamcová. Za každým problémovým správaním dieťaťa je predovšetkým jeho snaha poukázať na nedoriešený problém.

Ďalšie články v rubrike >