Rodičia pod tlakom biznisu. Prečo je tak ťažké odolať reklame

Patricia Poprocká, 9. januára 2019 o 11:50

Nedajte sa ovplyvňovať reklamami a marketingom, ktorý vás ohlupuje, želal do nového roka našim čitateľom český etnológ Mnislav Zelený Atapana, šíriteľ životnej filozofie juhoamerických Indiánov. Sám pripúšťa, že rodiny s deťmi to majú naozaj ťažké, pretože obchodníci sa ich snažia ovplyvniť všemožnými prostriedkami a na každom kroku. Neraz používajú metódu – ak to nejde dverami, skúsime oknom.

Rodičia s deťmi sú atraktívnou cieľovou skupinou obchodníkov a výrobcov po celom svete.

Foto: shutterstock.com

Rodiča sú vystavení veľkému tlaku, a ak si cielene nedávajú pozor a nepremýšľajú nad všetkými možnými, navonok dobrými odporúčaniami, veľmi ľahko sa stanú obeťou obchodníkov a výrobcov detských pomôcok či výživových doplnkov. Ak odolajú, čaká ich neraz druhé kolo súboja s dieťaťom, na ktoré reklama tiež útočí a ešte aj ono začne žobroniť, že si prosí to alebo ono.

„Trvalo mi to rok. Pred narodením prvého dieťaťa nám známi z každej strany núkali všemožné veci – prenosné lehátko, prebaľovací pult, skladaciu postieľku, vaničku, sedačku do vane... Dovtedy som ani netušila, že to všetko existuje, zrazu som toho mala plný dom. Skúšala som všetky pomôcky, aj keď som často nechápala ich význam. Až pri druhom dieťati som si uvedomila, že ich vlastne nepotrebujem a posunula ich ďalej,“ opisuje matka dvoch detí Jarmila.

Jednoducho povedané: valí sa to z každej strany. Začína sa to už po narodení dieťaťa, niekedy dokonca ešte aj pred. Výrobcovia, pochopiteľne, využívajú každú príležitosť, ako sa dostať do povedomia, vďačným prostredím sú čakárne u lekárov.

Tam sú rodičia vystavení informáciám o rôznych výživových doplnkoch, kozmetikách či umelej výžive. Tej poslednej sa naozaj darí, na agresívnu reklamu výrobcov detskej výživy už roky upozorňuje občianske združenie Mamila, ktoré sa venuje predovšetkým pomoci čerstvým mamičkám s dojčením.

Najlepšie sa darí reklame na umelú výživu

Ako pripomína predsedníčka združenia MUDr. Lucia Kantorová, reklama na umelú výživu je dnes bežná v pediatrických i gynekologických ambulanciách, pričom presviedča ľudí, aby ju začali dávať bábätkám ako súčasť príkrmov, na to, aby prespali celú noc, či ako riešenie boľavého bruška, alergie.

Výsledkom je, že viac ako 50 % detí, ktoré by mohli byť dojčené, dojčené nie sú.

Rodičia ľahko uveria, ak počujú, že dieťaťu treba dávať umelé mlieko, aby dostalo vitamíny či probiotiká. Neuvedomia si, že toto všetko dieťa dostáva aj v materskom mlieku, ktorého zloženie navyše je ďaleko prirodzenejšie a detským organizmom aj ľahšie stráviteľné.

„Napriek tomu, že je materské mlieko takéto jedinečné, počuť výroky, že po roku alebo dvoch už dojčenie dieťaťu nič nedáva. Hoci v materskom mlieku všetky tieto jedinečné látky naďalej sú, niektoré dokonca ešte vo vyšších koncentráciách. Je paradox, že dojčenie staršieho dieťaťa sa vníma väčšinou ako prehnané, ale používanie umelého mlieka pre takéto dieťa sa považuje za prejav investície do jeho zdravia,“ upozorňuje MUDr. Lucia Kantorová.

Proti tejto reklame sa dokáže brániť len málo matiek. Väčšina pri problémoch s dojčením alebo ak ich bábätko plače, naozaj siahne po tom, čo sa jej núka najintenzívnejšie, navyše s chápavým sloganom a uistením, že je to pre ich dieťa „to najlepšie“. Namiesto toho, aby sa snažili vyriešiť problém s poradkyňou, alebo aby sa bábätko snažili upokojiť zintenzívnením kontaktu.

Ako však pripomína MUDr. Lucia Kantorová, Mamila nie je a priori proti umelým mliekam. Naopak, sú prípady, kedy je umelá výživa potrebná. „Umelá výživa má byť chápaná ako núdzová náhradná výživa. Má svoje miesto podobne ako napríklad lieky. Má byť používaná z presne definovaných zdravotných dôvodov a jej použitie má stanoviť odborník, ktorý vie celú situáciu posúdiť, a je expert na pomoc pri dojčení,“ vysvetľuje.

„Rady“ zaplateného odborníka

Okrem priamej reklamy na výživu, kozmetiku či spomínané pomôcky ako vaničky sú rodičia vystavovaní aj nepriamej, skrytej reklame. Tá funguje na princípe takzvaných tlačových práv, ktoré vydávajú propagačné PR agentúry, najaté firmami. Tie si často zaplatia nejakého odborníka, ktorý im poskytne žiadané informácie. Takéto „odborné poradenstvo“ ovplyvňuje potom verejnú mienku neraz silnejšie než priama reklama.

Napríklad agentúra vydá správu, ktorá rieši, či je pre deti vhodnejšia domáca výživa alebo kupovaná. Vyjadrí sa tam pediatrička, pochopiteľne – v prospech výživy z obchodov, a na posilnenie stanoviska ešte bude varovať pred rizikami domácej prípravy ovocného či zeleninového pyré.

Nejde vždy len o stravu, podobne sa propagujú aj iné výrobky, napríklad inovatívne hračky, ktoré deti síce nepotrebujú, no rodičom sa podsúva, že ich o niečo ukrátia, ak im ich nekúpia.

Riešenie? Zdravý rozum

„Rodičia si potom myslia, že ak oni alebo ich deti nebudú vyzerať, ako tí druhí, tak budú druhoradí. A na to firmy hrajú,“ priblížil v rozhovore pre ahojmama.sk Mnislav Zelený Atapana.

Ako z toho von? Ľahké to veru nie je. Často sa stáva, že ten, kto sa chce vzoprieť, je v očiach ostatných iný, niekedy dokonca aj terčom posmechu. „Nie je to jednoduché v tejto bitke reklamy a marketingu,“ konštatoval aj Atapana.

V snahe pomôcť matkám vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) Kódex o marketingu náhrad materského mlieka, ktorý určuje škálu výrobkov, ktoré majú potenciál spôsobiť, že bez dôvodu bude dieťa dojčené menej alebo nebude dojčené vôbec. Mali by ho dodržiavať aj výrobcovia umelej výživy.

Dokumenty však ľudí neochránia, ich dodržiavanie nie je vždy ukontrolovateľné, jediné, čo ľuďom zostáva, je zrejme ostražitosť a vlastný zdravý rozum.

Slogany, ktoré zasiahli masy
„Všetci sme vyrástli na umelej výžive XXX.“ - Neboli sme dojčení, a predsa sme úspešní v živote. Slogan označuje dojčenie za nepodstatné.

„Všetky sme dobré matky bez ohľadu na to, ako je bábätko kŕmené.“ - Firmy využili sklamanie a frustráciu nedojčiacich žien a vnútili im myšlienku, že dojčiace ženy si o nich myslia, že nie sú dobré matky. Pritom toto irelevantné rozdelenie matiek na „dobré“ a „zlé“ bolo súčasťou marketingovej stratégie firiem. A zjavne funguje, lebo sa objavuje v diskusiách neustále.

„Šťastná matka, šťastné dieťa.“ - Firmám sa podarilo marketingovo predať predstavu, že dojčenie je utrpenie a nadmerné úsilie a prechod na umelú výživu je vykúpenie, ktoré vedie ku šťastiu. A že šťastie a dojčenie sa vzájomne vylučujú. Zároveň šíria posolstvo, že keď je dojčenie trápenie, tak sa nielenže nič nestane, keď žena prejde na umelú výživu, ale že jej odľahne a bude si konečne bábätko užívať.

„Umelé mlieko XXX podporuje imunitu.“ „Umelé mlieko YYY buduje obranyschopnosť vášho bábätka.“ Umelé mlieko ZZZ podporuje rozvoj mozgu.“ - Nevedecké a zavádzajúce tvrdenia, ktoré sú v kódexe WHO zakázané.
(Zdroj: Mamila o.z.)



Súvisiace články:






Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Keď nie je, nie je. Šesť tipov, ako jemne odvykať detí od nadmerného jedenia sladkostí

    Keď nie je, nie je. Šesť tipov, ako jemne odvykať detí od nadmerného jedenia sladkostí

    Sú vaše deti po Veľkej noci prejedené sladkého? Obmedziť sladkosti je vždy prospešné, aj keď čím viac ich dieťa jedáva, tým ťažšie si od nich odvyká. Prinášame niekoľko tipov, ako to skúsiť nenásilnou formou.

  • Obrázok Empatia: Prečo je taká dôležitá a ako ju u detí rozvíjať

    Empatia: Prečo je taká dôležitá a ako ju u detí rozvíjať

    Empatia je v súčasnosti dosť skloňovaný výraz. Ide o schopnosť precítiť, čo prežíva iný, vcítiť sa do jeho „sveta“. Je to dôležitá súčasť osobnostnej výbavy človeka – chápať a akceptovať, že existujú rozdiely medzi ľuďmi. Môj kamarát, sused môže mať odlišné prejavy správania v každodenných situáciách, má odlišné názory, postoje, očakávania, ale aj keď s tým nesúhlasím, robím, či robil by som to inak, beriem to na vedomie a snažím sa pochopiť, čo ho k tomu vedie, prečo je taký.

  • Obrázok Šibanie a polievanie. Pekná ľudová tradícia alebo násilie a ponižovanie žien?

    Šibanie a polievanie. Pekná ľudová tradícia alebo násilie a ponižovanie žien?

    „Veľkonočné sviatky som nikdy neobľubovala, pretože to znamenalo, že k nám prídu chlapci a muži, ktorí ma budú bolestivo biť po nohách korbáčom, hádzať ma do vane a púšťať na mňa studenú vodu,“ spomína si dnes 36-ročná Lucia na to, ako trávila Veľkú noc v detstve.

  • Obrázok ROZHOVOR Dánska pedagogička Helle Heckmann: Deti potrebujú byť doma s rodičmi

    ROZHOVOR Dánska pedagogička Helle Heckmann: Deti potrebujú byť doma s rodičmi

    „Deti nepotrebujú krúžky či športy, ale byť doma a žiť život s najdôležitejšími ľuďmi vo svojom živote, s rodičmi. Moja najlepšia rada znie: trávte každý deň s deťmi dostatok času,“ vraví v rozhovore Dánka Helle Heckmann, zakladateľka slávnej škôlky Nokken, v ktorej deti trávia väčšinu času vonku.

  • Obrázok Aký vplyv majú na choroby detí problémy ich matiek?

    Aký vplyv majú na choroby detí problémy ich matiek?

    Slabá imunita? Nezdravá strava? Málo pohybu? Nevhodné oblečenie? Stres? Čo všetko sa skrýva za chorobami detí? Argentínska psychoterapeutka Laura Gutmanová skúša hľadať odpovede aj vo vnútornom rozpoložení. Dieťaťa, i jeho najbližšej osoby, najčastejšie matky.

  • Obrázok Peter Sagan: Nechajte dieťa behať po vonku, ja z toho dodnes ťažím

    Peter Sagan: Nechajte dieťa behať po vonku, ja z toho dodnes ťažím

    To, že sa deti potrebujú slobodne vylietať po prírode, nie je žiadnou novinkou. K tým, ktorí to jednoznačne odporúčajú, patrí aj Peter Sagan. Hru vonku považuje za kľúčovú pre zdravý rozvoj dieťaťa, dokonca aj profesionálneho športovca, a ako dodáva – aj vďaka nej je dnes tým, kým je.

  • Obrázok Skoro štyri percentá detí trpia závislosťou na počítačových hrách. Týka sa to aj vášho dieťaťa?

    Skoro štyri percentá detí trpia závislosťou na počítačových hrách. Týka sa to aj vášho dieťaťa?

    Asi štyri percentá českých detí vykazujú znaky závislosti na digitálnych hrách a je u nich vysoká pravdepodobnosť, že touto poruchou naozaj trpia. Vyplýva to z prieskumu zorganizovanom psychológmi Univerzity Palackého v Olomouci, do ktorého sa zapojilo vyše 3 950 dospievajúcich z náhodne vybraných českých škôl. Dá sa predpokladať, že na Slovensku by prieskum dopadol veľmi podobne.

Ďalšie články v rubrike >