Psychoterapeut Jan Vávra: „Vzťahy bez porazených existujú.“ Webinár priblíži, ako riešiť konflikty s dieťaťom

gb, 14. mája 2021 o 04:10

Menej hádok, menej bojov, menej zúrivých scén, klamstiev a následných trestov. To je snom každého rodiča, ktorý by si za dennodenné zvládanie prejavov najrôznejších detských emócií, od hnevu a frustrácie až po sklamanie a zúfalstvo, často zaslúžil Nobelovu cenu za mier.

Psychoterapeut Jan Vávra.

Foto: kultumarket.sk

Online prednáška Jana Vávru, psychoterapeuta a lektora komunikačného programu „Parent Effectiveness Training” návštevníkom v utorok 18. mája ukáže, ako do svojho rodinného kruhu priniesť viac harmónie a názorne priblíži postupy, ako komunikovať s deťmi, posilniť spoluprácu v rodine a riešiť problémy efektívne a hlavne spoločne. Prečítajte si rozhovor s ním.

V ktorom veku najčastejšie začína dochádzať ku konfliktom dieťaťa s rodičom?
Ku konfliktom dochádza v blízkych vzťahoch v priebehu celého ich trvania. Líši sa skôr ich povaha a spôsob, akým sa riešia. Náročné pre rodičov býva takzvané „obdobie vzdoru", ktoré sa objavuje často okolo druhého a tretieho roku, kedy sa v dieťati posilňuje pocit vlastnej identity nezávislej od rodičov, ale nemá dostatočné vnútorné zdroje pre ovládanie svojich emócií. Ďalšie náročné obdobie býva v období puberty a dospievania. Thomas Gordon, autor Výchovy bez porazených hovoril, že dospievajúci sa nebúri proti rodičom, ale autoritatívnym či nefunkčným metódam výchovy.

Existujú stratégie, ktorými by sme dokázali upokojiť konfliktnú situáciu?
Konflikt vnímam ako stret odlišných potrieb rodiča a dieťaťa - v rôznych obdobiach sa s ním vyrovnávame rôzne. U bábätka je prirodzenejšie, že sa jeho potrebám prispôsobíme, aj keď to narúša naše potreby a riešime skôr vnútorný konflikt - napríklad potrebu odpočinku a starostlivosti. Neskôr je podľa môjho názoru najúčinnejšou stratégiou vedieť si uvedomovať a spracovať silné emócie a objaviť potreby, ktoré za konfliktom stoja.

Malo by po hádke ustúpiť dieťa či rodič?
Ideálne je, keď nemusí ustupovať ani jeden a najmä, keď vo všetkých konfliktoch neustupuje iba jedna strana. Vzťahy „bez porazených" sa vyznačujú tým, že dôverujeme, že k potrebám oboch strán je pristupované spravodlivo a hľadáme dobré riešenie, ktoré vyhovuje všetkým. Neznamená to teda, že sa vždy podarí vyriešiť všetko tak, aby ani jedna strana nebola z druhej na nejakú dobu nahnevaná, alebo sklamaná, ale že sa nám darí udržiavať pocit empatie, porozumenia, alebo keď sa tieto pocity stratia, tak sa k nim dokážeme vrátiť bez toho, aby vzniklo určité nepriateľstvo.

Vyhrať môžu obaja.

Foto: kultumarket.sk

Prichádza rodič, ktorý často ustupuje, o rodičovskú autoritu? Je autorita dôležitým faktorom v riešení konfliktov?
Autorita môže byť postavená na strachu alebo na prirodzenej dôvere, že druhý rozumie nejakému odboru alebo životu. Ja preferujem druhý typ autority aj v rodičovstve. Myslím, že vo vzťahoch zostáva úcta, ak dospelý vie byť skôr asertívny než autoritatívny. Asertivitu by som definoval tak, že dbám na svoje potreby a viem, čo je podstatné pre mňa alebo rodičovskú stranu rodiny - dokážem ale aj tak zostať ohľaduplný k potrebám detí a ochotný prípadne prehodnotiť svoje postoje, pokiaľ sa ukazuje, že môj predpoklad nebol správny. Myslím, že ak sa niekto podriaďuje vo svojich potrebách príliš a neuvedomuje si ich, alebo v nich ustupuje, stáva sa skôr pasívne agresívnym alebo prijíma stanovisko obete, tým stráca vzťahovú úctu a ťažko si buduje akýkoľvek druh autority.

Ako pomôcť dieťaťu uvedomiť si a pochopiť vlastné emócie?
Prvý nástroj je učiť sa ich pomenovať a uvedomovať si ich u seba. Prístup „bez porazených" využíva metódu aktívneho načúvania, kedy sa pri komunikácii snažíme zamerať nielen na obsah oznámenia, ale aj na to, ako sa druhý cíti a čo oznamuje na úrovni emócií a pomenovať to. Rovnako sa učíme pomenovávať, ako sa cítime my. Z toho sa potom deti prirodzene učia. V tréningu empatie im tiež môže pomôcť čítanie príbehov a rozprávanie sa o tom, ako sa postavy cítia, hry s postavičkami, plyšiakmi a podobne.

Pomáha pri riešení konfliktov empatia? Dá sa empatia trénovať?
Empatia určite pomáha. Centrá podporujúce schopnosť kognitívnej empatie sa rozvíjajú v mozgu postupne, rovnako ako schopnosť abstraktného myslenia alebo čítania a ich rozvoj sa dá posilňovať. Vedci zistili, že v mozgu sa vyskytujú aj takzvané zrkadlové neuróny, ktoré majú schopnosť zrkadliť stav, ktorý sa odohráva v druhom pri určitom správaní alebo pocite. U rodičov a detí je vraj táto rovina ešte silnejšia a v súčasnej dobe v niektorých výskumoch vedci zisťujú, že ak deťom skutočne načúvame, alebo s nimi napríklad skladáme puzzle (druh spoločnej činnosti), tak sa táto vzťahová schopnosť aktivuje. Ak riešime konflikty s ohľadom na potreby oboch strán, deti sa z toho prirodzene učia premýšľať aj nad tým, ako sa cítia druhí.

Mgr. Jan Vávra je psychoterapeut, andragóg a certifikovaný lektor komunikačného programu Parent Effectiveness Training. Od roku 2009 pôsobí v súkromnej poradenskej praxi, kde sa klientom venuje individuálne, skupinovo, ale aj prostredníctvom seminárov a kurzov. Je absolventom andragogiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a systematického štvorročného výcviku v Gestalt terapii. V súčasnosti sa zaoberá vzdelávaním rodičov a učiteľov a empatickou komunikáciou s deťmi. Je zástupcom Gordon training international pre Českú republiku a Slovensko a spoluautor kurzu a podcastu Rodičovská posilňovňa s psychologičkou Ivanou Štefkovou a online kurzu Rodičovstvo ako cesta (s detskou psychologičkou a manželkou Alenou Vávrovou).


Akcia sa koná v utorok 18. mája
Štart: 19:00 hod.
Vstupenky: bit.ly/Konflikty1805
Udalosť: https://www.fb.com/events/2880172828921318

Mediálnym partnerom webinára je náš rodičovský portál www.ahojmama.sk.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Sedem viet, ktoré by si mal pamätať každý rodič

    Sedem viet, ktoré by si mal pamätať každý rodič

    Rodičovstvo nie je vždy jednoduché, ale zasa ani nič nezvládnuteľné. Veľa závisí od psychickej pohody rodiča, jeho mentálneho nastavenia a uhle pohľadu na ten ktorý výchovný problém. Ak máte občas pocit, že vám už všetko prerastá cez hlavu a neviete, ako ďalej, možno vám pomôže niektorá z nasledujúcich myšlienok.

  • Obrázok Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    „Asi najväčšou kuriozitou bol objav, že predok skúmaného rodu pôsobil v zbojníckej družine Juraja Jánošíka," vraví historik Tomáš Hrubý, ktorý sa profesionálne venuje tvorbe rodokmeňov. V rozhovore sa dozviete, či je aj laik schopný pátrať v archívoch a matrikách, čo všetko sa pri tom o svojich predkoch môže dozvedieť a prečo by sme si ich mali vážiť.

  • Obrázok Čo je najpodstatnejšie vo výchove dieťaťa? Spokojná mama i bezpodmienečná láska

    Čo je najpodstatnejšie vo výchove dieťaťa? Spokojná mama i bezpodmienečná láska

    „Najdôležitejšia je šťastná, spokojná, vyrovnaná a primerane vzdelaná mama so zmyslom pre humor, ktorá žije v harmonickom spolužití s partnerom aj sama so sebou a ktorá si so svojím dieťaťom dokáže vytvoriť vzťah založený na láske a dôvere," tak znie jedna z výherných odpovedí v našej súťaži o päť vstupeniek na online seminár o tom, ako nás v živote ovplyvňuje detstvo. Náš web je mediálnym partnerom podujatia.

  • Obrázok Keď deti kradnú... Kedy treba spozornieť a čo robiť? 8 rád odborníčky

    Keď deti kradnú... Kedy treba spozornieť a čo robiť? 8 rád odborníčky

    Ktoré dieťa nikdy nič neukradlo? Situáciu, kedy si dieťa zobralo niečo z obchodu bez zaplatenia, muselo riešiť veľa rodičov. Dokedy je to svojím spôsobom normálne a čo robiť, ak dieťa kradne opakovane?

  • Obrázok Dažďové ihriská. Tu deťom nikto nezakazuje skákať do kaluží

    Dažďové ihriská. Tu deťom nikto nezakazuje skákať do kaluží

    „Neskáč do tej kaluže, budeš mokrý a špinavý!“ Túto, u nás tak rozšírenú vetu, vo Švédsku deti nepočujú. Z dažďa severania urobili prednosť, dokonca začali budovať špeciálne ihriská, v ktorých sa najlepšie hrá, keď vonku prší. Dobre vedia, že len máločo deti milujú viac ako skok do mláky. Len máločo pritom deti milujú viac ako pocit, keď skočia do vody.

  • Obrázok 5 vecí, ktoré sa môžeme naučiť len od detí

    5 vecí, ktoré sa môžeme naučiť len od detí

    To by tak bolo, ak by deti mohli vychovávať svojich rodičov! Všetci by sa celkom určite cítili šťastnejšími.

  • Obrázok Čoraz menej rodičov zapája detí do domácich prác. Veľká chyba, pomáhať by mali už škôlkari. Toto všetko zvládnu

    Čoraz menej rodičov zapája detí do domácich prác. Veľká chyba, pomáhať by mali už škôlkari. Toto všetko zvládnu

    Že s deťmi doma nič nespravíte? Nemusíte vyháňať von celú rodinu, aby ste si stihli všetko v kľude porobiť, smelo zapojte do domácich prác aj deti. Už štvor-päťročné už toho zvládnu naozaj veľa, ak im dáte primerane atraktívnu prácu a budú cítiť vašu dôveru. Samozrejme, rátajte s častými otázkami a tým, že práca bude trvať o niečo dlhšie, napriek tomu sa to však oplatí.

Ďalšie články v rubrike >