Pre rodičov je najlepšie nespoliehať sa na školu a hovoriť o sexe s deťmi podľa vlastného uváženia. Bez obáv, tieto debaty sú pre malé deti prirodzené ako o čomkoľvek inom.
Foto: Patricia PoprockáUčitelia nemajú pri vyučovaní sexuálnej výchovy žiadnu systematickú podporu, vyplýva z výskumnej sondy, ktorú v oblasti sexuálnej výchovy na školách robilo združenie Možnosť voľby. „Už na vysokej škole nedostávajú vzdelávanie potrebné na kvalitnú výučbu sexuálnej výchovy, situácia sa nemení, ani keď sú v praxi, a to kvôli nedostatku programov ďalšieho vzdelávania v tejto téme,“ konštatovala Adriana Mesochoritisová, štatutárna zástupkyňa Možnosti voľby a vedúca projektu, v rámci ktorého sa výskum realizoval.
Problémom sú chýbajúce učebné materiály a metodiky, ktoré by mohli učitelia pri výučbe využiť. Nedostatočný býva aj priestor na tieto témy, školy pri tvorbe osnov neraz uprednostňujú radšej akademické predmety ako matematiku či slovenčinu. „Rozsah a kvalita vzdelávania v oblasti sexuálnej výchovy tak do veľkej miery závisí od individuálneho nastavenia a snahy vyučujúcich“, dodala Adriana Mesochoritisová.
Sexuálna výchova je dôležitá, patrí ku kľúčovým prostriedkom na znižovanie počtu nežiaducich tehotenstiev a pomáha mladým ľuďom robiť informované a zodpovedné rozhodnutia o svojom zdraví a sexualite. Práve toto je oblasť, kde by sa podľa Adriany Mesochoritisovej malo hovoriť o zmene zákonov či iných predpisov namiesto neustálych snáh o sprísnenie podmienok interrupcií.
Kvalitná sexuálna výchova totiž môže situáciu v oblasti reprodukčných práv zlepšiť oveľa viac ako zákazy, ktoré sa politici snažia zaviesť.
V súčasnosti sa témy súvisiace so sexuálnou výchovou vyučujú primárne v rámci prierezovej témy Výchova k manželstvu a rodičovstvu a čiastočne sú zastúpené aj v ďalších predmetoch, napríklad v občianskej náuke či etickej výchove. V súvislosti s jej výučbou je však Slovensko opakovane vystavované kritike zo strany odbornej obce aj ľudskoprávnych inštitúcií ako Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien či Výbor OSN pre práva dieťaťa.
Zadefinovaný nie je ani vzdelávací obsah v oblasti sexuálnej výchovy. „V dôsledku toho môžu mať učiteľky pochybnosti o adekvátnosti výučby, ktorú poskytujú a môže tiež dochádzať k tomu, že témy súvisiace so sexuálnou výchovou sa vo výučbe vynechávajú alebo nie sú dostatočne zastúpené. Je preto potrebné nanovo zadefinovať kvalitný vzdelávací obsah, ktorý by korešpondoval s medzinárodnými štandardmi v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy“, hovorí autorka výskumu mapujúceho skúsenosti učiteliek Alexandra Ostertágová.
Kvalitné metodické a učebné materiály sú podľa nej nevyhnutné aj preto, aby sa k deťom dostávali kvalitné a objektívne informácie o sexualite. Ak sú totiž učitelia pri výučbe odkázaní na vlastné sily a internet, súčasný pretlak často nespoľahlivých informácií na webe môže byť rizikom.
Analýza Možnosti voľby tiež naznačila, že učiteľky a učitelia predmetov, v rámci ktorých sa vyučujú témy sexuálnej výchovy, sa dostatočne nekoordinujú. „V dôsledku toho nemožno zabezpečiť, že sa žiakom a žiačkam dostanú všetky potrebné informácie,“ uviedla spoluautorka výskumnej správy Dagmar Horná. Školy by preto mali podľa nej dostať vzorové dokumenty, ako zaradiť témy sexuálnej výchovy do školských vzdelávacích plánov tak, aby ich výučba v jednotlivých predmetoch na seba nadväzovala.
