Deti na rodičov pozerajú predovšetkým ako na blízke bytosti. Hranica, kedy chcú mať súkromie, je u každého iná.
Foto: shutterstock.comDeti vnímajú nahotu prirodzene do tej miery, do akej to vidia u svojich rodičov, zdôrazňujú odborníci. Prvé roky je najlepšie vôbec nič neriešiť. Dieťa bez ohľadu na pohlavie, by malo mať pred sebou obraz nahej maminky, tatinka, aj súrodencov – automaticky si doplniť poznanie o ľudskom tele, ktoré sa mu zapisuje do vnemov spolu s tisíckami iných vecí.
V zásade platí, že čím menšia veda sa z toho robí, tým lepšie. Deti samé raz prídu do štádia, keď sa začnú dožadovať vlastného súkromia. O konkrétnej vekovej hranici hovoriť nemožno, kým niekto sa začne zatvárať na toalete už v škôlkarskom veku, iný sa ešte aj v druhom ročníku na základnej škole bez hanby producíruje po byte bez šiat cestou do sprchy.
Prví prídu na rad súrodenci
„Každý rodič sám by mal zistiť, kedy ešte dieťa zvláda pohľad na nahé telo a kedy už nie. Ak vidíte, že dieťa sa pri prezliekaní odvracia, alebo čaká, kedy vy odídete z izby, aby si mohlo obliecť pyžamko či spodné prádlo, je to tu,“ vysvetľuje dula a materská poradkyňa Ľuba Lapšanská, ktorá aj prednáša v školách sexuálnu výchovu.Deti podľa nej najskôr začnú chrániť svoju nahotu pred súrodencami a o niečo neskôr vo vzťahu k rodičom. Tie dnešné sú navyše vyspelejšie, akosi „viac popredu“ než ich rodičovská generácia. „Spomínam si, že keď som bola ja dieťaťom, bolo úplne bežné, že dievčatá vo veku 9 – 10 rokov ešte behali po kúpalisku hore bez, pretože si neuvedomovali svoju sexualitu, ešte na to psychicky nedozreli. Dnešné si to uvedomujú oveľa skôr. Štvrtáčky sú už také malé ženy. Aj fyzicky mám pocit, že to ide rýchlejšie,“ približuje Ľuba Lapšanská.
Detské „nie“ treba rešpektovať
Aj v tomto prípade však platí, že deti len kopírujú, čo vidia. Deti, ktorých rodičia majú tendenciu zahaľovať sa – bola napríklad mamička, ktorá sa s päťročnými synmi kúpala doma v podprsenke – to po nich začnú aj skôr opakovať. V domácnostiach, kde rodičia pred deťmi nahotu neskrývajú, prichádza to spravidla o niečo neskôr.Čas, keď sa nahé telo stane intímnou záležitosťou dieťaťa, však skôr či neskôr príde. A rodičia by to mali rešpektovať. „Neznamená to, že keď nás dieťa náhodou zbadá nahých, tak máme v panike liezť pod perinu. Ale rešpektovať ich. Úplne najhoršie je, ak sa rodičia dospievajúcich detí v snahe o prirodzenosť premávajú nahí po byte. Dospievajúci v puberte už síce majú enormný záujem preskúmavať nahé telá, ale nie telá svojich rodičov,“ pripomína Ľuba Lapšanská.
Iné je to u malých detí, pochopiteľne. Tie nehľadia na rodičov ako na sexuálne bytosti, ale ako na milované blízke osoby. Preto im neprekáža spoločné sprchovanie, a pri hrách či objatiach vôbec neriešia, kto čo má na sebe oblečené. V bábätkovskom veku je dokonca kontakt koža na kožu žiaduci – pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby a rozbeh dojčenia.
Ani neskôr však podľa Ľuby Lapšanskej rodičia nemusia deťom vštepovať do povedomia, že sa majú zahaľovať, prípadne zatvárať dvere, keď sa idú sprchovať alebo na toaletu.
Deti kopírujú, čo vidia
„Najdôležitejší je vzor. Deti zrkadlia to, čo robia rodičia. Osobne by som zasiahla len vtedy, ak by prejavy dieťaťa boli netradične mimo. Ak chlapček na pieskovisku chce ukazovať svoje prirodzenie, zasiahnuť treba. Ale ak doma sedí na toalete a cíti potrebu mať pri tom otvorené dvere, a on ten dôvod má, tak to treba rešpektovať. Raz príde deň keď ich sám zatvorí. Všetky bežné formy deti odpozerajú od najbližších,“ hovorí.V komunitách, kde nahota neprekáža ani dospelým, s najväčšou pravdepodobnosťou nebude ani deťom. V našom spoločenstve sú tu však ešte obavy z pedofílie a detskej pornografie, ktoré niekedy rodičom bránia nechať behať svoje ročné deti nahé po pláži.
„Spomínam si na jeden festival pred troma rokmi. Všetky deti tam behali nahé a nikomu to nevadilo, myslenie ľudí, ktorí tam boli, bolo jednoducho nastavené tak, že je to prirodzené. Teraz deti chránime ako sa dá, pretože informácie o sexuálnych poruchách, pornografia a zneužívanie sú v médiách na dennom programe. Treba jednoducho rešpektovať kde sme, s kým sme a zároveň nezabúdať na naše vlastné pocity a pocity svojich detí,“ konštatuje Ľuba Lapšanská.
Pripomína však, že poučenie detí o ochrane vlastného tela a emócií je na mieste už v škôlkarskom veku. A ešte jedna dôležitá vec, ktorú odkazuje rodičom: „Určite nedávajte fotky svojich nahých detí na sociálne siete. Ostanú tam naveky!“
ANKETA:
