Soňa Pekarovičová.
Foto: archív Sone Pekarovičovej„Prvý deň škôlky sa blíži a spolu s ním sa do mysle niektorých rodičov vkráda aj obava: Ako to zvládne práve moje dieťa? Veľa sa píše o príprave na škôlku, o adaptácii a ja by som rada prispela troškou svojich skúseností a postrehov.
Je to už dlhá doba, keď moje deti išli prvýkrát do škôlky, ale aj dnes si vybavujem ten pocit neistoty. Neistoty, ktorá nás sprevádzala prvé dni. Robila som mnohé, aby som im to uľahčila, ale aj tak sme sa nezaobišli bez sĺz. O čom vlastne hovoríme, keď hovoríme, že dieťa plače pred nástupom do škôlky a nechce tam ísť?
V odbornej terminológii by sme hovorili o úzkostnej reakcii dieťaťa. Je dobré vedieť, že asi každé dieťa cíti určitú dávku neistoty z nového prostredia a nových ľudí. Úzkosť pramení najmä z pocitu, že dieťa stráca na určitý čas svoju vzťahovú osobu (najčastejšie matku, otca). Aj preto hovoríme o separačnej úzkosti. Neexistuje presná veková hranica, ale môžeme povedať, že do štvrtého roku života je viac ako prirodzené, že dieťa prejavuje úzkosť pri odlúčení. To, či takéto správanie vzbudzuje obavy, závisí najmä od intenzity prejavov úzkosti a dĺžke adaptácie na nové prostredie, ľudí a zmeny.
Mnohé z prejavov úzkosti sa dajú vhodnými intervenciami zvládnuť. Ale nezabúdajme na to, že úzkosť niekedy nezmizne ani pri najlepšej vôli rodičov. Ak separačná úzkosť trvá dlhšie ako tri mesiace a jej intenzita je natoľko významná, že narušuje bežné aktivity, môže to byť znakom separačnej úzkostnej poruchy. Vtedy je vhodné nezostávať bez odbornej pomoci.
Čo môžeme robiť, aby sme to zvládli? Keď už vieme, pred čím stojíme, dokážeme aj lepšie pomenovať stratégie, ktoré by mohli fungovať. Podelím sa s vami o niektoré, ktoré môžu veľmi pomôcť.
Spoznanie neznámeho
Jedným z charakteristických znakov úzkosti je, že sa obávame niečoho neznámeho. Preto je fajn stratégia z neznámeho spraviť známe. Patria sem prechádzky okolo škôlky, stretávanie sa s kamarátmi, ktorí do škôlky už chodia či návšteva škôlky (ak máte také veľké šťastie).Ja rada pri úzkosti pracujem s príbehom. Je možné si vytvoriť vlastnú knižku o škôlke, ktorá opisuje konkrétne vašu škôlku. Využiť môžete fotky z web stránky, ktoré dokreslíte vlastnou kresbou. Ak poznáte mená učiteliek, tak rovnaké dajte aj vašim „knižkovým“ učiteľkám. Postavu dieťaťa už ale pomenujte inak, aby ste zabezpečili dieťaťu odstup. V príbehu stačí opísať denný program.
Môžete si premyslieť a zachytiť tam aj ranný rituál odchodu (napríklad postavy v knižke sa lúčia v čakárni tak, že sa objímu, dajú si tri pusy a odvedú dieťa do triedy). Rovnaký rituál robte potom aj v škôlke. Môžete si ho začať skúšať, keď nechávate dieťa u babičky alebo keď odchádzate z domu.
V knižke opíšte činnosti v škôlke tak, ako idú za sebou: ráno prichádzame, rozlúčime sa, deti sa hrajú, idú von, obedujú, spinkajú a tak ďalej. Ak viete, kedy budete po dieťa chodiť, je dobré to v knižke zachytiť. Môžete v nej i vysvetliť, že niektoré deti chodia domov po obede a niektoré nie. V knižke je priestor na vysvetlenie vecí, ktoré považujete za dôležité. A ako sa dozviete, že to funguje? Ak knižka zaberá, tak ju dieťa rado číta a opakovane sa k nej vracia.
Hlavne sa upokojiť
Mojím druhým tipom je preskúmať vlastné pocity, obavy a úzkosti. Úzkostné správanie je často ako chrípka. Vie sa prenášať z jedného na druhého. Je dôležité, aby rodičia prebádali svoje úzkosti. Oveľa ľahšie upokojíme dieťa, ak sme pokojní my samotní. A oveľa ľahšie odovzdáme svoje dieťa, keď vieme, že je v dobrých rukách. Ak sa niečoho obávate, využite tieto dni na telefonát so škôlkou alebo na stretnutie. Vaše obavy sa môžu týkať plaču detí, obavy, že nemá zvládnuté hygienické návyky a mnohých iných vecí. Nebojte sa komunikovať.Niečo na pamiatku
Pokiaľ sa dieťa obáva odlúčenia, je dobré venovať mu niečo, čo bude mať v škôlke pri sebe. Niektoré škôlky majú fotografie rodičov na nástenke alebo v skrinke. Niektorí rodičia dajú deťom náramok. Je fajn nastriekať mamin parfum na rukáv, aby ju dieťa cítilo. Nám pomáhalo odkladanie šatky do skrinky, aby deti hmatateľne precítili, že sa po ne a šatku vrátime.Reflektujúci rozhovor
Reflektovanie a reflektujúci rozhovor je rodičovská zručnosť. Učí sa snáď na každom kurze rodičovských zručností. Moja skúsenosť je, že je oveľa ťažší, ako sa na prvý pohľad zdá. V prvom rade je ťažké v ňom zotrvať dostatočne dlho. Je dôležité myslieť na to, že reflektovanie by nemalo končiť po jednej či dvoch vetách. Veľmi často sa reflektovanie pokazí slovíčkom „ale“. Veta: „Nechceš ísť do škôlky, ale musíme tam ísť,“ nie je reflektovanie.Je dobré vedieť, že pri reflektovaní sa nemusíte zameriavať len na pocity typu „Niečo sa ti v škôlke nepáči,“ alebo „Máš strach, až sa hneváš“. Podoby reflektovania sú rôzne. Môžete sa zamerať na túžbu: „Chcel by si byť radšej doma so mnou.“ Pri malých deťoch je vhodnejšie voliť konkrétnu formuláciu. „Páčilo by sa ti byť so mnou,“ radšej ako „Máš strach/Hneváš sa“. Reflektujúci rozhovor má svoje limity, zvlášť pri úzkosti. Pokiaľ nevedie k upokojeniu, je vhodné zamerať sa na ďalšie techniky ako napríklad zadávanie hraníc, zameranie sa na telesné pocity, práca s dychom.
Uvoľnenie napätia hrou
Je známe, že deti komunikujú prostredníctvom hry. Kurz rodičovských zručností v mojej Filiálnej terapii učí rodičov hrať sa s deťmi tak, aby dokázali v hre uvoľniť svoje napätie a stres. V kontexte zvládania stresu zo škôlky by som vyzdvihla jednu vec. Deti si v hre môžu prehrať situácie, ktoré ich emočne zasiahli.V hre si môžu zažiť situáciu znova a môžu ju vyriešiť, získať nad ňou kontrolu a zmeniť ju. Počas adaptácie na škôlku deti často hrajú situácie, ktoré zažili. Strach, že mama nepríde, situáciu, keď spadli a miesto mamy tam bola učiteľka, alebo situácia, keď pani učiteľka zvýšila hlas. Tento spôsob hry pomáha deťom vyrovnávať sa s realitou. Mamičky z kurzu často opisujú, ako deti prehrávajú ťažké situácie, ktoré v týždni zažili. Hra je prirodzený spôsob, akým deti komunikujú, oveľa prirodzenejší ako rozhovor."
Viac informácií o jesenných kurzoch v CentreDys, ktoré Soňa Pekarovičová založila, nájdete na https://www.centrumdys.sk/sluzby/vzdelavanie-rodicov/filialna-terapia/
