Bude z neho šampión? Alebo ako vychovať druhú Petru Vlhovú

pt, 27. októbra 2018 o 14:05

Chcete doma vychovať druhú Petru Vlhovú či ďalšieho Petra Sagana? Aj keď máte s dieťaťom tie najvyššie ambície, nemá zmysel drezúrovať ho od najútlejšieho veku, ani ho hneď špecializovať na vami vybraný šport.

Petra Vlhová s fanúšikom na vlaňajších majstrovstvách Slovenska.

Foto: archív Miriam Poprockej

K pohybu ho viesť treba, to áno, nezabezpečíte tým však, že z vášho potomka raz bude šampión. Či na to dieťa má fyzické a osobnostné predpoklady, sa spravidla ukáže až o niekoľko rokov neskôr. Ako rodič ich môžete rozvíjať a podporovať, ak ich však dieťa raz nemá, zázrak neurobíte.

V každom prípade, skúsiť to treba. Krok číslo jeden je zoznamovať dieťa so športovým prostredím tak skoro, ako je to možné. „Aj keď je ešte maličké, a určite nezvládne napríklad lyžovať, plávať či hrať futbal, je dobré ho brávať na športoviská so sebou, práve nech si zvyká na prostredie telocvične, bazénov, lyžiarskych svahov. Môže sa tam hrať, pozorovať ostatných a šport sa tak postupne stáva súčasťou jeho života,“ hovorí trénerka 4. kvalifikačného stupňa v zjazdovom lyžovaní Miriam Poprocká, ktorá trénuje slovenské juniorské reprezentantky.

Gymnastika, plávanie, lopty


Dieťa po čase spravidla samé začne napodobňovať, čo vidí, a bude si chcieť aktivity aj vyskúšať. V predškolskom veku však preňho ešte špecializácia nemá zmysel, skôr naopak. „Treba v ňom rozvíjať všestrannosť, najlepšia je gymnastika, športové hry a plávanie. Každý nový pohyb, ktorý sa dieťa naučí, pomáha rozvíjať jeho pohybovú zručnosť. Tá je nevyhnutným predpokladom pre ďalší športový rast, “ spresňuje trénerka. Spomínané tri športy u detí rozvíjajú koordinačné schopnosti, rýchlosť, pohyblivosť.

„Samozrejme, ak chcete z dieťaťa hokejistu alebo lyžiara, musíte ho stavať aj na korčule a lyže, nie je však dobré, ak sa dieťa venuje iba tomuto športu. Všeobecne platí, že čím väčšiu pohybovú zručnosť dieťa získa v nižšom veku približne do 10 rokov, tým väčšia šanca na jeho športový rozvoj vo vybranom športovom odvetví,“ vysvetľuje Miriam Poprocká. Navyše, ak skúša dieťa viac športov, pri týchto aktivitách sa môže ukázať, že má väčší talent na niečo iné, než na čo ho práve zamýšľajú špecializovať rodičia.

Napríklad lyžiarky Martina Dubovská a Barbara Kantorová začínali ako gymnastky, podobne aj bývalá slovinská zjazdárska hviezda Tina Maze. Hokejista Miroslav Šatan zasa trénoval sprvu futbal.

Kedy na preteky, rozhodne tréner


Preháňať to netreba ani s pretekaním. Spravidla je dobré počkať, kým je dieťa na preteky zrelé. Často sa to prejaví tým, že sa pretekania samé začne dožadovať. Rozhodnúť o tom, kedy ho prihlásiť na súťaž by mali tréneri, dôkladne znalí povahy a fyzickej pripravenosti dieťaťa.

„Každé dieťa je iné, nedá sa povedať, kedy je vhodný vek na súťaženie. Niekto chce a môže pretekať už v siedmich rokoch, niekomu je lepšie počkať ,“ vysvetľuje Miriam Poprocká. Prihliadať treba aj na mentalitu. „Pre tých, ktorí majú sklony myslieť si o sebe, že sú už veľké hviezdy, stačí, keď sa trocha pousilujú, sú vhodné náročnejšie preteky v ťažšej konkurencii. Naopak, pre dieťa, ktoré sa snaží na tréningoch zo všetkých síl, sú vhodnejšie ľahšie preteky, kde môže uspieť, aby videlo, že tvrdý prístup k tréningu sa vypláca,“ dodáva.

Podporovať dieťa v dobrom i zlom


A aká je úloha rodiča pri pretekoch? V každom prípade by mal byť pozitívny, dieťa podporovať, a nebrať súťaž príliš vážne. Pripraviť mu psychickú pohodu v tom zmysle, že sa dieťa ide porovnať s ostatnými, ako má natrénované, nič viac. „Ak náhodou neuspeje, určite nehodnotiť, nekritizovať. To, čo je potrebné, preberie dieťa s trénerom. Rodič je ten, čo ľúbi, a keď sa niečo nepodarí, dieťa ešte viac potrebuje cítiť podporu, aby našlo silu ísť do toho znova. Potrebuje sa naučiť, že v športe sa neprehráva, nevydarená súťaž len ukazuje, v čom sa máme zlepšiť, kde máme ešte rezervy a čo musíme lepšie dotrénovať,“ hovorí trénerka. Preteky by mali byť pre deti výzvou, hrou, nie hodnotením so zbytočným nervákom.

Rodič je ten, čo ľúbi, a keď sa niečo nepodarí, dieťa ešte viac potrebuje cítiť podporu, aby našlo silu ísť do toho znova. Potrebuje sa naučiť, že v športe sa neprehráva, nevydarená súťaž len ukazuje, v čom sa máme zlepšiť.


Keď sa ukáže, že dieťa má na šport pohybový talent aj hlavu, teda že má vôľu pracovať na sebe, drieť a posúvať svoje hranice, rodičia by mu mali vytvárať podmienky na rozvoj. To znamená vybrať trénera, ktorému dôverujú rodičia aj dieťa, úzko s ním spolupracovať a zhodnúť sa na životnej aj športovej filozofii. Na jej základe potom pomáhať dieťaťu pri dodržiavaní zvolenej životosprávy, starať sa o jeho zdravotný stav, zladiť školské a tréningové povinnosti.

A hlavne – poznať svoje dieťa, naučiť ho úprimne hovoriť o všetkom, byť mu oporou vo chvíľach, keď sa darí i keď sa nedarí. Vrcholový šport je beh na dlhé trate.



Súvisiace články:






Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >