Utíšiť detský plač je potrebné, niekedy je však kumšt prísť na to, ako.
Foto: Shutterstock.comNedávno sme v článku o dojčenskej kolike riešili, čo všetko môže stáť za neutíšiteľným detským plačom (najmä večer) a aké sú možnosti zlepšenia. Hovorilo sa o možnom preťažení dieťaťa priveľkým množstvom podnetov, nedostatku fyzického kontaktu s matkou, potrebe zlepšiť dojčenie, či úprave denného režimu.
Zuzane však žiadna z takýchto rád nezaberala. „Pediatrička mi radila pospať si cez deň s bábätkom, domnievala sa, že únavové látky prechádzajú do mlieka a bábo potom večer plače. Snažila som sa byť vyspatá, nebyť cez deň nervózna a áno, určite je to pravda, pretože dieťa upokojí iba pokojná matka. ALE… večerný plač neprestal. Skúšali sme všetko, trpezlivosť, láskyplnosť, šatku, fit loptu, nosenie, dojčenie..., dokonca som bola ochotná vyskúšať aj veci, ktoré by mi boli inak proti srsti ako pevné zavinutie, cumlík… Upokojilo ju všeličo. Ale iba na chvíľu…,“ delí sa o spomienky pre portál dojcenie.eu.
Odpoveď na otázku, čo s tým, hľadala Zuzana i v knihách. Napríklad v publikácii Nejšťastnější miminko v okolí, ktorej autor Harvey Karp tvrdí, že koliky ako také neexistujú. Dieťa podľa neho plače z preťaženia nervovej sústavy, nedokáže zaspať. Zuzana teda v súlade s jeho radami dcérku uspávala v šatke pri najmenšom náznaku nervozity, aby nebola preťažená. Nepomáhalo to však, večerný plač neprestával.
„Potom sa mi v hlave vynorila pasáž z nejakej knihy, kde sa písalo, ako plač slúži bábätku aj na odbúranie nahromadenej energie, ktorú nemá kde vybiť,“ konštatuje Zuzana. V knihe sa to riešilo v súvislosti s cumlíkom, že dieťa plače, lebo si nemá kde vybiť energiu, a keď sa chce zbaviť negatívnych pocitov, dospelí mu dajú do úst cumeľ, čím mu to ešte sťažia. Zuzana si to však premietla na svoju situáciu.
„Tak mi to docvaklo. Čo ak nie je malá preťažená, ale práve naopak? Čo ak má energie príliš? Áno, nosím ju v šatke a bábo si podľa knihy Jean Liedloffovej Koncept kontinua práve týmto spôsobom vybíja energiu. Ale v knihe sa spomínalo aj to, že indiáni vo voľných chvíľach deti vyhadzujú do vzduchu, dvíhajú hore dole a potom bezpečne do maminej náruče. A to je jasné, že naše aktivity ako umývanie riadu na jednom mieste alebo sedenie pri počítači sú omnoho sterilnejšie, ako keď oni chodia do kopca pre vodu a podobne...“
Zuzana si teda povedala, že skúsi dcérke vytvoriť priestor na vybitie si energie. „Po prebudení sa napapala, triafala rúčkou do mojej tváre, na brušku sa chcela odrážať od mojej ruky a posúvať sa tak na posteli, potom hopkala do vzduchu (náramne ju to bavilo), potom lietadielko. Keď už stačilo, tak zmena prostredia. Položila som ju v kúpeľni na prebaľovací pult, kým sa popozerá a upokojí, ešte sme sa ponosili chvíľu a zaspinkala. A podstatná vec – ten večer malinká neplakala. Ani ten ďalší...“
„Koliky“ prestali. Zuzana netvrdí, že našla zázračný recept. Našla však riešenie, ktoré stojí za to vyskúšať, ako ďalšiu z rád na detský plač. „Každé dieťa je iné, len som chcela zhrnúť do jedného svoje postrehy a to, že múdry rodič sa nemusí uspokojiť s kvapkami a tvrdením, že to prejde 3 mesiacoch…“
Celý príbeh Zuzany si môžete prečítať na stránke dojcenie.eu na tomto linku.
ANKETA:
