Matkina blízkosť je pre dieťa základ pohody. Niekedy však plače aj tak, stále zostaňte pri ňom, skúste však zistiť príčinu a utíšiť ho.
Foto: shutterstock.comNie nadarmo sa dospelým počúva plač bábätka ťažko, tým citlivejším priam „trhá srdce“. A hoci sa viacerí vedci v minulom storočí pokúšali matky presvedčiť, že nie je dôležité, čo pri plači svojho dieťaťa cítia, prípadne že je v poriadku, ak začnú plakať tiež, nie je to tak. Upozorňuje na to na svojej stránke aj občianske združenie Mamila, ktoré pomáha ženám s dojčením i starostlivosťou o bábätká.
Vedci sa v minulom storočí snažili dokázať, že plač je vlastne potrebou dieťaťa, a že účel svätí prostriedky – v tomto prípade bolo účelom napríklad aby dieťa samé zaspalo, spôsob, akým k nemu dospelo už ale podstatný nebol. „Banalizovanie plaču postupne prešlo do vysvetlení typu že bábätko si potrebuje trénovať pľúcka, prípadne že matky nemajú skákať pri každom zaplakaní, lebo bábätko s nimi manipuluje a ony musia odolať, nepodľahnúť,“ vysvetľuje Mamila.
V súčasnosti niektorými preferované takzvané „kontrolované vyplakanie“ hlása podobnú teóriu: Teda že bábätko jednoducho občas potrebuje plakať, a že matka ho má držať v náručí a počkať, kým sa samé upokojí. Pozitívom oproti obyčajnému vyplakaniu má byť blízkosť matky a potvrdenie „potreby“ bábätka plakať.
Aj v takomto prípade sa však matky pri plači svojho bábätka cítia jednoducho zle, čo je signál, že nie je všetko v poriadku. Napriek tomu, ako pripomína Mamila, sú stále „radcovia“, ktorí matku naučia, že je v poriadku, ak ide proti svojim inštinktom a nebude sa bábätko snažiť utíšiť. „Dokážu v pokoji stáť nad plačúcim bábätkom a matkou, ktorej plač bábätka drása srdce, dušu i nervy, a vravieť jej, že je to tak normálne a dokonca prirodzené. Dokážu odporučiť to, že táto situácia môže trvať dlho bez toho, aby brali ohľad na vyčerpanie bábätka plačom, jeho potenciálnu dehydratáciu či nedostatočný príjem mlieka,“ zdôrazňuje združenie Mamila.
Počúvajte seba
Odkaz je jasný – nenechajte bábätko plakať! Verte svojim inštinktom, nedajte na autority, ktoré sa vás snažia presvedčiť, že váš zlý pocit z plaču bábätka je v poriadku.„Každá matka v hĺbke duše túži reagovať na plač dieťaťa, trpí, keď jej dieťa plače, a chce mu odovzdať svoju nežnosť a lásku. A predsa je v rozličných situáciách presviedčaná o opaku,“ konštatuje Mamila.
Akýkoľvek plač je podľa Mamily „pre bábätko stavom najvyššej pohotovosti“, a hoci existuje štúdia, ktorá hovorí, že je rozdiel v tom, či dieťa plače samé alebo v kontakte s človekom, ešte to nie je podklad pre to, aby bolo v poriadku to, že plače dlhodobo zámerne.
„Táto štúdia mala byť upokojením pre rodičov, ktorých dieťa plače a dočasne ho nevedia utíšiť, hoci sa o to snažia. To je niečo úplne iné ako zámerný plač bez snahy o upokojenie. Mala im objasniť, že má zmysel, aby sa o utíšenie pokúšali, a aby si bábätko nechali pri sebe, aj keď už nevedia, ako presne by mu pomohli,“ zdôrazňuje rozdiel Mamila.
Prečo plač nie je dobrý
Plačom bábätko dáva najavo, že má nejakú nesplnenú potrebu. Nejde mu vôbec o manipuláciu ani nič podobné. „Existujú dve štádiá plaču bábätka: v prvej plače s cieľom nájsť – matku, prsník, prípadne potrebuje zaspať. Táto etapa sa nazýva protest, a keď sa v nej potreby bábätka naplnia, plač nie je pre bábätko kriticky nebezpečný. Keď však plač trvá a prerastie do zúfalstva, jednotlivé sústavy v tele začnú obmedzovať svoj chod na minimum, aby prežili životne dôležité orgány,“ upozorňuje Mamila.Ako ďalej zdôrazňuje, plač pre dieťa neprináša nič dobré a je presne taký urgentný, ako znie. „Plač v matke spúšťa celú škálu reakcií a veľkú túžbu, aby bábätko plakať prestalo. Plač je stavom najvyššej pohotovosti. A to aj pre matku. Ak dieťa navyše plače neutíšiteľne a dlho, tak v matke vyvoláva negatívne pocity, znižuje jej ochotu starať sa oň a potenciálne spúšťa reakcie, ktoré môžu viesť k negatívnemu správaniu voči dieťaťu,“ vysvetľuje Mamila.
Čo všetko plač spôsobuje
Plač má vplyv na rozvoj mozgu, hoci si zážitky z raného detstva vedome nepamätáme, sú tam uložené a ovplyvňujú naše pocity a reakcie. Plač spomaľuje priberanie a prospievanie bábätka, znižuje tiež imunitu. Do organizmu vyplavuje stresové hormóny.Ďalším negatívom podľa Mamily je, že znižuje zásoby energie a kyslíka, zvyšuje vnútrolebečný tlak, zvyšuje počet bielych krviniek i zásaditosť organizmu. Znamená tiež riziko dychovej tiesne, pneumotoraxu, akútneho alebo subklinického vnútrolebečného krvácania, nepotrebného liečenia pseudosepsy a psychosociálnej adaptácie na život mimo maternice.
Celý článok Mamily o vyplakaní bábätka si môžete prečítať TU.
Ako pomôcť bábätku
Ak bábätko často plače, podľa Mamily je dobré skontrolovať, či je všetko v poriadku s dojčením, či je dieťa správne prisaté, aby vedelo prijať dostatok mlieka. K pohode bábätka významne prispieva nosenie, spoločné spanie, kontakt s matkou koža na kožu a psychická pohoda samotnej matky.Odporúča sa tiež reagovať na prvé prejavy nespokojnosti bábätka ešte skôr než začne plakať. Mamila zdôrazňuje, že reakciou matky môže byť pokojne aj ponúknutie prsníka napriek tomu, že sa dieťatko len pred chvíľou dojčilo. Na častom dojčení nie je nič zlé.
Matky by sa tiež mali naučiť rozpoznať prejavy únavy a reagovať ne čo najskôr, tiež predchádzať nadmernej únave aj prílišnej miere podnetov.
Utíšiť plačúce bábätko pomôže aj pohyb s bábätkom v náručí – chodiť s ním, kolísať na rukách, spievať mu... „Uspávanky vždy existovali preto, lebo matky svoje deti uspávali,“ pripomína Mamila.
