Ulicu nahradil kamarátov byt. Namiesto vybíjanej či futbalu sa deti hrajú vnútri, kde spolu aj prespávajú.
Foto: shutterstock.com„Je to vlastne neraz jediný spôsob, ako sa deti môžu stretávať a voľne pohrať. Jedna dcérina spolužiačka je napríklad z Dunajskej Lužnej, ďalšia býva v Petržalke, a keďže my sme v širšom centre Bratislavy, dievčatá prakticky nemajú šancu byť spolu vo voľnom čase, mimo školy,“ vysvetľuje Lucia, matka tretiačky.
Funguje to vcelku jednoducho - jeden piatok spia dievčatá u Lucie, v sobotu okolo obeda si ich rodičia vyzdvihnú. Ďalší zasa napríklad v Lužnej, podľa toho, ako ktorej rodine vyhovuje. Deti sú v zodpovednosti domácich, hrajú sa v zime väčšinou vnútri, ak idú niekam do kina, tak s vedomím všetkých rodičov.
Pri výbere „prespávačiek“ však nefunguje celkom slobodná voľba. Prespávacie kamarátstva sa totiž deťom často dohadujú viac na základe priateľstva rodičov, nie detí. Rodič sa bojí pustiť dieťa na noc do neznámej rodiny na neznáme miesto, takže väčšinou dieťa ide len k takým kamarátom, ktorých rodičov poznajú jeho rodičia, prípadne sa s nimi dobre kamarátia.
„Moja dcéra má napríklad veľmi rada jednu kamarátku z tanečnej, pozývali sme ju aj k nám, ale mamička jednoducho nechcela. Keďže bývajú mimo Bratislavy, zatiaľ sa stretávajú len na krúžku,“ opisuje Lucia.
„Pre mňa osobne je to ťažšie pochopiteľné, ale nabehla som do toho tiež kvôli deťom,“ hovorí ďalšia mamička z Bratislavy Alena. „Pochádzam z malého mesta, a vždy sme vyznávali zásadu, že sa spí doma. Mohli sme sa pol dňa hrať na ulici či v lesíku, ale večer sme vždy prišli do svojho, domov. Za celé detstvo som spala mimo domu asi raz či dvakrát u sesternice. Tu však deti nemajú ísť s kým von. Pustiť ich hrať sa voľne pred barák, kde chodia autá a tráva je plná psích výkalov, vlastne ani nejde. Tak čo teda robiť?“
Aj keď to možno vyzerá trocha „obrátené na hlavu“, že deti namiesto behania po vonku chodievajú spať mimo domov, kde sú bez dozoru, majú narušený režim, životosprávu..., má to aj svoje výhody. Vzhľadom na nenormálnosti dnešnej doby vo veľkých mestách, keď deti majú väčšinu týždňa organizovaný program, na hry vonku nie je čas ani priestor, keďže chodníky sú plné zaparkovaných áut a na voľných priestranstvách pribúdajú nové stavby, je aj takéto stretávanie sa lepšie ako žiadne.
Deti sa vidia a hrajú naživo, nie cez sociálne siete, spoznávajú nové domácnosti, sú navyše odkázané samé na seba. Poznanie toho druhého v súkromí môže navyše kamarátstvo ešte upevniť.
ANKETA:
