Zvyk chodiť na Luciu do domov a vymetať kúty čiastočne pretrval až do súčasnosti.
Foto: TASRPrečo si naši predkovia mysleli, že práve v období od Kataríny do Tomáša vládli temné sily a strigy? Vysvetlenie je veľmi jednoduché, postačí, ak sa asi o štvrtej hodine popoludní pozriete na oblohu. Už sa začína pomaličky stmievať a neúprosne nastupujú dni, v ktorých si veľa svetla neužijeme. No a práve prevaha temna viedla našich predkov k predstave, že v tomto čase má zlo navrch.
„Od pradávna bol koniec jesene a začiatok zimy, keď sa noci výrazne predlžovali na úkor denného svetla, považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom, škodliví démoni nad životodarným slnkom. Predstavy o narastajúcej aktivite nepriaznivých síl, ktorú podporovala temnota, vyvolávali v ľuďoch pocity úzkosti a strachu a následne potom úsilie čeliť narastajúcemu nebezpečenstvu,” popisuje na svojich sociálnych sieťach Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke Háje pri Martine, ako fenomén stridžích dní vznikol. Tradovalo sa, že na nočnej oblohe lieta množstvo zlých stríg a démonov, ktoré chceli pomocou svojich kúziel škodiť ľuďom i dobytku. Ľudia sa v tomto období aj báli chodiť večer a v noci po vonku.
Strigy ľudia plašili pomocou rôznych domácich prostriedkov, využívali určité predmety, rastliny, magické znaky a symbolické úkony realizované často v maskách. Chceli tak odohnať zlé sily od svojho okolia. Treba povedať, že úkony, ktoré naši predkovia museli robiť, boli striktne dané a ak by ich niekto porušil, mohol sa na neho zniesť hnev najbližších i širšieho okolia. Nebola to voľba, ale povinnosť. Azda najznámejším pravidlom stridžích dní bolo, že žena nesmela vstúpiť ako prvá do cudzieho domu. Verilo sa, že prináša nešťastie a že môže ísť o prezlečenú strigu. Cudzie ženy nemohli ani do stajní k dobytku.
Strigy mohli človeka takzvane urieknuť, teda pohľadom spôsobiť, že ochorie, zomrie alebo sa mu bude dariť zle (zlá úroda, uhynutie dobytka a podobne). Aby sa tak nestalo, ľudia sa pred pôsobením zla chránili čarovaním a rôznymi magickými rituálmi.
Strigy sa dokázali pretiahnuť aj cez štrbiny medzi dvermi
Zvyky súvisiace so stridžími dňami sa začínali na Katarínu (25. november), ktorá bude oslavovať meniny už zajtra. Ďalej sa týkali Ondreja (30. november), Barbory (4. december), Mikuláša (6. december), Lucie (13. december) a Tomáša (21. december). „V uvedených dňoch sa predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl, no časom sa táto predstava zredukovala na povery o škodlivej činnosti stríg, preto sa spomenuté dni označovali ako stridžie. Podľa predstáv ľudu sa strigy usilovali vniknúť predovšetkým do stajní, aby odobrali kravám mlieko. Pretože po tieto dni nikto žiadnu ženu s výnimkou domácich do stajne nepustil, strigy využívali svoje schopnosti premeniť sa na niektoré zviera, obvykle to mala byť mačka, aby sa tak v nestráženom okamihu dostali k dobytku,” cituje Múzeum slovenskej dediny knihu Emílie Horváthovej Rok vo zvykoch nášho ľudu z roku 1986.Niektoré strigy však boli také šikovné, že sa dokázali pretiahnuť aj cez úzke štrbiny medzi dverami, oknami a cez kľúčovú dierku, preto niekto z gazdovstva urobil na takýchto miestach cesnakom alebo posvätenou kriedou kríže, prípadne okolo každého nakreslil ešte aj kruh. „Aj tak však nebola vylúčená možnosť, že sa strige podarí vojsť do stajne napriek ochranným znakom, preto ľudia nad dobytok rozvešali hlávky cesnaku alebo cibule, ktoré mali v tomto prípade rovnakú funkciu. Rovnako tak sa verilo, že ktorákoľvek osoba ženského pohlavia, ak príde po tieto dni do domu ako prvý návštevník, prináša domu škodu, a to aj vtedy, ak vôbec nemala takýto úmysel. Čím viac sa ľudia obávali príchodu ženy, tým vítanejší bol ako prvý hosť muž. Po ňom už mohol prísť ktokoľvek, na osud domácich nemohol mať žiaden vplyv,” vysvetľuje skanzen.
Obdobie, keď temno vládne nad silami dobra, končilo príznačne v deň zimného slnovratu, ktorým sa začínajú predlžovať dni a svetla postupne pribúda. Na slnovrat sa môžu milovníci dobra a svetla tešiť 22. decembra.
A ako vyzerali jednotlivé stridžie dni v minulosti?
Katarína (25. novembra):Na svätú Katarínu strigy ešte len začali vystrkovať rožky. „Po dedinách chodili pastieri, trúbili na trúbach, práskali bičmi. Hluk mal vyhnať strigy z dedín na krížne cesty a nedovoliť, aby škodili dobytku,” popisuje vo svojej knihe Tradície na Slovensku (Rodinné aj výročné sviatky a zvyky) etnologička Zora Mintalová Zubercová. V tento deň, ako sme už spomenuli vyššie, ženy nemohli chodiť na návštevu ako prvé - a týkalo sa to, samozrejme, aj dievčat. Tie si radšej namiesto návštev odrezali vetvičky z ovocných stromov a čakali, či im do Štedrého dňa vykvitnú a ak áno, čakal ich do roka vydaj.Ondrej (30. novembra):Čarovanie a zvyky, ktoré mali slobodným dievkam priniesť manžela, pretrvali až do Vianoc, typické boli aj pre sviatok svätého Ondreja. „Vo vode varili halušky či pirohy s lístočkami, na ktorých boli krstné mená mládencov, cez veľký kľúč prudko vliali do studenej vody olovo a podľa tvaru stuhnutého olova si predstavovali zamestnanie nastávajúceho,” uvádza etnologička vo svojej pútavej knihy. Na Horehroní hádzali dievčatá do okien domu, kde býval nejaký Ondrej, konopné semienka a recitovali: „Ondreju, Ondreju, konope ti seju, daj nám, Bože, znati, či nás budú brati.”
Barbora (4. december):So sviatkom svätej Barbory sa spája starý ľudový zvyk, ktorý čiastočne pretrval až dodnes. Ak si slobodné dievča v tento deň natrhá vetvičky čerešne a presne na Štedrý deň jej vo váze rozkvitnú, do roka sa vydá. Na Barboru tradične chodievali do domov dievčatá zahalené celé v bielom. Mali na sebe dlhé biele šaty a na hlave bielu šatku. Hovorili im barborky. Po vstupe do domu zarecitovali a v domácnosti symbolicky pozametali metlou či husacím krídlom. Deťom, ktoré poslúchali, dali sladkosť, jabĺčko či oriešok. Tie menej poslušné dostali prútik. S domácimi sa pomodlili a išli o dom ďalej. Ani na deň svätej Barbory podľa knihy Zory Mintalovej Zubercovej ženy „nesmeli prvé vojsť do cudzieho domu, nesmeli šiť, vyšívať, priasť, párať perie, lebo by sa im dobytok pichal rohami, klal, páral.”
Mikuláš (6. decembra):Chodenie Mikuláša ako jediné vo väčšom meradle pretrvalo až do súčasnosti, pôvodne pritom nejde o ľudový, ale o mestský zvyk. Do ľudového prostredia prenikol až v 19. storočí a práve vtedy začali s Mikulášom chodiť aj anjel a čert ako symboly dobra a zla. Tajomný sprievod, ktorý vyvoláva trochu strach a trochu nadšené očakávanie, chodí už v predvečer sviatku svätého Mikuláša, 5. decembra.
Lucia (13. decembra): Je paradoxom, že hoci svätá Lucia bola horlivou kresťankou, naši predkovia ju považovali za tú najväčšiu strigu. Typickým ľudovým zvykom bolo jesť v predvečer sviatku, teda 12. decembra, čo najviac cesnaku, ktorý ochráni pred zlými silami. Krížik s cesnakom sa robieval na čele, brade, spánkoch aj zápästí. Po domoch chodili ženy zahalené v bielych plachtách, s pomúčenou tvárou, aby ich nebolo možné poznať. Mlčky povymetali kúty. Týmto obradom z domov a dvorov vyháňali temné sily a zlých duchov.
Tomáš (kedysi 21. decembra):Svätý Tomáš prinášal najkratší deň a najdlhšiu noc v roku. So sviatkom sa spájalo vinšovanie – takzvané chodenie s oceľou. Malí koledníci navštíveným rodinám priali, aby mali v budúcom roku zdravie pevné ako oceľ. „Z domu sa v tento deň nesmelo nič požičať, lebo by ubúdal majetok, ženy nesmeli ísť ráno na návštevy. Po domoch chodili vinšujúci pastieri a mládenci, ktorí nemali kožúšky, lebo by domácim uhynul dobytok, a mali ísť zhora nadol, aby sa majetok rozrastal,” píše Zora Mintalová Zubercová. V tento deň tiež gazdiné upratovali a bielili izby, čo malo pred Vianocami symbolický význam. Zvykom tiež na Tomáša bolo zabiť prasa. Nemalo to len praktický význam pred sviatkami, ale tiež sa verilo, že mäso z prasaťa zabitého na Tomáša zostane dlhšie čerstvé a jeho masť je liečivá.
