Neporovnávajte dieťa s iným, ničoho tak nedosiahnete.
Foto: Shutterstock.com„Ľudia sú znechutení, vzťahy nepriateľské, zvýšila sa fluktuácia zamestnancov,“ popísali príklad nevhodného porovnávania ľudí medzi sebou autori knihy Respektovat a být respektován Pavel Kopřiva, Jana Nováčková, Dobromila Nevolová a Tatjana Kopřivová.
Dospelí majú na výber, ako reagovať, ak sa im porovnávanie alebo dávanie za vzor nepáči. Môžu protestovať, odísť preč, dať výpoveď. Deti takú možnosť nemajú, najmä ak sa porovnávanie deje v škole, kde ho často musia jednoducho strpieť.
„Keď dospelí používajú porovnávanie, zrejme si myslia, že nie je nič jednoduchšieho, ako napodobniť žiarivý príklad. A keď ešte verejne pochvália dieťa, ktoré sa správa podľa ich predstáv, úspech by mal byť zaručený. Napodiv to príliš nefunguje,“ uvádzajú odborníci.
Deťom porovnávanie s ostatnými zráža sebavedomie. „Prežívajú pocity menejcennosti a psychické ohrozenie, ktoré sa dotýka ich sebaúcty – jadra ich osobnosti. Je to vlastne veľmi nefér, pretože sme tak rôzni, nemáme rovnaký štartovací bod, rovnaké intelektuálne schopnosti, vôľové vlastnosti, rovnakú schopnosť vzbudiť sympatie iných,“ píšu autori.
Porovnávanie je navyše skôr kontraproduktívne, dieťa ani nenapadne, aby sa začalo správať podľa vzoru, často svoje, podľa mienky dospelých nevhodné správanie ešte upevní, a dá tak najavo vzdor voči autorite, či už je to rodič, alebo učiteľ.
Vedľajším efektom môže byť hnev až nenávisť k dieťaťu, ktoré je podľa dospelých lepšie, rýchlejšie, múdrejšie, šikovnejšie či samostatnejšie. Zvlášť nebezpečné je porovnávanie v rodinách, medzi súrodencami, ich vzťahy to môže narušiť až do dospelosti. V závideniahodnej situácia nie je ani dieťa, ktoré je dávané za vzor. To často zhorší svoj prospech alebo začne „hnevať“, len aby si udržalo postavenie medzi kamarátmi.
Prečo je porovnávanie tak škodlivé? Stačí si predstaviť, ako sa cítime, keď nás iný dospelý s niekým porovnáva: „Ty nedokážeš uvariť takú dobrú slepačiu polievku ako moja mama. Vypýtaj si od nej recept a na budúce to skús inak a lepšie!“ Takéto slová nás rozhodne nemotivujú pripraviť tú najlepšiu slepačiu polievku na svete, skôr si povieme, že sa na také varenie môžeme „vykašľať“. Nech si partner uvarí polievku sám, keď nie je spokojný. No a dieťa má presne také isté pocity ako my dospelí.
Ak ho už chceme upozorniť na to, že by sa v niečom mohlo zlepšiť, namiesto porovnávania môžeme zvoliť metódu popisu. To znamená jednoducho opísať, čo a prečo by sa dalo zmeniť, ale bez negatívneho hodnotenia dieťaťa. Príklad: je večer, dieťa sa ešte neučilo na písomku, ktorá ho čaká na druhý deň. Namiesto porovnávania: „Pozri sa na Emu, tá sa učí každý deň aspoň dve hodiny,“ môžete povedať: „Vidím, že si sa ešte nezačal učiť.“ Nie je v tom kritika, zlosť ani porovnávanie. Len prostý opis stavu. Je veľmi pravdepodobné, že jemné pripomenutie, aby si potomok sadol za stôl a otvoril učebnice, bude oveľa účinnejšie ako jeho drsná kritika. Vyskúšajte!
