Mama, buď pri mne!
Foto: shutterstock.comPrirodzené potreby bábätiek:
Byť na rukáchŽiadne Pozor, rozmaznáš ho!, to už dávno neplatí. Bábätká, rovnako ako ostatné mláďatá, potrebujú cítiť teplo a bezpečie v blízkosti dospelých, ideálne v ich náručí. Zavinovačka, kresielko, nádherná deka či kočík to nevynahradia. Ak im túto potrebu naplníme, budú neskôr samostatnejšie a nebojácnejšie. Ak ostane nenaplnená, môže tak ostať na celý život.
Sať
Umožnime im to. Nemusí to byť hneď cumeľ, naopak. Prirodzené je dojčenie, satie materského mlieka, kedykoľvek na požiadanie. Je to najlepšie aj pre správny rozvoj čeľuste, podnebia a ústnej dutiny vôbec. Stáva sa, že si dieťa saje palec alebo pätičku, netreba to zvlášť riešiť, ani dávať bábätku namiesto toho cumeľ. Odborníci pripomínajú, že žiaden cumlík nie je „ortodontický“, prirodzené je dojčenie, oplatí sa oň bojovať.
Spať
Niekto potrebuje spať veľa, niekto menej. Hoci sú spacie tabuľky podľa veku detí dospelými žiadané, v skutočnosti do tabuliek napasovať nikoho nemožno. Každé dieťa má iné potreby spánku a dokonca i v iný čas. Privykať bábätká na „režim“ nie je najlepším riešením, lepšie je nechať deti spať podľa ich potrieb, spánkové cykly sa aj tak postupne upravia samé. A ešte niečo: Bábätká nie sú stavané na to, aby spávali samé. Potrebujú byť v posteli pri mame, od nej sa „učia“ spať, dýchať, cítia sa bezpečne. Zaspávajte i spite s deťmi, všetci si lepšie oddýchnete.
Vidieť svet
Predstavte si ležať dlhé hodiny na jednom mieste bez možnosti prevaliť sa či presunúť inam. Alebo ležať na chrbte pod strieškou kočíka, nad ktorý sa len tu a tam niekto skloní. Bábätká síce väčšinu dňa prespia, vo chvíľkach, keď sú aktívne, sa však zaujímajú o dianie okolo seba. Nenechávajme ich teda bokom, umožnime im vnímať všetko, čo sa práve robí. Najideálnejšie je to z perspektívy dospelých, teda v šatke či nosiči. Ak má dieťa záujem, popozerá sa, pokojné a isté, ak nemá, jednoducho si oprie hlávku o vás a zdriemne. Prípadne si vyžiada dojčenie. Skrátka pohoda.
Byť rešpektovaný
Znamená to umožniť dieťaťu, čo si žiada. Napríklad nechať ho spať vtedy, keď chce a ako dlho sa mu chce. Rovnako dojčiť sa podľa potrieb, bez akýchkoľvek meraní času či váhy pred a po dojčení a tak často, ako chce. Dokonca aj vtedy, keď len pred chvíľou dopilo. Z ďalších oblastí sú to aktivity, ktoré sú dieťaťu príjemné – samozrejme, opäť každému iné – masáže, hojdanie, spev, načahovanie a skúmanie obľúbených predmetov alebo len tak driemanie na hrudi rodiča... Vy poznáte svoje dieťa najlepšie, zabudnite preto na príručky a tabuľky, pozorujte ho a vychádzajte mu v ústrety podľa svojich inštinktov. Občas sa možno netrafíte celkom presne, vždy je však čas na nápravu!
