Pokojne reagovať na detský hnev na verejnosti býva pre rodičov náročnejšie než doma.
Foto: shutterstockZvládnuť situáciu, keď dieťa prejavuje svoju nespokojnosť, je pre dospelého náročné, no možno rodičom pomôže uvedomiť si, že v skutočnosti nič zvládať nemusia. Dieťa si totiž za normálnych okolností dokáže s hnevom či smútkom poradiť aj samé. A to vtedy, ak mu na to vytvoríme vhodné podmienky.
Ako teda deťom najlepšie v takejto chvíli pomôžeme?
1. Necháme ich emóciu prejaviť tak dlho, ako to potrebujú. Zasiahneme len vtedy, ak hrozí, že ublížia sebe alebo niekomu inému, aj to len tak, aby svoju emóciu mohlo bezpečne prejavovať ďalej.
2. Pomôžeme im momentálny stav opísať a pomenovať, bez toho, aby sme hodnotili, či je to dobré, zlé alebo akékoľvek iné.
3. V žiadnom prípade emóciu nezľahčujeme vetami typu „To nič nie je“ „Veď sa nič nestalo“. Pre dieťa a jeho aktuálny svet je totiž práve „to niečo“ veľmi závažné a dôležité.
4. Netrestáme deti za to, ako sa cítia, ani za spôsob, akým emóciu prejavili.
5. Neponúkame ani nevnucujeme im vlastné riešenia, skôr sa im snažíme pomôcť, aby našli východisko samé.
6. Vyhneme sa hodnoteniu dieťaťa, že je zlé, škaredé, nervózne, hlúpe, keď sa takto správa. Nie je totiž správne stotožňovať aktuálnu emóciu s označením celkovej osobnosti dieťaťa.
7. Snažíme sa sami zostať pokojní. Ak to nezvládneme, tak by sme mali ísť dieťaťu príkladom – opísať náš momentálny stav a pocity, veď sa nachádzame v podobnom emočnom rozpoložení.
8. Dáme dieťaťu najavo, že je stále milované, že pri nás je miesto, kde môže byť samé sebou, prejavovať svoje emócie tak, ako to práve potrebujú.
(čerpané z: Tisíc tvárí radosti)
ANKETA:
