Niekedy sa všetko zdá tak ťažké... Dobrá kamarátka je vtedy na nezaplatenie.
Foto: shutterstockMôže nám hovoriť, že je naša najlepšia kamarátka, že nás má rada, že jej záleží na našom šťastí, prečo sa však vnútri stále cítime zvláštne osamelo a pekné slová jej akosi neveríme? Skutočná blízka osoba, ktorá si zaslúži našu dôveru, by mala byť predovšetkým empatická a chápavá. A dávať to najavo viac skutkami než slovami.
Ak to s nami myslí úprimne, niekedy stačí iba byť v jej blízkosti, hoci i mlčky, a je nám lepšie. A ak treba, môžeme jej bez obáv rozpovedať všetko, čo nás trápi na duši. Blízkeho človeka zväčša jednoducho rozpoznáme intuitívne (je nám s ním „skrátka dobre“), dá sa to však aj podľa vonkajších prejavov jeho správania. Tu sú:
Počúva nás
Nechá nás hovoriť, keď to potrebujeme, neskáče do reči, neopravuje nás, nekomentuje a neneguje hneď, čo hovoríme, hoci s tým nesúhlasí. Skrátka mlčí, keď treba a ako dlho treba.Snaží sa nás pochopiť
Spoznáme to podľa toho, že premýšľa nad našimi slovami, dáva doplňujúce otázky, tu i tam sa uistí, či tomu dobre rozumie, analyzuje súvislosti, ktoré mu rozprávame. Skrátka cítime záujem, čo je naozaj cenné.Nezľahčuje problém
Mnohí ľudia to myslia úprimne – v snahe pomôcť, rozveseliť, začnú toho druhého presviedčať, že jeho problémy vlastne nie sú také veľké, ako sa zdajú, že v podstate o nič nejde, pretože „na svete sú i horšie veci“. Nepomáha to však vždy, neraz naopak, človeka to len utvrdí v pocite, že je nepochopený a možno i neschopný, nenormálny, keď sú preňho vlastné „malichernosti“ dôležitejšie než spomínané „väčšie problémy sveta“.Neradí za každú cenu
My sa potrebujeme niekedy len vyrozprávať, cítiť podporu, resp. pochopenie pre situáciu, v ktorej sa nachádzame. Nepotrebujeme počuť návody či príkazy, čo máme robiť, čo „je vhodné“ a podobne. Blízka duša, dobrý poslucháč si rady necháva pre seba, resp. sa o ne delí, až keď sa ho opýtame na názor. A samozrejme, nezavrhne nás, aj keď jeho radu neprijmeme.Skúša pomôcť
Jemne, s citom, skúša nájsť východisko, resp. sa pokúša naviesť nás, aby sme ho našli sami. Najčastejšie otázkami: „Ako sa cítiš? Čo myslíš, že by ti pomohlo? Vidíš nejaké iné možnosti?“ A spravidla dokáže aj čítať situáciu, vie, kedy stačí povedať jednoduché: „Rozumiem ti.“ANKETA:
