Ak budú pacienti dodržiavať liečbu, problému s takzvaným vtáčim hrudníkom sa môžu zbaviť.
Foto: Shutterstock.com,,Je to obrovský posun v liečbe. Predtým sa robili náročné operácie, pri ktorých lekári museli priečne preťať kosti v mieste, kde sa začínajú vykleňovať, zresekovať vypuklé chrupavky a pomocou dlahy a stehov zrekonštruovať prednú hrudnú stenu. Pacientom hrozili veľké krvné straty, trpeli pooperačnými bolesťami a čo je tiež nezanedbateľný fakt, na hrudníku im ostávala dlhá jazva. Nič z toho im dnes, ak prídu k lekárovi včas, nehrozí,“ ocenil prínos novej metódy docent Ladislav Kužela, generálny riaditeľ Národného ústavu detských chorôb na bratislavských Kramároch.
Namiesto bolestivej operácie pacienti nosia na mieru vytvorenú vonkajšiu ortézu. ,,Tá je vzadu podloženou doštičkou opretá o chrbticu, aby ju nedráždila a neotlačila. Vpredu sa vytvorí individuálne, podľa rozsahu deformity, prítlačná platnička. Po bokoch ortézy je mechanizmus podobný ako na lyžiarkach. Pomocou neho si pacient po našej inštruktáži dokáže presne nadávkovať tlak, aký potrebujeme na korekciu deformity,“ hovorí doktor Pavol Omaník z Kliniky detskej chirurgie a ako dopĺňa: ,,Optimálne je, aby deti ortézu nosili každý deň, lebo je to liečba dlhodobá a trvá mesiace až rok. Aby deti boli čo najmenej zaťažované, odporúčame im nosiť ortézu po príchode zo školy – od poobedia do večera, kým idú spať.“
Aby sa dosiahol efekt, tlak by mal byť vyvíjaný osem hodín denne po dobu niekoľkých mesiacov. Počas celej doby lekári pacientov sledujú a na kontrolách aj v spolupráci s antropológom zaznamenávajú, do akej miery procesom, ktorý sa volá remodelácia, deformita ustupuje. Ak je pacient disciplinovaný, hrudník sa v priebehu mesiacov 8 až 12 dostáva do anatomicky priaznivejšej podoby. U spolupracujúcich detí, ktoré nosia dlahu poctivo denne po dobu cca 8 hodín, sa prvé pozitívne výsledky objavia už približne po troch mesiacoch liečby. Celková doba liečby závisí od veku pacienta, závažnosti deformity a hlavne od spolupráce pacienta.
,,Jediná nevýhoda tejto metódy je, že musíme mať spolupracujúceho pacienta,“ hovorí doktor Omaník. Nedá sa aplikovať úplne najmenším deťom, kde je ešte sťažená spolupráca. Najmladší pacient v Bratislave má desať rokov. Podľa lekárov najdôležitejšia je motivácia detí. Ak sa im spolu s rodičmi podarí získať deti na spoluprácu, úspech sa dostaví.
Novým prístupom na klinike liečia deti od augusta minulého roka a za ten čas riešili viac ako 37 detí z celého Slovenska. Výsledky sú pozoruhodné: ,,Ak pacienti dodržiavajú liečebný režim, žiadaný efekt sa dostaví. Na základe antroplogických vyšetrení sme zaznamenali, že je to účinná metóda a prsná kosť sa postupne vracia do anatomickej polohy,“ hovorí doktor Omaník.
Iné je to u pacientov, ktorí nespolupracujú. ,,Ak prídu na kontrolu a ortézu donesú v igelitke, je to pre nás signál, že spolupráca asi nie je optimálna,“ hovorí lekár. A väčšinou im aj kontrolné vyšetrenia dajú za pravdu. Skúsenosti zo zahraničia hovoria, že v 85 % prípadov spolupracujúcich pacientov sú veľmi dobré výsledky. Zvyšné prípady sú buď nespolupracujúci pacienti alebo s veľmi pevným hrudníkom, ktorý už nie je možné ovplyvniť týmto spôsobom.
Lekári Kliniky detskej chirurgie majú takmer päťdesiatročné skúsenosti v liečbe deformít prednej steny hrudníka. Po klasických otvorených operáciách začali už v roku 2003 deformity hrudnej steny, takzvaný preliačený hrudník, liečiť miniinvazívne a až do súčasnosti takto riešili 150 detí. ,,Nadväzujeme na skúsenosti našich kolegov, ktoré sú pre nás veľmi cenné a neustále sa snažíme prinášať najnovšie postupy určené na liečbu deformít hrudníka,“ povedal Jozef Babala, prednosta kliniky.
V rámci problematiky liečby deformít prednej hrudnej steny sa lekári stretávajú s dvomi skupinami pacientov. Väčšiu tvoria deti s vpáčeným, takzvaným lievikovitým hrudníkom, kedy im prsná kosť zaostáva v raste, vtlačuje sa oproti chrbtici a ťahá so sebou aj priľahlé rebrové chrupavky. Prejaví sa to preliačením na prednej strane hrudníka. Týchto pacientov musia lekári liečiť chirurgicky. Dnes už miniinvazívnou korekciou vpáčenej prednej hrudnej steny. Druhú skupinu tvoria pacienti s presne opačnou deformitou. Ide o takzvaný vtáčí hrudník, kedy prsná kosť rastie presne naopak, viac akoby dopredu.
Príčina týchto deformít nebola doteraz presne stanovená a spolupodieľa sa na nej viac faktorov. Jedným z nich je aj genetika. ,,Familiárny výskyt je popisovaný vo viac ako jednej tretine prípadov. A aj naše skúsenosti tomu nasvedčujú. Keď sa pýtame v rámci rodinnej anamnézy, v širokej rodine, lebo to nemusia byť len rodiča a súrodenci, genetická záťaž je tam,“ dopĺňa doktor Omaník.
Pacienti sa hanbia vyzliecť v škole
Väčšina pacientov prítomnosťou deformity psychicky trpí, ale vpáčený hrudník môže spôsobovať aj určité zdravotné ťažkosti. ,,Tým, že sa prsná kosť vtlačuje oproti chrbtici, posúva srdce nefyziologicky doľava, z čoho môžu byť určité kardiologické problémy, negatívnym spôsobom vplýva tiež na rozvíjanie pľúc pri dychovej aktivite. Hlavne pri športe majú títo pacienti nižšiu vitálnu kapacitu a netolerujú záťaž tak dobre ako ich rovesníci,“ vysvetľuje doktor Omaník. Vpáčený hrudník má jedno z tisíc narodených detí a zjavný býva väčšinou už v prvom roku života.Vtáčí hrudník je naproti tomu ,,len“ kozmetickou deformitou, ale pacienti pri nej veľmi trpia. Majú problémy predovšetkým v sociálnych väzbách a to aj v domácom prostredí. Hanbia sa v škole či vyzliecť sa na telocviku. A čím je deformita väčšia a nedá sa maskovať oblečením, tým je problém zreteľnejší. Hlavne u dievčat. Vtáčí hrudník má jedno dieťa zo 7 000 – 8 000 narodených detí. Ochorenie celkovo postihuje častejšie chlapcov, 4- až 5-násobne viac. Vtáčí hrudník sa navonok prejaví trochu neskôr: v predškolskom veku a v puberte pri takzvanom rastovom špurte.
