Nová Sedlica dnes. Jednou z vyhľadávaných atrakcií je tzv. drevenica Dedka Večerníčka so slamenou strechou, nedávno ju zrekonštruovali.
Foto: PRAVDA, Robo HaklKniha sa volá rovnako ako spomínaná dedina – Nová Sedlica a nájdete v nej viac než 120 fotografií, ktoré Pavel Vavroušek nafotil v obci v rokoch 1971 až 1981. Rozprávajú príbeh o jednom z posledných ostrovov dedinskej pospolitosti, kde ľudia žili tradičným štýlom života, ktorý sa len minimálne líšil od života ich predkov. Autorovi sa v nej podarilo zvečniť poslednú autentickú dedinu, svet, ktorý už dávno neexistuje.
Zábery vyše štyridsať rokov ležali v archíve, svetlo sveta v podobe knihy uzreli zhruba pred mesiacom. „Hľadali sme koncepciu, ako by sa ten príbeh dal rozpovedať, nakoniec sa to odvíja v duchu roľníckeho života. Začíname jarou, pre pravoslávnych, ktorí tam žijú, je najdôležitejším sviatkom Veľká noc,“ vysvetľuje spoluautor Tomáš Pospěch, ktorý sa v knihe postaral o výber fotografií a text.
Kniha sa vyhýba politike i negatívam ako alkoholizmus, nevhodné bytové podmienky, nedostatočná lekárska starostlivosť, zlé dopravné spojenie či odchod mladých do miest. Pavel Vavroušek v Novej Sedlici hľadal pozitíva, nešlo mu o predstavenie chudoby či ťažkého života, ale o ukázanie životného štýlu, ktorý do určitej miery súznieva s jeho životnými hodnotami.
Pavel Vavroušek (1946) sa na severovýchod Slovenska pod vrch Kremenec dostal na jeseň v roku 1971 a tamojší svet ho uchvátil. Krajina, tradičná dedina, pravoslávie, pohostinnosť a ústretovosť miestnych, všetko. „V Čechách bolo omnoho ťažšie sa k ľuďom priblížiť než tam. Čas vyhradený na fotografovanie som utratil v Novej Sedlici. Takú dedinu bolo už vtedy v Čechách ťažké nájsť,“ spomína fotograf.
Zasiahla ho dedina, do ktorej ešte neviedli asfaltové cesty, previazanie každodenného života s prírodou a so zvieratami, ale aj pravoslávny svet. Výrazné tváre dedinčanov, krajina bez drôtov a elektrických stĺpov, starobylé chalupy, z ktorých sa netýčili antény.
Pavel Vavroušek zachytil jedinečné obrazy zanikajúceho vidieka, v prostredí ešte nezasiahnutom globalizáciou, bez turistov. „Chcel zachytiť tú jednu, pôvodnú, azda aj poslednú dedinu, posledných dedinčanov. Vyberal si to miznúce, ohrozené, a fotografoval to, pokiaľ to ešte bolo,“ spresňuje Tomáš Pospěch, tiež kurátor výstavy Nová Sedlica, ktorú si možno pozrieť v pražskej Leica Callery do 27. februára.
