Leto, to sú pre dnešnú rodičovskú generáciu predovšetkým bezstarostné dni plné hier a dobrodružstiev.
Foto: shutterstock.comVäčšinou sú to spomienky na starých rodičov a leto v prírode, na dedine. Ďakujeme vám za všetky vaše príspevky, vyberáme z nich:
Palác v chlieviku
Najkrajšie letá som zažívala na dvore mojej babičky v starom, roky nepoužívanom chlieviku po prasiatkach sme si zariadili so sestrou a našimi kamoškami palác. Recyklovali sme staré závesy, záclony, starú kanapu, stoličky a všetko čo sme našli okolo domácnosti. Hrali sme celé dne na kráľovnú, princezné, trestom bolo ak sme sa na deň museli stať zlou macochou. A bola demokracia: na výmenu sme mohli byť aj princezné aj kráľovné... Už mám 60 rokov, ale pri tej spomienke stále cítim letný vánok, vôňu kvetín čo sme si navláčili do nášho kráľovstva. Nepotrebovali sme žiadne drahé hračky, mobily, zahraničné výlety - bolo nám krásne vo svete fantázie ktoré sme si sami vytvorili.(Mária K.)
Jednoduché, ale nezabudnuteľné
Najradšej spomínam na prázdniny u starej mamy... Na chlieb s maslom a džemom, voňavé pečené buchty a najlepšie zemiakové placky... Na to, ako sme s ňou chodili na trávu pre sliepky a husi, ako sme hrali na ulici vybíjanú, skákali cez gumu, kreslili kriedami na cestu... Na to ako sme vybehli do záhrady a pásli sme sa na jahodách, hrášku a malinách... Sú to nádherné spomienky a som šťastná, že som mala takéto síce jednoduché ale krásne a bezstarostné detstvo.(Mária F.)
Stratená v Žiline
Mala som asi 8 rokov, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sme sa s babkou vybrali na návštevu jej sestry do Žiliny. Pre mňa to bolo obrovské mesto. Babka sa zastavila v nejakom obchode s oblečením. Mne tam bolo dlho, tak som vyšla von a vybrala som sa po chodníku len tak na prechádzku. Zrazu som ostala sama na chodníku veľkého mesta. Nikoho som nepoznala, všetky obchody sa mi zdali rovnaké a nevedela som sa vrátiť k babke. Začala som plakať. Všimla si ma milá pani, ktorá ma zobrala na políciu. Našťastie som vedela svoje meno aj adresu. Vtedy neboli mobily a telefón bol výnimka. Preto doteraz neviem, akým zázrakom sa po čase moja babka objavila na polícii. Našťastie sa náš prázdninový výlet dobre skončil a ako odmenu za statočnosť som dostala zmrzlinu.(Janka S.)
V bahne so žabami
Moje najmilšie prázdniny boli s mojimi bratrancami v Radošine, kde sa bez obáv vybláznili v bahnovom jazere, ktoré už dnes neexistuje, bolo plné žiab a žubrienok, boli sme bahnoví ,ale šťastní.(Helena N.)
Zábava bez mobilov
Čo sa mi vybaví pri téme najkrajšie spomienky na prázdniny? Nuž asi teplé letá, keď sme sedeli na terase nášho domu a spolu s kamarátkami zo susedstva sme šili od rána do večera šaty pre Barbie alebo hrali karty. Vtedy sme nevnímali čas, hlad, smäd, žili sme len pre tento okamih, boli to tie najkrajšie bezstarostné časy a ja ich ako príklad uvádzam svojim deťom. Netreba mobilné telefóny, aby sme sa vedeli zabaviť. Ďalšia spomienka na leto je stanovanie pred našim domom, keď sme každý večer liezli do stanu, kde bolo veľa chrobákov a hmyzu, v noci sme si pomocou baterky čítali knihy, chodili do záhrady kradnúť zeleninu a ovocie a pozorovali hviezdy. Takéto zážitky by som dopriala aj mojim deťom.(Katarína K.)
Noc v sene na pôjde
Najmilšie prázdniny boli u našej starkej na Šumiaci. Boli sme štyria súrodenci, náš bratranec a sesternica. Celé prázdniny v detstve sme sa tam stretali. Oni zo Západu a my z Východu Slovenska. Stred bol v strede Slovenska pod Kráľovou hoľou. Žilo sa tam ťažko starým rodičom, ale pre svoje vnúčatá mali vyhradené celé prázdniny. Je to kraj so strmými úbočiami. Chovali sa tam ovce. Radi sme chodili k senu, ktoré po zhrabaní nám naložili na mohutný široký konár stromu a toto sme ťahali dole. To bolo super. Aj sme pomohli, aj sme sa tam vyšantili. Starká bola veľmi, ale veľmi dobrá žena. Aj s tým málo sa vedela podeliť ešte s chudobnejšími. Pozorovala som ju, ako si jedlo vkladá do vrecka zástery a nesie chorému susedovi. No a tých zážitkov odtiaľ je veľa. Ešte napríklad, keď mal starký 70-tku, tak sme spali na sene na pôjde, aby sa zmestili rodičia a známi, ktorí mu prišli gratulovať. Naša starká bola výnimočná žena. Nepozerala na seba, ale na iných, aby sa mali dobre a vedela sa preto aj obetovať. Posielam jej do neba veľkú a vrúcnu vďaku.(Mária G.)
Ako sme bili zlodeja
S o štyri roky s mladším bratom sme chodili každé prázdniny k babke na dedinu, kde sme s domácimi chlapcami strávili týždne plné zážitkov a huncútstva. Babka každý deň chodila do obchodu nakupovať a nás nechala doma samých. Raz dlhšie nechodila a zrazu prišiel k nám neznámy muž. Povedal, že babka nakúpila, ale doma si zabudla peňaženku a on ju má priniesť. Ona ju vraj veľmi potrebuje, ale my sme mu neverili. Potom sa začal pohybovať po dome a hľadať peňaženku. Nám však viac nebolo treba. Jeden ho začal hrýzť do roky a druhý kopať do nohy. Navyše spadol a ešte viac sme si ho podali. Zachránila ho až babka, ktorá prišla z obchodu, ale bez nákupu. V ten deň sme boli bez raňajok.(Jozef P.)
Angína namiesto splavu Hrona
V lete roku 1974 som sa mala zúčastniť pred nástupom na vysokú školu splavu Hrona s budúcimi spolužiakmi. Mala som veľké obavy o život, i keď som vedela dobre plávať. Nakoniec som sa splavovaniu vyhla, i keď to nebolo cielené.Moji rodičia mali záhradku na Žitnom ostrove, kde som síce nerada, ale chodila pomáhať. Boli veľmi horúce dni a aby som si uhasila smäd, priamo zo studne som pila vodu. To som však nemala robiť, poučilo ma to na celý život, že na rozhorúčené telo sú chladené nápoje nevhodné. Obarila som si hrdlo tak, že som musela zaľahnúť v posteli s angínou, ktorú som mala prvý aj poslednýkrát v živote, ale poriadnu! Celý dovtedajší život som nebola chorá a závidela spolužiakom, že sa môžu uliať a v čase choroby doma užívať si rodičovskú lásku. Ten slastný pocit, keď vás mama obskakuje, nosí čajíčky, je na vás milá, je na nezaplatenie. A preto tieto prázdniny pred nástupom na vysokú školu patria aj po mnohých rokoch k tým najmilším.
(Alžbeta)
V potoku s húskami
Najmilšie prázdniny boli vždy doma, na dedine, s našou prababkou. Behanie po vonku, staranie sa o domáce zvieratká, kúpanie v potoku, často krát aj s našimi húskami :-), naháňanie sa na bicykloch za kombajnmi, večer opekanie. K tomu dobroty čo nám prababka varievala. Takéto detstvo a prázdniny sa snažím dopriať aj mojim synkom.(Katarína K.)
Roztrhané obľúbené šaty
Postavili sme si vlastnú káru z dreva a koliesok, pomaľovali sme ju a brázdili ňou potom ulice v našej dedinke. Vtedy nebolo toľko áut, čo bolo super. Raz som mala oblečené moje obľúbené letné šaty, zamotali sa do kolesa a ja som si ich celé roztrhala, z čoho mamina nadšená veľmi nebola.(Zuzana V.)
Spomedzi všetkých čitateľov, ktorí sa zúčastnili súťaže, sme vyžrebovali týchto piatich výhercov:
Mária K., Galanta
Katarína K., Pochabany
Katarína K., Topoľčany
Mária G., Obišovce
Zdenka Š., Žilina
Získavajú od nás balíček slovenskej prírodnej kozmetiky Ťuli a Ťuli vo vratných sklenených nádobách.
Srdečne blahoželáme!!!
Mária K., Galanta
Katarína K., Pochabany
Katarína K., Topoľčany
Mária G., Obišovce
Zdenka Š., Žilina
Získavajú od nás balíček slovenskej prírodnej kozmetiky Ťuli a Ťuli vo vratných sklenených nádobách.
Srdečne blahoželáme!!!
Detská prírodná kozmetika Ťuli a Ťuli.
Foto: PRAVDA, Ivan Majerský
