Z hradu na prvý pohľad veľa neostalo, no pozorné oko zistí, že nejaké stopy v teréne stále ostali.
Foto: Boris MackoVýchodne od nej, zhruba dva kilometre vzdušnou čiarou sa na kopci Hrad ukrývajú zrúcaniny stredovekého hrádku. Ako sa tam dá dostať? Stačí prísť ku otočke autobusu SAD v Skároši pri spomínanom pomníku. Odtiaľ pokračovať doľava a potom stále rovno po úzkej asfaltke vedúcej popri rodinných domoch. Asfaltka sa neskôr zmení na spevnenú cestu, ktorú za posledným domom pretína potok. Ten sa dá opatrne prejsť po kameňoch a pokračovať ďalej po ceste, ktorá je označená zelenou turistickou značkou. Po zhruba 100 – 150 metroch treba vyšliapať doľava na hrebeň a potom jednoducho hore kopcom. Stúpanie je strmé a hore na hrad je to necelý kilometer. No dá to zabrať. Na druhej strane je výhodou, že sa nedá zablúdiť - zrúcanina hradu je na vrchole kopca.
Kreslená rekonštrukcia ako mohol hrad vyzerať.
Foto: prebraté z kosice-okolie.webnode.skHrad stále ukrýva tajomstvá
V podstate o každom menej známom hrade platí, že všetko dôležité sa skrýva pod povrchom. Hrad Skároš nie je výnimkou. Bohužiaľ z histórie o ňom nie sú takmer žiadne záznamy. Niečo ale napovedia zvyšky hradnej architektúry. Vznikol pravdepodobne niekedy na na konci 13. storočia, s najväčšou pravdepodobnosťou ho dal postaviť niekto z bočnej vetvy rodu Abovcov zvanej Nádasd.Hrad zrejme slúžil ako obydlie, ale aj lovecký a strážny hrádok. Stavitelia vybrali výhodnú polohu, keďže na juhu a západe sú svahy dosť strmé a ani zo severu nie je úplne ľahký prístup. Z hradu bol výhľad na západ – Košickú kotlinu a juh. Jedná sa o typ ostrožného hradu s hranolovou obytno-obrannou vežou donžonom a ďalším murovaným objektom. Takéto typy hradov sa stavali od druhej polovice 13. a počas 14. storočia tam, kde terén, úzky horský chrbát nedovolil stavať iným spôsobom.
Skárošský hrad postavili na výbežku andezitového brala z kameňa, ktorý vyťažili priamo na mieste. V skalnom hrebeni vylámali kameň tak, že v ňom vytvorili asi sedem metrov hlboký zásek, ktorý potom slúžil ako suchá ochranná priekopa od severnej strany. Priekopa bola pri dne široká asi desať a pri hornom okraji asi sedemnásť metrov. Za ňou postavili obytno-obrannú vežu s pôdorysom zhruba 10,5×20 metrov so stenami silnými na prízemí asi 2,7 metra. Veža mala pravdepodobne tri podlažia. To bola aj počiatočná podoba hradu. Z tohto obdobia pochádza aj jediná nepriama zmienka o hrade. Vtedy šľachtic Pavol používal predikát „Paulus de Zakarus“.
Stále vidno aj hradnú priekopu.
Foto: Boris MackoPo vymretí spomínanej vetvy Abovcov hrad získali Drugetovci. Tí sa postarali o mierne zväčšenie hradu, hoci terén výraznejšie úpravy nedovoľoval. Ťažením kameňa zarovnali skalný hrebeň pod donžonom a navyše vysekali na západnej strane, kde bol svah brala menej príkry, terénny stupeň. Na takto upravenej ploche potom zriadili hradné nádvorie a na jeho západnej strane jednotraktovú palácovú budovu s pôdorysom zhruba 8×22 metrov. Severne od donjonu postavili trojbokú hradbu, ktorá chránila ako predbránie hradný vstup. Do hradu sa totiž vstupovalo dreveným padacím mostom zo severnej strany cez spomenuté predbránie do prízemia donjonu a odtiaľ na nádvorie. V mieste predpokladanej mostnej konštrukcie je dodnes viditeľné nápadné zoskupenie kameňov, snáď základy stredového piliera mosta.
Po Drugetovcoch sa stali majiteľmi hradu Skároš Cudarovci. Vzhľadom na predbežné datovanie nálezov keramiky v ruinách hradu možno predpokladať, že sa tu normálne žilo až do polovice 15. storočia. V tom čase sa mohol dostať do rúk bratríkov, ktorí boli v tunajšom okolí dlhé roky mimoriadne aktívni. Keď proti nim nový uhorský kráľ Matej Korvín rozpútal veľkú kampaň, stalo sa to osudným aj Skárošskému hradu a niekedy po roku 1458 bol dobytý a spustošený.
Jedinou viditeľnou zachovanou časťou hradu je juhovýchodná časť múru.
Foto: Boris Macko
