Drží sa rodiča ako kliešť, aj to je prejav toho, že dieťa potrebuje viac pozornosti.
Foto: Shutterstock.comPozornosť rodičov je pre dieťa nevyhnutná, aby sa cítilo prijaté a milované. Ak jej je málo, má to zlý vplyv na jeho duševný vývoj, cíti sa osamelé, neisté, depresívne, rovnako však škodí aj opak. Ak je rodičovskej pozornosti priveľa, dieťa sa môže cítiť od tlakom, rovnako neisté, neschopné samostatného konania a v konečnom dôsledku depresívne a nespokojné tiež.
Ako sme už spomenuli, každý potrebuje inú dávku pozornosti. Ak by jej vaše dieťa uvítalo viac, toto sú signály, ktorými to dáva najavo.
„Mami, vieš čo?“
Asi základná fráza, ktorou sa dieťa snaží upútať vašu pozornosť. Uistenie, že vnímate, čo vám práve ide povedať. A potom rozpráva a rozpráva... V dobrej viere, že ho počúvate. Nesklamte ho.
„Pozri! Aha!“
Skrátka pozerajte na to, čo práve vidí vaše dieťa. Aspoň na chvíľu. Jasnejšie to už povedať nemôže.
„Poď sa so mnou hrať“
Je normálne, že sa vám nie vždy chce. Prídu však časy, keď vy budete chcieť a už nebude s kým. Nájdite si chvíľku pre hru s dieťaťom, dáte mu tým do života viac než uprataným bytom alebo vyžehleným oblečením.
Stále je pri vás
Niekomu stačí len byť vedľa vás, rozložiť si na koberci hračky alebo kreslenie a robiť si svoje. Je to prirodzené, netreba posielať dieťa do vlastnej izby. A keď vás požiada, aby ste sa pripojili, je dobré súhlasiť.
Motá sa vám pod nohy
V snahe pomôcť, zapojiť sa do práce. V duchu hesla, keď nejdete vy k nemu, snaží sa ísť ono k vám. Nemusíte prerušovať, čo práve robíte, postačí, keď dieťaťu vytvoríte láskavý priestor, aby sa mohlo pridať.
Neustále sa niečo vypytuje
Je fajn, ak sa dieťa zaujíma o svet okolo seba. A ešte lepšie, ak sa mu dostane odpovedí. Takže: Reagujte, primerane, vecne, prítomne. Nech sa niečo dozvie a má záujem aj nabudúce.
Hnevá sa, kričí, plače
Niekedy doslova pre každú „hlúposť“. Ale áno, aj to je volanie „všímaj si ma“. Spravidla zúfalé a úmorné, keď už dieťa nevie, čo robiť. Snažte sa, aby sa k tomu nemuselo uchyľovať.
