Na detské otázky si nájdite vždy čas. Aj keď práve varíte obed.
Foto: shutterstock.comV dnešnom svete, keď veľa detí trávi hodiny v zahĺbení do smartfónov či inej elektroniky sa pýtajúce sa dieťa stáva takmer vzácnosťou. Pýtajú sa málo, pretože blikajúca obrazovka je zaujímavejšia, prípadne preto, že sú ňou zaujatí aj ich rodičia a deti už zistili, že sa odpovede aj tak nedočkajú. Teda: ak sa vaše dieťa pýta, vážte si to a podporujte ho v tom, aby si zvyklo klásť otázky, aj keď podrastie.
Základné pravidlo znie: Odpovedajte. Či už tak alebo tak. Určite by dieťa nemalo počuť: „Daj mi pokoj!“ Tu je päť rád, ako komunikovať čo najlepšie.
Buďte struční
Niekedy je menej viac. Sú otázky, na ktoré stačí odpovedať stručne, siahodlhé vysvetľovania sa neraz minú účinku. Dieťa nedokáže koncentrovať dlho pozornosť a stratí záujem. Nebojte sa krátkych odpovedí, ak budú dieťaťu nedostatočné, položí vám ďalšiu otázku, bez obáv!Pozor, výnimka platí aj tu – ak patríte k pútavým rozprávačom, prípadne ak hovoríte zaujímavý príbeh z vlastnej či ich minulosti, deti budú vďačnými poslucháčmi.
Nezosmiešňujte
Nech sa pýta čokoľvek, prípadne niečo skomolí, nesmejte sa. Dieťa má svoju logiku a vy mu môžete pomôcť ujasniť si veci. Takže pokiaľ možno, vecne vysvetlite, smiech si nechajte na neskôr, napríklad keď váš potomok zaspí.Priznajte, ak niečo neviete
Nik nevie všetko, na niektoré otázky sa ani jednoznačne odpovedať nedá. Existuje raj? Čo je po smrti? Prečo je na nebi toľko hviezd? Vysvetlite, že na niektoré otázky nie je jednoznačná odpoveď, že to ľudia skúmajú tisícky rokov a že si vytvorili vlastné teórie a príbehy.Rozlišujte, o čo dieťaťu ide
Niekedy sa dieťa pýta, lebo ho veci naozaj zaujímajú, inokedy záujem predstiera, aby nemuselo robiť to, čo sa mu práve nechce. Napríklad ísť do sprchy, poskladať si hračky a podobne. Aj táto situácia sa však dá zvládnuť ľahko – dieťaťu jednoducho oznámte, že mu radi všetko vysvetlíte, ak vyjde zo sprchy, prípadne pri odkladaní hračiek.Tešte sa a povzbuďte dieťa
Snažte sa odpovedať príjemným hlasom, nie podráždene, ani nevrlo. Buďte prítomný, snažte sa pochopiť, čo a ako dieťa myslí, skrátka mu dajte najavo, že vás teší jeho záujem a beriete debatu vážne.(Zdroj: Tanith Caery, Čo si myslí moje dieťa)