Malí aj veľkí introverti majú veľa silných stránok, avšak niektoré črty im bránia v tom, aby žili spokojnejší život. Ak viete, ktoré to sú, môžete s nimi vhodne pracovať.
Malý introvert sa najradšej hrá sám.
Foto: shutterstock.com
1. Prehnaný strach
Nesmelosť a neistota pri kontakte s druhými, obavy z nových situácií, to býva pre introvertné deti i dospelých pomerne typické. Strach síce chráni pred nebezpečenstvom, ak je ho však príliš, paralyzuje a bráni urobiť to, čo by bolo v danej chvíli prospešné, napríklad riešiť spor, vystúpiť verejne pred ostatnými deťmi, požiadať o láskavosť a podobne. „U ľudí, ktorí fungujú viac dovnútra ako navonok, má strach pri komunikácii silnejší vplyv. U introvertov je oveľa pravdepodobnejšie, že ich strach odradí od nenúteného kontaktu s inými ľuďmi,” upozorňuje na možné riziká Silvia Löhken, autorka knihy Sila introvertov (vyšla v češtine).
Čo s tým? Je dobré, ak si dieťa, ale i dospelý svoj strach uvedomí. Začne ho teda vedome vnímať, nesnaží sa ho potlačiť. Dovolí si mať obavy, zároveň by mu však nemali brániť v tom, aby urobilo, čo považuje za dôležité či prospešné. Strach je podľa autorky knihy dobré vziať na vedomie a „zároveň podstúpiť vopred známe riziko, ktoré sa vyplatí jednoducho preto, že na určenom cieli naozaj záleží“.
2. Prehnaný dôraz na detaily
Introverti takmer neustále niečo analyzujú, rozkladajú svet na tie najmenšie súčiastky a potom sa ho pokúšajú pochopiť. Rizikom takého myslenia však je, že sa dieťa utopí v detailoch a nebude vidieť podstatu a celok, čo môže narobiť škody napríklad v komunikácii s druhými, ale aj v organizovaní času či riešení úloh. „V spojení so sklonmi k perfekcionizmu vedie prehnaný dôraz na detaily často k mikromenežmentu a snahe mať všetko neustále pod kontrolou,“ uvádza odborníčka. Učte preto deti, aby nebrali všetko tak vážne a dokázali sa na vec pozrieť s odstupom a ľahkosťou.
3. Prílišná stimulácia
Zatiaľ čo extrovertov vonkajšie stimuly nabíjajú energiou, introvertov psychicky aj fyzicky vyčerpávajú. Vedú k zahlteniu, úzkosti, pasivite či naopak úteku, aj k obmedzovaniu kontaktov. Hluk, veľa ľudí, zhon, nadmiera požiadaviek – to nemá rád žiadny introvert. Dbajte preto na to, aby vaše introvertné dieťa malo stimulácie skôr menej ako viac a mohlo si od sveta dostatočne oddýchnuť. Pohybovú aktivitu kombinujte s pokojom. Ak vytvoríte malému introvertovi dobré podmienky, bude môcť prejaviť všetky svoje prednosti.
4. Pasivita
Strach, nadmerné analyzovanie, prílišná stimulácia, úteky z nekomfortných situácií i ďalšie faktory často vedú k tomu, že introvertne ladení ľudia skĺzavajú k pasivite. Nedokážu sa potom presadiť, unikajú pred problémami, žijú na pol plynu a nechajú, aby o nich rozhodovali iní, napríklad aktívni extroverti. Je preto dobré, aby si dokázali budovať kontakty, chápali, čo je pre nich dôležité a nachádzali zdroje, ktoré im pomôžu v dosahovaní cieľov.
5. Útek
„Na rozdiel od pasivity je útek pohybom – len bohužiaľ zlým smerom. Utekať znamená vyhýbať sa nepríjemným veciam tým, že sa pred nimi schováte. Niekedy sa útek volí ako spôsob, ako si zachovať zvyšok energie. V každom prípade zdržuje od aktívneho konania a dosiahnutia cieľov, pričom rozhodujúcimi vplyvmi v pozadí sú strach alebo pohodlnosť,“ popisuje Silvia Löhken. Ak sa dieťa takto správa, môže mu ujsť veľa príležitostí a šancu dostanú iní, často aj menej schopní. Nepomôže nič iné, len dieťa posmeľovať, aby svoj život aktívne riadilo a dokázalo postupne prekonávať svoju komfortnú zónu.
6. Prílišný dôraz na rozum
Čo je na tom zlé? Veď mnohí introverti premýšľajú excelentne a dosahujú vďaka tomu často úspechy. „Prílišný dôraz na rozum je temnou stránkou schopnosti premýšľať. Problémom sa stáva, keď hlava zanedbáva alebo blokuje prístup k emóciám. Tichý človek takto znižuje svoje vnímanie okolia tým, že potlačuje citovú a prehnane zdôrazňuje rozumovú, racionálnu stránku svojej osobnosti. Prinajmenšom rovnako škodlivý je prehnaný dôraz na rozum v kontakte s druhými. Taký človek zanedbáva svet pocitov svojich komunikačných partnerov a pri komunikácii zohľadňuje iba faktickú rovinu,“ vysvetľuje odborníčka, ktorá sama patrí k introvertom. A keďže v ľudskom konaní rozhodujú zväčša emócie a len málokedy rozum, môže sa introvert svojím dôrazom na racionalitu sám zatlačiť do kúta.
7. Upozaďovanie vlastnej osoby
Pre introvertov veľmi typické. Málokedy seba postavia na prvé miesto, často ho prepustia niekomu inému. Sami sa tak pripravujú o možnosti a úspechy. Nedokážu sa dobre prezentovať, nad svojimi schopnosťami len mávnu rukou. Príčin, prečo sa tak správajú, je viac. Jednou z nich je pocit nedostatočnosti vo svete extrovertov. Introverti majú tendenciu považovať sa za iných ako väčšina ľudí, pretože nie sú schopní fungovať a premýšľať rovnako. „Upozaďovanie vlastnej osoby bráni v tom, aby introvert rozpoznal a zohľadňoval svoje potreby,“ upozorňuje na riziká takého prístupu autorka knihy. Už malý introvert by preto mal vedieť, aké sú jeho silné stránky a že nie je žiadnou hanbou skúsiť sa presadiť a nechať iných za sebou.
8. Fixácia
Ide o neschopnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam, trvanie na svojom, hoci okolnosti sú už iné: „V komunikácii sa fixácia prejavuje tak, že tichý človek v debate urputne trvá na svojej pozícii a venuje sa radšej mnohých detailom ako celku.“ Môže sa tak stať, že introvert nedokáže vhodne zareagovať a nepresadí svoju predstavu alebo nezíska sympatie ostatných. Čo s tým? Učte dieťa, že myslenie má byť pružné a nie každý zaužívaný rituál vždy vedie k cieli.
9. Vyhýbanie sa kontaktu
Zábavná akcia na školskom dvore? Malý introvert radšej zostane doma, len aby sa vyhol davu a nemusel sa rozprávať s väčším množstvom ľudí. Lenže bez komunikácie s druhými sa nedá vo svete uspieť ani byť spokojným. Vyhýbanie sa kontaktom vedie k osamelosti, izolácii, a to neteší ani introvertov. „U spoločensky odcudzeného introverta sa vyhýbanie kontaktom môže stať dôsledne aplikovaným programom. Pripadá si nepochopený a zo svojho okolia cíti odmietanie. V extrémnom prípade sa z neho stane zahorknutý osamelý lovec kypiaci averziou voči ostatným,“ predstavuje riziko odborníčka.
10. Obavy z konfliktov
Hoci konflikty medzi ľuďmi sú normálne, bežné a často aj žiaduce, introvert sa im často vyhýba ako čert krížu. Rušia jeho potrebu pokoja a harmónie, neteší ho, že by na ich riešenie musel vynaložiť energiu, ktorej nemá nazvyš. Konflikty introverti zvládnu ľahšie, ak si budú vedieť ujasniť vlastnú pozíciu, určia si, čo je pre nich zásadné a čo chcú dosiahnuť. Nemenej dôležité je však i to, aby si premysleli, čo môžu protistrane ponúknuť a ako by mohol vyzerať kompromis. Dobré je uvedomiť si, aké sú výhody introvertov v konfliktnej komunikácii. Patrí k nim nedocenená schopnosť počúvať, analyzovať, byť vytrvalým či empatickým.
