Pred kyberšikanou nie sú deti v bezpečí nikde, ani doma.
Foto: Shutterstock.comNajohrozenejšou skupinou sú práve deti a mladiství. Mobil či počítač má dnes drvivá väčšina detí a aktivity na internete mnohých z nich rodičia nestíhajú ukontrolovať. Možnosti sú teda takmer neobmedzené.
„Pri klasickom šikanovaní sa dalo predpokladať, kedy k nemu dôjde, a dalo sa spoľahnúť na bezpečie domova. Kyberšikana však vie zasiahnuť obete kedykoľvek a kdekoľvek, v bezpečí nie sú prakticky nikde a nikdy,“ vysvetľuje závažnosť detská psychologička Jana Kolláriková.
Formy sú rôzne – úmyselné ponižovanie, zastrašovanie, vyhrážanie, vydieranie, výsmech či iné dlhodobé obťažovanie a ubližovanie prostredníctvom informačných a komunikačných prostriedkov, agresívna diskusia na sociálnych sieťach, urážky a slovné napádanie či zasielanie a zverejňovanie textu, fotografií a videí s cieľom poškodiť inej osobe. Výsledkom dlhodobého tlaku na psychiku môže byť paranoja, úzkosť či depresia, v niektorých prípadoch aj sebapoškodzovanie až samovražda, dodáva Jana Kolláriková.
Ako si možno u detí všimnúť, že niečo nie je v poriadku? „Prvými príznakmi šikanovania môže byť zanedbávanie povinností, zhoršenie prospechu či produktivity, zmeny nálad, psychosomatické ťažkosti, poruchy spánku, uzavretie sa do seba alebo vyhýbanie sa komunikácii,“ vyratúva psychologička.
Čo všetko je kyberšikanou:
Obťažovanie – opakované posielanie útočných, urážlivých správOhováranie – šírenie nepravdivých informácií, klamstiev s cieľom poškodiť povesť obete
Kyberstalking – neustále online prenasledovanie obete, zasahovanie do súkromia a narúšanie bezpečnosti spojené s vyhrážkami a zastrašovaním
Flaming – agresívna urážlivá diskusia vedúca k hádkam, slovné útoky v komentároch pod článkami či príspevkami, vulgarizmy, osobné urážky cez chaty, diskusné skupiny
Sexting – posielanie alebo zverejňovanie textu, fotografií a videí so sexuálnou tematikou, vyhrážky a vydieranie
Ostrakizácia – vylúčenie z určitej skupiny, zámerné vynechanie z komunikácie alebo situácie
Happy slapping – agresor si vyhliadne obeť na sociálnych sieťach, v reálnom živote ju fyzicky napadne, čo natočí a zverejní na internete. Obzvlášť krutý spôsob kybernetického šikanovania, ktorý často vedie až k fatálnym následkom.
Kybergrooming – rovnako veľmi nebezpečná forma šikanovania, ktorá spočíva v osobnej schôdzke, ku ktorej agresor donúti svoju obeť. Môže viesť k fyzickým útokom, znásilneniu, pedofílii a iným závažným činom.
Možnosti kyberšikany sú doslova mrazivé, nehovoriac o následkoch, ktoré obeť stavajú do zdanlivo bezvýchodiskovej situácie. Celé to zhoršuje ešte anonymita online priestoru, ktorá agresorovi poskytuje pocit istoty. Nevníma emócie, nemusí sa obeti pozerať do očí, má ju ako hračku.
Čo robiť, ak sa stane vaše dieťa alebo vy obeťou?
1. Kontaktovať políciu – od 1. júla 2021 je kyberšikana trestným činom, za ktorý možno dostať tri roky väzenia2. Poskytnúť všetky dostupné dôkazy – záznamy o komunikácii, e-maily, SMS, MMS, históriu četov, snímky obrazovky webu a podobne
3. Obťažovanie nahlásiť aj prevádzkovateľovi stránok či sietí
4. Vyhľadať psychologickú pomoc
5. Chrániť sa do budúcnosti – nezverejňovať citlivý obsah či fotografie, zabezpečiť svoje profily a kontá silným heslom, rozprávať sa s deťmi o problematike šikanovania a nástrahách internetu. „Neváhajte používať na sieťach a weboch funkciu blokovať správy alebo nahlásiť správcovi stránky a informujte o tejto možnosti aj svoje deti,“ odporúča expertka na sociálne siete Tamara Rogožníková Gončarová.
