Pozornosť venovaná dieťaťu je preň veľký dar.
Foto: Shutterstock.comSúčasní rodičia veľmi veľa pracujú, majú povinnosti v zamestnaní aj doma. Na deti im veľa priestoru nezostáva. A tak sa utešujú tým, že stačí, ak s potomkom strávia síce menej času, ale o to intenzívnejšie a kvalitnejšie. To znamená spoločná hra, zážitky, rozprávanie sa. Skrátka plná pozornosť venovaná dieťaťu.
Psychologička Pavla Koucká ale hovorí, že rodičia by nemali spoliehať na to, že dieťaťu stačí k spokojnosti polhodina „kvalitne“ stráveného času denne. Upozorňuje, že velmi dôležité je aj celkové množstvo času, ktoré mu darujeme.
Nie je pritom nutné venovať sa potomkovi vkuse a robiť len to, čo sám chce. Do spoločného času sa počíta napríklad aj cesta do škôlky či školy, spoločné varenie, upratovanie, stolovanie. A dokonca aj to, keď s dieťaťom priamo nekomunikujete, pretože napríklad niečo robíte v inej miestnosti bytu. Ste mu ale stále nablízku.
„Ak chceme byť deťom vzorom a životnou istotou, musíme s nimi tráviť veľa času. Zvlášť to platí u malých detí. Veľmi dôležité je, aby si dieťa vytvorilo bezpečnú, istú väzbu na takzvanú primárnu osobu, ktorá sa oň stará, najčastejšie ide o matku. Táto väzba sa utvára hlavne v priebehu prvého roka a je dôležitá pre pocit bezpečia. Jej kvalita ovplyvňuje zakotvenie človeka vo svete a jeho spokojnosť celoživotne,“ píše Pavla Koucká vo svojej knihe Uvoľnené rodičovstvo.
Na vytvorenie bezpečnej väzby nie je podľa nej nutné, aby bola matka s dieťaťom neustále, ale trávila s ním väčšinu času, a to aspoň do troch rokov života.
Sme s nimi málo, staráme sa príliš
„I v minulých dobách boli ľudia zaneprázdnení, oproti dnešku však s jedným na prvý pohľad drobným rozdielom: boli pritom deťom nablízku. Deti videli svojich rodičov obrábať pole, obstarávať zvieratá a starať sa o domácnosť. Boli však dostupní. Ak nastal problém, mama alebo otec prácu prerušili a venovali sa dieťaťu,“ hovorí Pavla Koucká.
A to je v dnešnej rýchlej a zaneprázdnenej dobe, kedy rodičia a deti trávia podstatnú časť dňa na iných miestach, nejde. „Nedostatok času tráveného s deťmi kompenzujeme často nadmierou starostlivosti. Prílišnou aktivitou však pripravujeme potomkov o samostatnosť. Obmedzujeme ich v získavaní sociálnych schopností, vnímaní a vyhodnocovaní telesných pocitov a v spoliehaní sa sami na seba,“ uvádza psychologička.
Deti si naviac prehnanú rodičovskú starostlivosť ani neužívajú, skôr ich obmedzuje a otravuje. A rodičia sa prílišným nasadením vyčerpávajú a rodičovstvo ich prestáva baviť a naplňovať.
Riešenie? Nie je jednoduché. Mnoho matiek sa kvôli peniazom vracia do práce ešte pred dovŕšením tretieho roku dieťaťa. Rodina sa doma stretáva len večer, ktorý je naplnený domácimi a školskými povinnosťami, únavou z celého dňa a nervozitou. O domácej „pohode“ sa často nedá vôbec hovoriť.
Predsa sa však dá urobiť mnoho. Robiť bežné domáce práce spolu s deťmi, obmedziť sociálne siete a internet, nájsť si spoločné aktivity. A hlavne myslieť na to, že množstvo spoločne stráveného času sa všetkým bohato vráti.
