Zlatý život študentský. Vysvedčenie a dva mesiace prázdnin pred sebou.
Foto: shutterstock.comOpravená dvojka
Za mojich čias sa ešte vysvedčenia vypisovali rukou, nie ako dnes. Boli sme asi druháci, keď môj kamarát, s ktorým som sedel v lavici, mal jednu dvojku, už nepamätám z čoho. Učiteľka nám rozdala vysvedčenia a rozprávala, že komu sa nejaká známka nepáči, môže si ju, ak bude chcieť, na budúci rok opraviť. A ako to pochopil môj kamarát? Dvojku si vygumoval hneď, prepísal na jednotku a učiteľke sa pochválil: „Ja som si opravil už teraz!“(Jaroslav, 54)
Flám na Šírave a dve facky od otca
Mal som 16 a študoval v Michalovciach, kde som bol na internáte. Posledný deň kamarát zohnal rýchlu brigádu – vo veľkosklade prekladať fľaše piva z prepraviek do kartónov. Práca na pár hodín, ktoré nám hneď aj zaplatili. Kto by šiel v takej situácii domov? Vybrali sme sa pekne krásne na Šíravu, kde to žilo. Rodičom som ani nezavolal, v obave, že by ma nepustili, riskol som to radšej takto. Zabávali sme sa na diskotéke takmer celú noc, ktorú sme dospali v byte kamaráta. Ráno som sa vybral s obrovskou taškou s vecami z internátu domov vyše 100 kilometrov. Stopom, keďže na autobus mi z „výplaty“ neostalo samozrejme nič. Dostať sa domov sa mi podarilo až popoludní, kde ma privítali hneď dve facky od otca a výčitky mamy, že som sa vôbec neozval... Hnevali sa na mňa asi týždeň, potom to nejako ustalo. Malo to však jednu výhodu – nik neriešil dve trojky, ktoré mi na vysvedčení pribudli. Nebol som veru vzorný študent a veru neviem, čo by som robil, keby mi toto dnes urobil môj syn...(Radovan, 40)
Malý sviatok, ktorý som mala rada
Pre mňa bol koniec školského roka malý sviatok. Mama zvykla nachystať slávnostnú večeru, potom otec, už pri stole, vyzdvihol výnimočnosť chvíle, aby sme si so sestrou uvedomili, že máme za sebou rok práce, ktorej výsledky dnes vidíme na vysvedčeniach. Zväčša nám povedal, že máme byť na čo hrdé a teraz si máme čo najlepšie oddýchnuť cez prázdniny. Zaslúžené voľno. Večer sme potom s rodičmi mohli pozerať televízor – pamätám si, že dávali často atletiku – Zlatú ligu alebo nejaký film. Mala som rada tieto konce roka. Aj prázdniny potom bývali pekné – s rodičmi sme zakaždým išli niekam na týždeň-dva na dovolenku (hoci len po Slovensku), okrem nej sme chodievali na výlety aj s tetou, babkami či známymi.(Petra, 44)
Trojka z matematiky
Zo všetkých spomienok mi utkvela v pamäti, ako to už býva, tá najhoršia. Mala som 15 a na vysvedčení prvú trojku. Z matematiky. Nerozumela som tomuto predmetu, a hoci som učenie neflákala, písomky mi nevyšli a bola z toho trojka. Bola som tretie dieťa, gymnazistka a táto trojka bola prvá v rodine. Rodičia to nevedeli stráviť. Nik mi neveril, že som sa snažila ako som najlepšie vedela, videli za tým to, že chodím von s kamarátkami, som v puberte a neučím sa poriadne... Počúvala som výčitky celé leto, nič príjemné. „Hlavne že máš trojku z matematiky...,“ končila nejedna výmena názorov na hocijakú tému. Na ďalší rok som mala viac šťastia a z matematiky dostávala už len dvojky, raz dokonca jednotku, čo moji rodičia samozrejme pripisovali tomu, že ich výčitky padli na úrodnú pôdu. Nik mi neveril, že je za tým len učenie a dávka šťastia. Matematike dodnes nerozumiem.(Anita, 45)
Pravidelný rituál
Vyrastala som v malom meste a posledný deň v škole – to bol rituál. Rovno zo školy som išla s vysvedčením k jednej babke, potom k druhej a potom buď k mame do práce alebo domov. Všetci boli zvedaví na moje známky, všetci ma pochválili (mala som čisté jednotky, ale viem, že nech by boli známky akékoľvek, u starých rodičov by som našla len lásku a podporu). U babky som dostala buď koláčik, alebo čerstvé ovocie, alebo sme šli s dedom na zmrzlinu, u druhej to bolo podobné. Slávnosť, radosť a zároveň to najpríjemnejšie očakávanie dvoch mesiacov voľna. Milovala som tieto dni a je mi ľúto, že dnes si to moje deti nemôžu zopakovať, keďže žijeme v hlavnom meste a starí rodičia v inej časti republiky.(Alžbeta, 42)
