Nosnú mandľu treba poriadne vyšetriť.
Foto: Shutterstock.comV akých prípadoch sa k odstráneniu nosnej mandle pristupuje?
Zväčšenie tkaniva nosohltanovej tonzily je prítomné u väčšiny detí. Je reakciou na antigénne podnety, s ktorými sa dieťa stretáva a reaguje na ne. Antigénne podnety sú faktory vonkajšieho prostredia, s ktorými dieťa prichádza do kontaktu pri dýchaní a vyvolávajú odpoveď imunitného systému – vírusy, baktérie, huby. V tkanive nosohltanovej tonzily sa nachádza lymfatické tkanivo, zodpovedné za imunitnú reakciu.
Ak zväčšená mandľa nevyvoláva žiadne ťažkosti, nie je ju nutné vyberať. Len vtedy, ak má dieťa klinické prejavy, ťažkosti. Nedýcha dobre cez nos, chrápe, dýcha otvorenou pusou, má prestávky v dýchaní počas spánku, opakovane zápaly nosa a prínosových dutín, dlhodobe kašle, zateká mu z nosa do dolných dýchacích orgánov, slabšie počuje v dôsledku narušenej ventilácie stredoušia, má zápaly uší, je zahuhňané, dochádza k zmene výzoru tváre (facies adenoidea – pootvorené ústa, rezáky rotované mierne dopredu), má poruchy koncentrácie počas dňa, je nesústredené, neprospieva v škôlke alebo škole, je ospanlivé, pomočuje sa. To bývajú najčastejšie dôvody.
Aké riziká má, ak sa nosná mandľa neodstráni?
V prípade klinických prejavov jej zväčšenia môže zanechať dôsledky ako napríklad zmena konfigurácie tváre, zmeny postavenia predných zubov, zápaly uší, porucha sluchu prevodového charakteru dočasná alebo trvalá, neprospievanie u dieťaťa, zmeny na dolných dýchacích orgánoch.
Je pravda, že niekedy sa k odstráneniu nosnej mandle pristupuje, ale nemuselo by sa? Že sa robí častejšie ako treba?
Závisí to od správnosti indikácie na základe klinického vyšetrenia a anamnézy, tá je rovnako dôležitá ako len objektívne zhodnotenie veľkosti tonzily endoskopicky. Samotné zväčšenie neznamená automaticky nutnosť vybratia nosohltanovej tonzily. Vždy je to len v kontexte s prejavmi u dieťaťa. Ak je to potrebné, realizujú sa aj ďalšie odborné vyšetrenia, napríklad imunoalergologické.
Je potrebné vylúčiť iné príčiny klinických ťažkostí a niekedy aj samotnej hypertrofie (zväčšenia) nosohltanovej tonzily. Skúsiť konzervatívnu liečbu, čo sú preplachy nosa fyziologickým roztokom, vincentkou, morskou soľou, odsávanie alebo fúkanie nosa. Ak je to potrebné, tak aj protialergická liečba: antihistaminiká, lokálny kortikoid, preliečenie infekcii, podporná liečba. Ak sa stav nezlepší, sú jasné indikácie chirurgickej liečby.
Ako zákrok prebieha? Má riziká?
Dnes už prakticky skoro všetky adenotómie alebo adenoidectómie, vybratie nosohltanovej tonzily, realizujeme v celkovej anestézii. Je to pre dieťa menej stresujúce a bolestivé a realizuje sa to pod priamou zrakovou kontrolou endoskopicky. Tak je možné bezpečné odstránenie všetkého tkaniva i bezpečná kontrola krvácania. Každá celková anestézia má riziká. Erudícia kolegov anesteziológov, monitoring a spôsoby anestézie sa však podstatne zlepšili, čo zvyšuje bezpečnosť celkovej anestézie. Ale ani na takéto riziká nemožno zabúdať, zvlásť s ohľadom na vek.
Najčastejšou komplikáciou výkonu je krvácanie, a to perioperačné (v priebehu operácie), pooperačné skoré a neskoré. V určitom percente sa vyskytne na celom svete, bez ohľadu na techniku operácie a anestézie. Riziko zápalových zmien v oblasti operačného poľa, poranenia hlbších štruktúr (svalov, fascií), poranenie podnebia, to sú ďalšie možné riziká operácie. Ďalej poranenie oblasti ústia Eustachovej trubice, hlavne pri starších spôsoboch adenotómie v miestnom znecitlivení a naslepo.
Čo si myslíte o odstránení nosnej mandle laserom? Je to alternatíva klasickej operačnej metódy?
Laser je jednou z horúcich techník, v tomto prípade sa ako zdroj tepla používa takzvané amplifikované svetlo. Pri horúcich technikách však nedokážeme plne kontrolovať prienik tepla do okolitých tkanív a hrozí vznik termického (tepelného) poškodenia. Pri vyberaní nosohltanovej tonzily ho nepoužívame. Na zmenšenie podnebných (krčných) tonzíl áno.
Klasická adenotómia kyretou a studenými inštrumentmi (Juraszove kliešte alebo novšie shaverom) sú štandardom. Na zastavovanie krvávania je možné použiť viacero spôsobov koagulácie, v závislosti od prístrojového vybavenia pracoviska. Všetky sú dostatočne účinné na bezpečné na zastavenie krvácania.
ANKETA:
