Dôležitejšia než hodina je atmosféra, v akej ide dieťa spať.
Foto: shutterstock.comVečerníček, umyť zuby, vycikať a spať, vravievalo sa za našich detských čias. Dnes však televízia ponúka večer namiesto jednej rozprávky program pre deti na hodinu a pol, deti často premáhajú únavu, aby mohli byť čo najdlhšie hore a mnohé veru nechodia spať oveľa skôr ako ich rodičia.
V niektorých rodinách platia síce určené hodiny na večierku, v mnohých sa však nedodržiava nič a deti sú hore aj do desiatej večer, ak nie dlhšie.
„Neviem to inak zorganizovať, syn si síce ide ľahnúť do postele okolo deviatej, no aj tak skôr než o pol desiatej zväčša nezaspí,“ opisuje Silvia, matka sedemročného syna. Ako vraví, aj by privítala, keby chodil spávať skôr, aby si ona oddýchla a mala čas pre seba, ale nevie to zmeniť.
„U nás je to iné, snažím sa, aby mali deti dostatok spánku, tak ich ukladám do postele väčšinou okolo tej pol ôsmej. Som pri nich, kým nezaspia a potom sa teším, že máme pokojný večer. Kým boli menšie, niekedy spali už o siedmej,“ hovorí zasa Katarína, matka detí vo veku päť a sedem rokov.
Čo je lepšie? A pre koho – pre deti či rodičov? „Toto je klasická výchovná dilema a postoje k nej oveľa viac odrážajú prístup rodičov k výchove ako nejaké medicínske fakty,“ konštatuje o načasovaní detského spánku MUDr. Lucia Kantorová, predsedníčka občianskeho združenia MAMILA.
Ako vraví, dosiahnuť dostatočné množstvo spánku pre deti a ich spokojnosť je možné rozličnými spôsobmi, a teda čas, kedy sa ukladajú na spánok, nie je až tak dôležitý.
Súhlasí aj pediatrička MUDr. Mária Poprocká, podľa ktorej by rodičia mali prihliadať predovšetkým na to, ako sa cíti samotné dieťa. „Nemá zmysel nútiť ho ísť spať, len preto, že už nastala daná hodina. Keď je dieťa unavené, zaspí aj o piatej večer a naopak, ak unavené nie je, tak nezaspí ani o ôsmej. A nútenie ho zaspať dieťa len zbytočne duševne rozladí. Na tej hodinke, o ktorú bude dlhšie hore, naozaj nezáleží, dieťa ju potom dokáže dospať, ak potrebuje,“ vraví.
Podľa Lucie Kantorovej dôležitejšie než to, o koľkej hodine presne ide dieťa spať, je, ako prebieha večer v rodine a ukladanie na spánok. „Toto je veľmi citlivý čas dňa, keď by dieťa malo cítiť podporu a lásku rodičov. Takže oveľa dôležitejšia je otázka: Deje sa ukladanie na spánok bez stresu, kriku, plaču a ustavičného naháňania detí do postele? Je večer čas, ktorý je príjemným zakončením dňa? Je to čas, keď sa deti môžu vyrozprávať zo svojich zážitkov a spokojne bez strachu zaspať? Tieto otázky sú oveľa dôležitejšie pre celkovú atmosféru v rodine,“ pripomína Lucia Kantorová.
Deje sa ukladanie na spánok bez stresu, kriku, plaču a ustavičného naháňania detí do postele? Je večer čas, ktorý je príjemným zakončením dňa? Je to čas, keď sa deti môžu vyrozprávať zo svojich zážitkov a spokojne bez strachu zaspať?
Svoju úlohu tu podľa nej zohráva aj vlastné nastavenie rodičov: či majú viac energie ráno alebo večer – takzvané nočné sovy alebo ranné vtáčatá. K tomu pristupujú ďalšie premenné ako počet detí v rodine, pracovné nasadenie rodičov, vnímanie trávenia spoločného času v rodine a zabúdať nemožno ani na povahu detí a to, že každé má individuálnu potrebu spánku.
„Mne stačí spať štyri-päť hodín, a cítim sa vyspatá. Syn to má tak isto, a už ako dieťa spal veľmi málo, až sme boli s manželom neraz zúfalí,“ spomína Dorota, dnes už matka dospelého syna. Do postele ho ale nikdy nehnali, vždy si dokázal určiť čas na zaspatie sám.
Deti, ak nie sú pod stresom, si zväčša naozaj dokážu zhodnotiť, kedy sú unavené a rodičia sa nemusia znervózňovať len preto, že už je podľa nich „veľa hodín“. „Vidieť to napríklad na Silvestra – pre mnohé deti je zážitkom čakať na polnoc, no mnohé to napokon aj tak vzdajú, lebo cítia, že sú unavené a povedia si, že radšej počkajú o rok,“ konštatuje pediatrička Mária Poprocká.
Predpísané tabuľky, kedy by malo byť dieťa v určitom veku v posteli, dnes už neplatia. Rovnako ako pri jedení či raste, aj tu platí, že každý je iný, každý má iné potreby i preferencie. Na čom ale záleží, je spokojnosť, aby deti chodili spať v harmónii a nie za kriku pod stresom. Na to by mali rodičia myslieť predovšetkým, nech sú už zástancom akéhokoľvek „režimu“ dieťaťa.
