Nevyčítajte, radšej sa pýtajte a počúvajte.
Foto: Shutterstock.com„Kúpil som si. Ale nemal čím zaplatiť,“ vysvetľoval štyriapolročný Anton rodičom pôvod dvoch ozdobných magnetiek na chladničku, ktoré doma vytiahol z vrecka pri návrate z obchodu. Nasledovalo vysvetľovanie, prečo nemožno kradnúť, komu všetkému takáto krádež ublíži. Chlapča ticho počúvalo. Pár mesiacov nato si Anton doniesol z obchodu žuvačky. Hneď štyri balíčky. Rodičia ostali bezradní.
„Aj keď s tým my dospelí nesúhlasíme a odmietame kradnutie, musíme pripustiť, že u detí je v istom veku (období) normálne. Je to akýsi krok k dozrievaniu, aj keď sa nám to nemusí pozdávať,“ konštatuje rodičovská koučka Katarína Winterová z Mamedeti.sk.
Pripomína, že detské dôvody a motívy sú rôzne, podľa veku a okolností. „Mnohokrát krádež nemusí byť krádežou pre samotnú vec, ale má svoj skrytý význam alebo signál pre nás dospelých, že niečo sa v živote dieťaťa deje. S najväčšou pravdepodobnosťou negatívne - šikana, frustrácia, pocity menejcennosti, nezáujem rodičov, zlyhania a neúspechy dieťaťa,“ vysvetľuje.
Je však rozdiel, ak kradnú malé deti, teda škôlkari a predškoláci a rozdiel, ak kradnú školáci či dokonca teenageri.
„U tých najmladších detí sa nejedná o „klasickú“ krádež, neuvedomujú si tak celkom, čo robia, prečo a s akými následkami. Jednajú skôr impulzívne „toto sa mi páči, toto chcem“ a zoberú si to,“ vraví Katarína Winterová. A aj keď im rodičia vysvetľujú prečo to nie je správne, nevedia to tak celkom pochopiť. „Nerozumejú podstate toho čo spravili a čo krádež môže spôsobiť tomu druhému.“
Väčšie dieťa, väčšie problémy
Naopak, vážnejšia situácia je, ak kradnú staršie deti. Tam môže byť dôvodov veľa, zväčša tých spomínaných negatívnych. „Krádež môže byť „len tak“ pre nudu, pre dokazovanie si svojej pozície u rovesníkov, ale môže mať oveľa hlbší a bolestivejší základ. Napríklad šikana, keď ostatní od neho vyžadujú veci, ktoré nemá, alebo dieťa môže mať pocit smútku, frustrácie, neprijatia v skupine rovesníkov a toto svoje prežívanie sa môže pokúsiť riešiť krádežou vecí, pričom si myslí, že tak ho skupina prijme. Prípadne je kradnutie len akousi zábavkou pre adrenalín,“ vysvetľuje odborníčka.Ďalšou príčinou kradnutia môže byť pocit, že rodič sa dieťaťu nevenuje, že ho nevníma a zaoberá sa ním len vtedy, ak je v probléme. „Toto je, žiaľ, častým dôvodom. Rodičia naozaj venujú zvýšenú pozornosť svojmu dieťaťu vtedy, ak sa niečo závažné udeje. A keďže dieťa nekradne pre samotnú vec, ale pre pozornosť rodiča, je ochotné znášať následky – hlavne, že má pozornosť rodiča,“ dodáva Katarína Winterová.
Pokojne a citlivo
V každom prípade, najmä pri starších deťoch treba spoznať dôvod krádeže. Ak ho rodičia nebudú poznať, nebudú ju môcť ani riešiť. „Darmo budú dieťaťu hovoriť, aby nekradlo, vysvetľovať následky, hromžiť, trestať..., keď je dôvod na kradnutie napríklad šikana, tak dieťa radšej znesie tresty od rodičov akoby si malo ešte viac poštvať deti, ktoré mu ubližujú,“ pripomína odborníčka.Deti, ktoré kradnú zo strachu či preto, že sú nešťastné, sú väčšinou utiahnuté do seba a nezveria sa. „Preto chcem povzbudiť rodičov, aby pristupovali pri tejto téme citlivo. Dieťa nemusí byť hneď „zlodej“, kradnutie môže len zakrývať skutočný problém. Nemôžeme teda riešiť kradnutie, ak skutočným problémom je niečo úplne iné,“ zdôrazňuje.
8 zásad, ako sa zachovať, ak zistíte, že vaše dieťa niečo ukradlo
1. Opýtate sa ho, prečo kradne. Pýtajte sa so záujmom, počúvajte a v tichu analyzujte.2. Ak ste zistili, že kradlo len raz, prípadne si plne neuvedomilo, čo a prečo robí a prečo to robí, tak otvorene hovorte o dôsledkoch krádeže. Nielen o strate pre okradnutého, je dobré sa dotknúť aj dôvery a jej krehkosti vo vzťahu rodič – dieťa a všeobecne o dôvere vo vzťahoch.
3. Nerobte z dieťaťa zlodeja, snažte sa pochopiť ho.
4. Aj keď je to nepríjemné, snažte sa pozerať sa na to ako na krok k dozrievaniu a učeniu sa.
5. Ak je možnosť vrátiť danú vec alebo nahradiť škodu, urobte to spolu s dieťaťom.
6. Ak to nie je možné, je dobré, ak by rodič spolu s dieťaťom „odčinili“ krádež napríklad tak, že prispejú na nejakú dobrú vec, zbierku, niekomu niečo darujú alebo urobia iný dobrý skutok.
7. Je dôležitá podpora a sprevádzanie rodiča, pretože pre dieťa samotné to môže byť náročné.
8. Dbajte na prevenciu. Je dôležité, aby deti vedeli, že každé správanie – negatívne aj pozitívne – má svoje následky. Učiť dieťa zodpovednosti za svoje správanie, vo výchove sa zamerať nielen na známky, ale aj na emocionálnu inteligenciu, povzbudzovať dieťa k štedrosti, dobroprajnosti voči druhým, to je cesta, ktorá nám zabezpečí, že detské kradnutie ostane len detské a krátkodobé.
Zdroj: Katarína Winterová, mamedeti.sk
