Keď deti kradnú... Kedy treba spozornieť a čo robiť? 8 rád odborníčky

Patricia Poprocká, 9. júna 2021 o 04:49

Ktoré dieťa nikdy nič neukradlo? Situáciu, kedy si dieťa zobralo niečo z obchodu bez zaplatenia, muselo riešiť veľa rodičov. Dokedy je to svojím spôsobom normálne a čo robiť, ak dieťa kradne opakovane?

Nevyčítajte, radšej sa pýtajte a počúvajte.

Foto: Shutterstock.com

„Kúpil som si. Ale nemal čím zaplatiť,“ vysvetľoval štyriapolročný Anton rodičom pôvod dvoch ozdobných magnetiek na chladničku, ktoré doma vytiahol z vrecka pri návrate z obchodu. Nasledovalo vysvetľovanie, prečo nemožno kradnúť, komu všetkému takáto krádež ublíži. Chlapča ticho počúvalo. Pár mesiacov nato si Anton doniesol z obchodu žuvačky. Hneď štyri balíčky. Rodičia ostali bezradní.

„Aj keď s tým my dospelí nesúhlasíme a odmietame kradnutie, musíme pripustiť, že u detí je v istom veku (období) normálne. Je to akýsi krok k dozrievaniu, aj keď sa nám to nemusí pozdávať,“ konštatuje rodičovská koučka Katarína Winterová z Mamedeti.sk.

Pripomína, že detské dôvody a motívy sú rôzne, podľa veku a okolností. „Mnohokrát krádež nemusí byť krádežou pre samotnú vec, ale má svoj skrytý význam alebo signál pre nás dospelých, že niečo sa v živote dieťaťa deje. S najväčšou pravdepodobnosťou negatívne - šikana, frustrácia, pocity menejcennosti, nezáujem rodičov, zlyhania a neúspechy dieťaťa,“ vysvetľuje.

Je však rozdiel, ak kradnú malé deti, teda škôlkari a predškoláci a rozdiel, ak kradnú školáci či dokonca teenageri.

„U tých najmladších detí sa nejedná o „klasickú“ krádež, neuvedomujú si tak celkom, čo robia, prečo a s akými následkami. Jednajú skôr impulzívne „toto sa mi páči, toto chcem“ a zoberú si to,“ vraví Katarína Winterová. A aj keď im rodičia vysvetľujú prečo to nie je správne, nevedia to tak celkom pochopiť. „Nerozumejú podstate toho čo spravili a čo krádež môže spôsobiť tomu druhému.“

Väčšie dieťa, väčšie problémy

Naopak, vážnejšia situácia je, ak kradnú staršie deti. Tam môže byť dôvodov veľa, zväčša tých spomínaných negatívnych. „Krádež môže byť „len tak“ pre nudu, pre dokazovanie si svojej pozície u rovesníkov, ale môže mať oveľa hlbší a bolestivejší základ. Napríklad šikana, keď ostatní od neho vyžadujú veci, ktoré nemá, alebo dieťa môže mať pocit smútku, frustrácie, neprijatia v skupine rovesníkov a toto svoje prežívanie sa môže pokúsiť riešiť krádežou vecí, pričom si myslí, že tak ho skupina prijme. Prípadne je kradnutie len akousi zábavkou pre adrenalín,“ vysvetľuje odborníčka.

Ďalšou príčinou kradnutia môže byť pocit, že rodič sa dieťaťu nevenuje, že ho nevníma a zaoberá sa ním len vtedy, ak je v probléme. „Toto je, žiaľ, častým dôvodom. Rodičia naozaj venujú zvýšenú pozornosť svojmu dieťaťu vtedy, ak sa niečo závažné udeje. A keďže dieťa nekradne pre samotnú vec, ale pre pozornosť rodiča, je ochotné znášať následky – hlavne, že má pozornosť rodiča,“ dodáva Katarína Winterová.

Pokojne a citlivo

V každom prípade, najmä pri starších deťoch treba spoznať dôvod krádeže. Ak ho rodičia nebudú poznať, nebudú ju môcť ani riešiť. „Darmo budú dieťaťu hovoriť, aby nekradlo, vysvetľovať následky, hromžiť, trestať..., keď je dôvod na kradnutie napríklad šikana, tak dieťa radšej znesie tresty od rodičov akoby si malo ešte viac poštvať deti, ktoré mu ubližujú,“ pripomína odborníčka.

Deti, ktoré kradnú zo strachu či preto, že sú nešťastné, sú väčšinou utiahnuté do seba a nezveria sa. „Preto chcem povzbudiť rodičov, aby pristupovali pri tejto téme citlivo. Dieťa nemusí byť hneď „zlodej“, kradnutie môže len zakrývať skutočný problém. Nemôžeme teda riešiť kradnutie, ak skutočným problémom je niečo úplne iné,“ zdôrazňuje.

8 zásad, ako sa zachovať, ak zistíte, že vaše dieťa niečo ukradlo

1. Opýtate sa ho, prečo kradne. Pýtajte sa so záujmom, počúvajte a v tichu analyzujte.

2. Ak ste zistili, že kradlo len raz, prípadne si plne neuvedomilo, čo a prečo robí a prečo to robí, tak otvorene hovorte o dôsledkoch krádeže. Nielen o strate pre okradnutého, je dobré sa dotknúť aj dôvery a jej krehkosti vo vzťahu rodič – dieťa a všeobecne o dôvere vo vzťahoch.

3. Nerobte z dieťaťa zlodeja, snažte sa pochopiť ho.

4. Aj keď je to nepríjemné, snažte sa pozerať sa na to ako na krok k dozrievaniu a učeniu sa.

5. Ak je možnosť vrátiť danú vec alebo nahradiť škodu, urobte to spolu s dieťaťom.

6. Ak to nie je možné, je dobré, ak by rodič spolu s dieťaťom „odčinili“ krádež napríklad tak, že prispejú na nejakú dobrú vec, zbierku, niekomu niečo darujú alebo urobia iný dobrý skutok.

7. Je dôležitá podpora a sprevádzanie rodiča, pretože pre dieťa samotné to môže byť náročné.

8. Dbajte na prevenciu. Je dôležité, aby deti vedeli, že každé správanie – negatívne aj pozitívne – má svoje následky. Učiť dieťa zodpovednosti za svoje správanie, vo výchove sa zamerať nielen na známky, ale aj na emocionálnu inteligenciu, povzbudzovať dieťa k štedrosti, dobroprajnosti voči druhým, to je cesta, ktorá nám zabezpečí, že detské kradnutie ostane len detské a krátkodobé.

Zdroj: Katarína Winterová, mamedeti.sk

Keď ide o diagnózu

Ak deti kradnú opakovane aj napriek rodičovským zásahom či dohováraniu, môže ísť aj o poruchu – kleptomániu. Je to opakované, nutkavé kradnutie vecí, predmetov, ktoré dieťa ani nepotrebuje a nemajú pre neho žiaden význam. Ide o diagnózu, ktorú treba konzultovať s odborníkom. „Deti, ktoré trpia kleptomániou nekradnú pre radosť, pre zisk, ale pociťujú silné impulzy, ktoré nevedia ovládať a prichádza tak k strate kontroly. Pred samotnou krádežou deti často pociťujú napätie v prežívaní, ktoré pominie až kradnutím,“ približuje Katarína Winterová.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Sedem viet, ktoré by si mal pamätať každý rodič

    Sedem viet, ktoré by si mal pamätať každý rodič

    Rodičovstvo nie je vždy jednoduché, ale zasa ani nič nezvládnuteľné. Veľa závisí od psychickej pohody rodiča, jeho mentálneho nastavenia a uhle pohľadu na ten ktorý výchovný problém. Ak máte občas pocit, že vám už všetko prerastá cez hlavu a neviete, ako ďalej, možno vám pomôže niektorá z nasledujúcich myšlienok.

  • Obrázok Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    „Asi najväčšou kuriozitou bol objav, že predok skúmaného rodu pôsobil v zbojníckej družine Juraja Jánošíka," vraví historik Tomáš Hrubý, ktorý sa profesionálne venuje tvorbe rodokmeňov. V rozhovore sa dozviete, či je aj laik schopný pátrať v archívoch a matrikách, čo všetko sa pri tom o svojich predkoch môže dozvedieť a prečo by sme si ich mali vážiť.

  • Obrázok Čo je najpodstatnejšie vo výchove dieťaťa? Spokojná mama i bezpodmienečná láska

    Čo je najpodstatnejšie vo výchove dieťaťa? Spokojná mama i bezpodmienečná láska

    „Najdôležitejšia je šťastná, spokojná, vyrovnaná a primerane vzdelaná mama so zmyslom pre humor, ktorá žije v harmonickom spolužití s partnerom aj sama so sebou a ktorá si so svojím dieťaťom dokáže vytvoriť vzťah založený na láske a dôvere," tak znie jedna z výherných odpovedí v našej súťaži o päť vstupeniek na online seminár o tom, ako nás v živote ovplyvňuje detstvo. Náš web je mediálnym partnerom podujatia.

  • Obrázok Dažďové ihriská. Tu deťom nikto nezakazuje skákať do kaluží

    Dažďové ihriská. Tu deťom nikto nezakazuje skákať do kaluží

    „Neskáč do tej kaluže, budeš mokrý a špinavý!“ Túto, u nás tak rozšírenú vetu, vo Švédsku deti nepočujú. Z dažďa severania urobili prednosť, dokonca začali budovať špeciálne ihriská, v ktorých sa najlepšie hrá, keď vonku prší. Dobre vedia, že len máločo deti milujú viac ako skok do mláky. Len máločo pritom deti milujú viac ako pocit, keď skočia do vody.

  • Obrázok 5 vecí, ktoré sa môžeme naučiť len od detí

    5 vecí, ktoré sa môžeme naučiť len od detí

    To by tak bolo, ak by deti mohli vychovávať svojich rodičov! Všetci by sa celkom určite cítili šťastnejšími.

  • Obrázok Čoraz menej rodičov zapája detí do domácich prác. Veľká chyba, pomáhať by mali už škôlkari. Toto všetko zvládnu

    Čoraz menej rodičov zapája detí do domácich prác. Veľká chyba, pomáhať by mali už škôlkari. Toto všetko zvládnu

    Že s deťmi doma nič nespravíte? Nemusíte vyháňať von celú rodinu, aby ste si stihli všetko v kľude porobiť, smelo zapojte do domácich prác aj deti. Už štvor-päťročné už toho zvládnu naozaj veľa, ak im dáte primerane atraktívnu prácu a budú cítiť vašu dôveru. Samozrejme, rátajte s častými otázkami a tým, že práca bude trvať o niečo dlhšie, napriek tomu sa to však oplatí.

  • Obrázok NÁZOR Nebezpečný strach z dúhy

    NÁZOR Nebezpečný strach z dúhy

    Dúha už nie je dúha? Pandémia koronavírusu prevrátila v našich životoch mnoho vecí naruby, ale naozaj sme zašli až takto ďaleko? Zbláznila sa škôlka alebo rodičia, ktorým prekážala dúha nad budovou škôlky, pretože je o. i. aj symbolom hnutia LGBT, zaoberajúcim sa právami ľudí s inou sexuálnou orientáciou?

Ďalšie články v rubrike >