Deti sa vždy vynájdu. Ich logika je neúprosná, ale často výstižná.
Foto: shutterstock.comPrečo sa gombík zapína a nie gombíkuje? Ak na vlasy používame hrebeň, tak prečo ich češeme a nie hrebeňujeme? Prípadne, prečo je hrebeň hrebeň, a nie češeň?
Je zábavné, čo všetko malé deti dokážu stvoriť pri spoznávaní a pomenúvaní jednotlivých vecí. Ich nové slová niekedy odhalia priamejšie súvislosti medzi predmetmi a ich označeniami než pravidlá spisovnej slovenčiny.
„Kvapkol som na tričko, kvapkol som na stôl“ oznamoval napríklad trojročný Oleg, ktorý tento tvar používa dodnes, aj keď má päť. Má to preňho svoju logiku. Kvapka predsa kvapká, aj my sa pokvapkáme, tak prečo už ale „kvapneme“, a nie „kvapkneme“?
Vŕšky na fľašiach sa otvárajú a zatvárajú, detskému vnímaniu sú však bližšie slovesá zavŕškuj, prípadne odvŕškuj. „Prosím, odvŕškuješ mi to?, “ počuť bežne ešte aj od päťročných detí.
Platí to aj naopak – zo slovies si odvodzujú podstatné mená, samozrejme, tiež podľa vlastných „logických“ súvislostí. Keď otec vŕta vŕtačkou, a pájkuje pájkovačkou, tak rúbe drevo nie sekerou, ale „sekerovačkou“. Dieťa, ktoré obľubuje pomáhať v lete kosiť trávnik, zasa má namiesto kosačky pokosenku. Keďže tráva je - pokosená. Kladivo sa zasa volá „klepkatko“.
Nemci poznajú výraz „Sprachökonomie“, čo je skracovanie a zjednodušovanie slov, aby účastníci vynaložili čo najmenšiu námahu pri vzájomnej komunikácii. Niečo podobné praktizujú aj naše deti. Namiesto „Pomôž mi obliecť župan prosím“, napríklad vytvorili slovko: „Zažupanikuješ?“
Pri športe im zasa dáva zmysel nazvať cviky na posilňovanie brucha „brucháče“. Mikuláš býva „ten tučný trpaslík“.
Fantázia deťom fantasticky slúži aj na zakrytie vlastnej lenivosti. Jeden príklad za všetky, keď sa štvorročnému chlapcovi nechcelo obliecť si boxerky, vyhlásil: „Mám, kožovské, aj s pipíkom“.
