Jedináčik, ten to veru ľahké nemá... Päť dôvodov, prečo je lepšie mať súrodenca

Patricia Poprocká, 10. februára 2019 o 10:33

Čím viac detí, tým ťažšie. Alebo naopak? Nie každému je síce dopriate mať veľkú rodinu, kto sa však rozhoduje medzi jedným potomkom alebo súrodencami, argumenty hovoria v prospech väčšej rodiny. Na vekovom rozdiele až tak nezáleží - akýkoľvek má plusy aj mínusy.

Súrodenecké hádky sú často na bežnom poriadku, nemusíte si však zúfať. Deti ich dokážu častoo zvládnuť i samé.

Foto: shutterstock.com

Tu je päť výhod súrodencov oproti jedináčikom:

Majú sa s kým zabaviť

Niekedy je naozaj ľahšie mať dve či tri malé deti ako jedno. Výhodou je, že sa deti v predškolskom veku spolu dokážu zabávať celé hodiny. Vymýšľajú rôzne hry, vonku či vnútri a dospelý si toho často stihne popri nich porobiť naozaj veľa. Niekedy to chce síce pevné nervy pri pohľade na to, ako si prostredie prispôsobili svojim hrám, ale zasa aj dospelý sa takto môže niečomu priučiť. Naopak, ak je dieťa samé, častejšie vyžaduje spoločnosť a pozornosť dospelého, pochopiteľne.

Navzájom sa posúvajú vpred

Mladší má pred sebou vzor, staršieho súrodenca, ktorého zručnosti chce napodobniť. Platí to aj naopak, navyše, v tom staršom sa ešte buduje pocit zodpovednosti, alebo skrátka len jednoduchý vzťah k niekomu ďalšiemu. Samozrejme, dôležité je, aby rodičia staršie dieťa na príchod súrodenca pripravili. Tiež aby dokázali v začiatkoch zvládnuť bez výčitiek a karhania aj prípadné žiarlenie, ktoré býva veľmi časté. V tomto prípade platí zásada – dávajte im najavo lásku, ale každému dieťaťu zvlášť. Nikto sa necíti milovaný v skupine.

Učia sa ceniť si veci

Mať viac detí nie je v prvých rokoch ani tak finančne náročné, ako by sa zdalo. Veci po sebe môžu deti jednoducho dediť. Šetríte tým nielen peňaženku, priestor v dome, ale aj prírodu. Samozrejme, sú veci, ktoré kúpiť nové jednoducho treba, napríklad topánky, neskôr nejaké školské potreby, ale nič sa nestane, ak budú mať zo všetkého jeden kus, a nie päť na výber. Naučia sa skromnosti a predovšetkým – vážiť si, čo majú. V neposlednom rade aj sa o svoje veci starať, mať k nim hlbší vzťah a radosť z nich.

Učia sa vychádzať s ľuďmi

Samozrejme, častejšie dochádza k hádkam, pretože deti sú deti, a čo má jeden, chce práve v tej chvíli aj ten druhý. A niekedy tretí. Ale aj hádky patri ak životu a učia deti, ako vychádzať s druhými, presvedčiť ich o svojej mienke, prípadne ustúpiť druhému. Duchaprítomný a sebaistý rodič škriepky zvládne bez ujmy – neraz sa ukáže, že je najlepšie do nej nezasahovať, deti sa dohodnú samé. Ak ich idete riešiť, pamätajte hlavnú zásadu: uznajte každému účastníkovi sporu jeho stanovisko. Veľmi často to postačí a na riešenie potom deti prídu aj bez vás.

Majú jeden druhého, rodinu, keď vy tu už nebudete

Dobrý priateľ je na nezaplatenie, ale rodina je rodina. Aj keď sa niekedy súrodenci príliš nemusia, vzťahy sa často zmenia, keď zostanú na svete už len oni ako najbližší príbuzní. Pocit, ako dobre, že ešte niekoho mám, poznajú najlepšie tí, ktorí si prešli ťažkou stratou. Samozrejme, nie je zaručené, že sa vaše deti v dospelosti nepohádajú alebo navzájom neodcudzia, ak ich budete viesť k vzájomnej úcte a rešpektu, môžete vytvoriť všetky predpoklady, aby to tak nebolo.

A čo vekový rozdiel?

Ideálny ťažko povedať. Akýkoľvek má pre aj proti. Psychiater profesor Jozef Hašto odporúča aspoň 18 mesiacov. Vtedy už dieťa podľa neho dokáže zniesť občasnú nedostupnosť matky, keď sa tá stará o mladšieho súrodenca. Pri skoršom narodení súrodenca býva podľa neho matka preťažená a nedokáže plniť potreby oboch detí. Samozrejme, ak má niekto dvojčatá alebo trojčatá, nemôže si vyberať.

Opačný trend, teda vekový rozdiel nad šesť rokov je už z hľadiska detí a detských hier priveľký. V detskom veku starší berie mladšieho ako príťaž, nerovnocenného partnera, ktorého z hier s kamarátmi skôr vylučuje. Prípadne ten mladší súrodenca ani poriadne nevníma. „Nemali sme s bratom takmer žiaden vzťah. Keď som sa narodila, on už chodil do školy. Keď som podrástla, šiel z domu na internát. Potom už mal svoj život a ja tiež,“ približuje tridsiatnička Jana.

Jej o sedem rokov starší brat má ale naopak, na to pekné spomienky. „Staral som sa o ňu, vodieval do škôlky. Raz som je omylom stiahol na hlavu lampu, to si pamätám, že ma veľmi mrzelo, a ešte si pamätám, ako som jej varieval čaj, keď ju bolelo brucho. Viem aj, ako a s čím sa zvykla hrávať, aké jedlá mala rada..., patrí skrátka do môjho detstva.“ K sestre má dodnes viac-menej ochranársky vzťah, aj keď sa vídavajú len párkrát do roka, pretože žijú na opačnom konci republiky.

Väčší vekový rozdiel je výhodný pre tých starších v seniorskom veku. „Mám sestru, ktorá je o 16 rokov mladšia, dnes sa mi pomáha s nákupmi a všetci si myslia, že je moja dcéra. Mne sa, žiaľ, deti nepošťastilo mať, no som rada, že mám moju sestru,“ hovorí 80-ročná pani Magdaléna.


ANKETA:

Je podľa vás dobré mať súrodenca?

76,0%



12,3%



11,7%










Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >