Ak je dieťa vyrovnané a sebaisté, nemá obavy prejaviť sa tak, ako sa aktuálne cíti.
Foto: shutterstock.comNa typické znaky strachu v detskom správaní poukazuje v knihe Vychovávame deti a rastieme s nimi rodiná poradkyňa Naomi Aldort. Ako pripomína, niektorý z týchto prejavov sa z času na čas ukáže na každom dieťati, nech sa rodič akokoľvek snaží. Vtedy je potrebný láskavý prístup, potvrdenie pocitov dieťaťa a vyjadrenie podpory.
Kedy sa teda dieťa necíti bezpečne?
Robí zle poza chrbát
Otravuje súrodenca alebo iné deti, ale len vtedy, keď sa nepozeráte. Pred vami hrá roztomilé, prípadne ukrivdené dieťa. Naopak, sebaisté dieťa zabŕda do ostatných bez ohľadu na vašu prítomnosť a bez strachu z vašej reakcie. Niekedy to dokonca bude robiť naschvál pred vami, dúfajúc, že mu „zastanete stranu“.
Zatajuje nehody
Vyliaty čaj, roztrhaný papier, zlomená hračka. Bojí sa, že ho vyhrešíte, tak klame, že o ničom nevie, prípadne že to nebol on. Buď potichu, mlčky, vyhýbavo, alebo aj zvýšeným hlasom. Ak sa cíti bezpečne, otvorene z očí do očí povie, čo a ako sa stalo.
Preruší hru
Keď rodič vojde do izby, bojazlivé dieťa má tendenciu zatajiť, čo práve robí. Hneď prestane, prípadne sa pokúsi aj schovať to, čím sa práve zaoberalo. Nemusí pritom robiť nič zlé, len sa bojí reakcie. Naopak, vyrovnané dieťa bez problémov pokračuje v činnosti, niekedy si rodičov ani nevšimne, prípadne ich vyzve, nech pozrú, čo sa mu práve podarilo vytvoriť.
Bojí sa prejaviť svoj názor
Nepovie, čo si myslí, radšej hovorí neviem, alebo mlčí, nechá za seba rozhodovať rodičov. To všetko z obáv z odmietnutia, neprijatia. Len aby boli rodičia spokojní a neodsudzovali ho za jeho názor, nechá radšej rozhodnutie na nich. Prípadne sa snaží vycítiť, s čím by súhlasili oni, a vydáva to aj za vlastné prianie, hoci v skutočnosti nesúhlasí.
Snaží sa zavďačiť
Je prehnane ochotné, ústretové. Namiesto toho, aby bolo samé sebou, napodobňuje vo všetkom rodiča. Nadmieru pomáha, správa sa prehnane slušne, uhladene, počúva na slovo. Skrátka, snaží sa žiť podľa predstáv o ideálnom dieťati namiesto toho, aby bolo samé sebou.
Vyhľadáva samotu, je agresívne, ťažko sa sústredí
Ide o typické znaky vystresovaného dieťaťa. Buď sa izoluje, alebo je agresívne. Má tiky, pomočuje sa, ťažko sa sústredí. Čím vyrovnanejšie dieťa, tým ľahšie využíva svoju inteligenciu.
„Takéto rozhovory a to, že dieťaťu veríme, za nejaký čas odstráni jeho obavy a znovu sa medzi vami obnoví dôvera,“ píše Naomi Aldort.