Je moje dieťa šťastné? Šesť signálov, podľa ktorých spoznáte, či je všetko v poriadku

Patricia Poprocká, 20. januára 2019 o 06:01

Ako spoznáte, že je vaše dieťa sebaisté, vyrovnané a teda v podstate šťastné? Vidieť to na drobnostiach, mimovoľných reakciách v určitých situáciách. Niekedy je prejavom uvoľneného správania aj to, keď zabŕda do súrodencov alebo sa rozplače. Skrátka, chová sa, ako sa cíti, bez ohľadu na to, čo si o ňom pomyslia rodičia.

Ak je dieťa vyrovnané a sebaisté, nemá obavy prejaviť sa tak, ako sa aktuálne cíti.

Foto: shutterstock.com

Na typické znaky strachu v detskom správaní poukazuje v knihe Vychovávame deti a rastieme s nimi psychoterapeutka Naomi Aldort. Ako pripomína, niektorý z týchto prejavov sa z času na čas ukáže na každom dieťati, nech sa rodič akokoľvek snaží. Vtedy je potrebný láskavý prístup, potvrdenie pocitov dieťaťa a vyjadrenie podpory.

Kedy sa teda dieťa necíti bezpečne?

Robí zle poza chrbát


Otravuje súrodenca alebo iné deti, ale len vtedy, keď sa nepozeráte. Pred vami hrá roztomilé, prípadne ukrivdené dieťa. Naopak, sebaisté dieťa zabŕda do ostatných bez ohľadu na vašu prítomnosť a bez strachu z vašej reakcie. Niekedy to dokonca bude robiť naschvál pred vami, dúfajúc, že mu „zastanete stranu“.

Zatajuje nehody


Vyliaty čaj, roztrhaný papier, zlomená hračka. Bojí sa, že ho vyhrešíte, tak klame, že o ničom nevie, prípadne že to nebol on. Buď potichu, mlčky, vyhýbavo, alebo aj zvýšeným hlasom. Ak sa cíti bezpečne, otvorene z očí do očí povie, čo a ako sa stalo.

Preruší hru


Keď rodič vojde do izby, bojazlivé dieťa má tendenciu zatajiť, čo práve robí. Hneď prestane, prípadne sa pokúsi aj schovať to, čím sa práve zaoberalo. Nemusí pritom robiť nič zlé, len sa bojí reakcie. Naopak, vyrovnané dieťa bez problémov pokračuje v činnosti, niekedy si rodičov ani nevšimne, prípadne ich vyzve, nech pozrú, čo sa mu práve podarilo vytvoriť.

Bojí sa prejaviť svoj názor


Nepovie, čo si myslí, radšej hovorí neviem, alebo mlčí, nechá za seba rozhodovať rodičov. To všetko z obáv z odmietnutia, neprijatia. Len aby boli rodičia spokojní a neodsudzovali ho za jeho názor, nechá radšej rozhodnutie na nich. Prípadne sa snaží vycítiť, s čím by súhlasili oni, a vydáva to aj za vlastné prianie, hoci v skutočnosti nesúhlasí.

Snaží sa zavďačiť


Je prehnane ochotné, ústretové. Namiesto toho, aby bolo samé sebou, napodobňuje vo všetkom rodiča. Nadmieru pomáha, správa sa prehnane slušne, uhladene, počúva na slovo. Skrátka, snaží sa žiť podľa predstáv o ideálnom dieťati namiesto toho, aby bolo samé sebou.

Vyhľadáva samotu, je agresívne, ťažko sa sústredí


Ide o typické znaky vystresovaného dieťaťa. Buď sa izoluje, alebo je agresívne. Má tiky, pomočuje sa, ťažko sa sústredí. Čím vyrovnanejšie dieťa, tým ľahšie využíva svoju inteligenciu.

Ako problémy odstrániť? Naomi Aldort radí: „Keď vidíte, že má dieťa strach, uznajte jeho vnímanie: Vystrašil si sa, keď som povedala: A dosť! ?“ Prípadne ak sa vám zdá, že dieťa zatajuje svoje pocity, pretože má strach z vášho nesúhlasu, začnite vy ústretovou otázkou: „Nechce sa ti chodiť na plávanie? Urob tak, ako myslíš, že je pre teba najlepšie. Ty vieš najlepšie, čo ťa baví.“

„Takéto rozhovory a to, že dieťaťu veríme, za nejaký čas odstráni jeho obavy a znovu sa medzi vami obnoví dôvera,“ píše Naomi Aldort.



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >