Bábätko k šťastnémuživotu veľa nepotrebuje. Blízkosť rodiča je jedna z hlavných vecí.
Foto: shutterstock.comNič si nebude pamätať
Ešte je malé, väčšinu času prespí. Na prvý rok detstva si nik z nás nepamätá, takže stačí sa dieťaťu venovať až odkedy vníma. Veľký omyl! Spomienky na prvý rok či dva si človek síce naozaj nevie vybaviť vedome, má ich však hlboko zapísané v sebe. Majú veľký vplyv na charakter a životné postoje v budúcnosti. Ak sa človek cítieva osamelý, trpí depresiami alebo naopak, je plný optimizmu a radosti, má na tom veľký podiel práve to, ako s ním bolo zaobchádzané v najútlejšom veku.
Musí plakať, nech si precvičí pľúcka
Bábätká nevedia dať najavo svoje potreby inak než plačom. Plač teda logicky k bábätku patrí. Neznamená to však, že ho treba nechať, nech si poplače. Naopak, dospelí by mali na plač čo najskôr reagovať a pokiaľ možno, naplniť bábätku jeho potreby. Či už jedla, nosenia, blízkosti... Ak je najedené, prebalené a plače, znamená to, že mu niečo chýba. Napríklad matkina náruč. Ak sa bábätko naučí, že svet reaguje na jeho požiadavky, o to spokojnejšie a vyrovnanejšie dieťa bude z neho neskôr.
Nech si zvyká aj na iných ľudí
Kdeže. Pre zdravý vývoj dieťaťa je nevyhnutné vytvoriť si zdravú väzbu na jedného dospelého človeka. Najčastejšie ňou je matka. Je to tak dané prírodou. Je to potreba, ktorú bábätko má, bez ohľadu na to, či jej ju vyplníme alebo nevyplníme. Na neprítomnosť matky si síce bábätko privykne, dokonca ho ostatní môžu chváliť, aké je smelé. V skutočnosti však neprítomnosť blízkej osoby v ňom vyvoláva stres, ktorý sa odrazí na jeho pohode, zdraví a radosti v dospelosti.
Má zaspať i spať samé
Nemá. Naopak. V prvom roku života je bábätko závislé na matke. Sleduje ju, pozná podľa vône, hlasu, preberá od nej jej náladu, ťažkosti, radosti, a učí sa všetkému – i tomu, ako spať. Navyše v matkinej blízkosti sa cíti bezpečne, vyrovnane. Čím viac jej blízkosti sa mu dostane, tým bude spokojnejšie, a tým menej si ju bude vyžadovať v ďalších mesiacoch a rokoch. Spať pri matke je aj prevenciou proti syndrómu náhleho úmrtia bábätka.
Má mať pevný režim
Spať dve hodiny, jesť 15 minút, ísť na hodinu na vzduch, o šiestej kúpanie, potom spať... Režim asi skôr potrebujú dospelí než bábätká. Tie sa riadia vlastným rytmom. A dospelí by to mali rešpektovať. Niektoré chcú jesť, prípadne len cmúľať prsník každú hodinu, iné bez problémov prespia ďalšie tri. Jesť či spať na povel dokážu len niektorí dospelí, aj to majú za sebou zväčša nejaký špeciálny výcvik. Tak prečo to chceme od bábätiek?
