Pri posudzovaní dysgrafie sa berú do úvahy rôzne faktory, napríklad aj tlak na podložku, prestávky v písaní či zdvíhanie pera do určitej výšky.
Foto: Shutterstock.comPresnejšie počítačový algoritmus, ktorým sa zaoberajú Marek Dobeš zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV a Peter Drotár z Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Ten by mohol po napísaní niekoľkých viet vyhodnotiť, či dieťa trpí dysgrafiou alebo či nejde o túto poruchu.
„Pri skríningu dysgrafie dieťa napíše niekoľko viet na papier, ktorý je položený na na to prispôsobenom tablete. Tablet uloží nielen samotný grafický prejav. Sleduje, ako dlho dieťa píše, aké prestávky robí, ako silno tlačí na podložku, do akej výšky zdvíha pero a ďalšie desiatky údajov,“ vysvetľuje hovorkyňa SAV Monika Tináková.
Ide teda o podrobnejšie skúmanie písomného prejavu než keď detské písmo posudzujú ľudia. Tí, hoci sú odborne školení, zvyčajne analyzujú iba niekoľko charakteristík písma.
„Následne algoritmus porovná hodnoty týchto parametrov s hodnotami, ktoré mu boli v minulosti prezentované. V priebehu niekoľkých sekúnd vyjadrí pravdepodobnosť, s akou môže mať dieťa dysgrafiu. Ak je táto pravdepodobnosť dosť vysoká, rodičom dieťaťa sa môže odporučiť návšteva odborníka. Takýmto spôsobom je možné vyšetriť oveľa viac detí a umožniť im včasnú liečbu tejto poruchy,“ spresnil Marek Dobeš.
Výskum, realizovaný v rámci grantov APVV „Počítačový systém podpory rozhodovania pre hepatálnu encefalopatiu" a VEGA „Počítačový model integrácie chemosenzorických modulov a motorického modulu neurónovej siete C. Elegans" je momentálne vo fáze testovania jednotlivých algoritmov. Výsledky podľa hovorkyne SAV predbežne ukazujú, že ich predikčná sila sa pohybuje okolo hodnoty 80.
