Nedarí sa? Nevadí, nik učený z neba nespadol.
Foto: shutterstockLenže ako? Vec, ktorá je z pohľadu dospelého vcelku jednoduchá, sa ale dieťaťu taká zdať vôbec nemusí. Zvlášť ak má sklony k úzkosti či sebaľútosti ako Andrea, veľmi ľahko prepadne beznádeji a namiesto hľadania riešenia lamentuje, ako sa nič nedá. Čo v takom prípade robiť?
Predovšetkým si rodič musí uvedomiť, že dieťa potrebuje jeho pomoc, odkazujú psychológovia. Nezdar v dieťati vyvolal úzkosť, stresovú reakciu, s ktorou si nedokáže samé poradiť. Racionálne myslenie je uňho momentálne v úzadí, o to racionálnejší musí byť teda rodič. Aj keď, podobne ako Andreina mama, tiež bojuje s vlastnými emóciami.
Svoje dieťa predsa pozná, vie, že je bystré a jedna úloha z geometrie predsa nemôže byť problém. Navyše vie, že ona to zvládne, prečo teda o sebe pochybuje, keď je vec tak jasná?
Opäť platí, že detské rozmýšľanie je iné. Dieťa si ešte nedokáže udržať od vecí odstup a ak mu práve niečo nejde, prepadne pocitu, že mu to naozaj nikdy nepôjde. A to, čo my dospelí považujeme za záchvat paniky či úzkosti, dieťa naozaj v danej chvíli myslí vážne. A treba mu pomôcť zvládnuť to.
Odborníci odporúčajú týchto sedem krokov:
1. Počkajte, kým sa dieťa upokojí, resp. mu s tým pomôžte.
2. Vysvetlite mu, že niečo nevedieť je prirodzené, každý niečo robí prvý raz a učí sa aj za cenu nezdarov.
3. Povedzte mu, že to, že si myslí, že danú vec nezvládne, ešte neznamená, že to tak naozaj je. Že teda nemusí veriť tejto myšlienke, pretože to je len myšlienka, nie skutočnosť.
4. Dodajte tiež, že takéto myšlienky je dobré odsunúť nabok, pretože ho môžu potom zväzovať aj v iných veciach. (Aby ich ľahšie odsúvalo nabok, môže si ich napríklad pomenovať – podľa toho, k čomu má sklon – Zlý škriatok, Pochybujúca víla a podobne. Keď budú mať meno, ľahšie s nimi bude komunikovať.)
5. Ak sa dieťa následne vráti k úlohe, pochváľte ho za každý pokrok, hoci drobný. Ak sa mu naďalej nedarí, nenúťte ho.
6. Aj v ďalších záležitostiach sa viac orientujte na pochvalu než na kritiku. Samozrejme, nie na prehnanú a nie za každú cenu. Viac sa však bavte o zdaroch než by ste mali kritizovať to, čo nevyšlo.
7. Snažte sa ho motivovať, aby prekážky vnímalo ako výzvu, nie ako neriešiteľný problém. Napríklad že po vyriešení problému bude silnejší, múdrejší, podobať sa obľúbenému hrdinovi a podobne.
