Hry plné smiechu, ale aj len občajné pohladenie. Čokoľvek príjemné a opakujúce sa dieťaťu dokáže dodať pocit bezpečia a istoty, ktorý si zoberie aj do dospelosti.
Foto: shutterstock.comJe to veľmi jednoduché. Hladivé rituály Marek Herman predstavuje ako opakované vľúdne a milé činnosti, ktorými dieťaťu symbolicky hovoríme „toto je tvoj svet, na ktorý sa môžeš spoľahnúť,“ prípadne „sme radi, že si“.
Ako ďalej uvádza vo svojej knihe Nájdite si svojho marťana, takýmto rituálom môže byť prakticky čokoľvek. Od chystania tej istej deky a toho istého vankúšika na čítanie rozprávky, cez rovnaké raňajky v určitý deň v týždni (napríklad krupica v sobotu), prípadne používanie toho istého tanierika, hrnčeka či mištičky až po pravidelnú činnosť ako prechádzka či rituál pred spaním.
V každom prípade by malo ísť o činnosti pravidelne sa opakujúce a – hladivé, čiže milé a vľúdne, odkazuje Marek Herman. O samotné pohladenia by nemala byť tiež núdza. „Pohladenie po vlasoch pri každom návrate domov, pomaznanie sa na kolenách, vzájomné mrknutie na seba pri rozbaľovaní nanuku. Čokoľvek, čo je len vaše. Čo je milé a vľúdne,“ približuje Marek Herman.
Hladivé rituály upevňujú vzťahy a sú zdrojom pocitu a bezpečia aj v dospelých časoch. Človek, ktorý si preniesol z detstva takéto spomienky, býva podľa psychológov celkovo šťastnejší, vyrovnanejší, má fungujúce vzťahy a je menej náchylný k pocitom osamelosti či depresiám. Niekedy z nich len tak načerpá mentálnu silu v ťažších časoch kopiacich sa problémov.
„Keď potrebujem zrelaxovať, prenesiem sa do detských čias, ako sme ako deti sedeli v kuchyni pri piecke, k mame zaskočila na „kus reči“ kamarátka, tetka Angela, oni dve sa rozprávali, a my deti sme si pri piecke sedeli a počúvali ich klábosenie,“ spomína dnes už šesťdesiatnička Ľubomíra.
Marek Herman v spomínanej knihe zasa opisuje príbeh svojho kamaráta, ako dodnes spomína na sobotné večery, keď jeho matka plietla svetre. Sedela v kuchyni, hodiny tíško tikali, v piecke pomaly horelo a on sa pri nej hral, prezeral si knihy, skrátka mal chvíľu pre seba.
„Dodnes si vybavujem ten príjemný pocit, pokojne sedela, trpezlivo plietla a občas sa na mňa usmiala, alebo sme na seba len tak mrkli. Keď sa povie sobota, vybaví sa mi naša kuchyňa, podvečer a mama, ktorá pletie,“ cituje Marek Herman kamaráta.
