Gabriela Helešicová žije v USA od roku 1998. Zakotvila v Kalifornii.
Foto: archív Gabriely HelešicovejSvet šokovali hrôzostrašné zábery z newyorskej nemocnice Elmhurst, ktorá kolabovala pod náporom pacientov. Lekárka, ktorá v zdravotníckom zariadení pracuje, ukázala zábery na preplnené chodby a do sveta vyslala správu, že im ľudia umierajú ako na bežiacom páse bez toho, aby im dokázali pomôcť. K nemocnici pristavili chladiaci prístav, pretože telá nebolo kam dávať… Čo sa to len v Amerike deje, pýtala sa vydesená planéta.
„Priamo od zdravotnej sestry, ktorá pracovala dvadsať rokov v New Yorku, však viem, že špitál, o ktorom vznikali reportáže, je jednoducho jeden z najhorších, aj keď má svoj „lepší deň“. Tým samozrejme nechcem situáciu zľahčovať, naozaj to bolo veľmi tragické a kritické. Ale fakt je, že správy sa robia len z toho najhoršieho a málokedy sa ukážu aj pozitíva. Všetko sa musí brať s rezervou. Určite nebolo jednoduché – tak ako kdekoľvek inde na svete v tejto situácii – logisticky zorganizovať, čo so zosnulými. K úmrtiam na Covid-19 však ešte musíte pripočítať ďalšie úmrtia na iné choroby. Nezabudnime, že hovoríme o New Yorku,“ pokúša sa Gabriela Helešicová o realistický popis situácie.
Gabriela Helešicová pri práci.
Foto: archív Gabriely HelešicovejHoci situácia nie je tak hrozná, ako ju zobrazujú média, aj život v Amerike sa zmenil na nepoznanie. „Osobne sa nás opatrenia dotkli tak, že náš pohodlný, občas i trochu skazený a rozmaznaný život bol narušený. Práca je neistá. Zamestnanci aj ľudia, ktorí tvoria nezávislé projekty, nevedia, čo bude. Veľa zamestnávateľov radšej skrátilo pracovné úväzky a čakajú, až budú lepšie vyhliadky," popisuje žena. V USA už prepustili zo súkromného sektora kvôli pandémii asi 20 miliónov ľudí.
Zatvorená je väčšina obchodov či hotely. Školy v USA rovnako nefungujú a online výučba prebieha tak, ako si to rozhodnú jednotlivé štáty únie. S domácim vyučovaním sa to však podľa Gabriely Helešicovej rozhodne nepreháňa a mnohí školáci majú viac menej prázdninový režim.
V Kalifornii, kde Gabriela Helešicová žije a živí sa tam umeleckou činnosťou, interiérovým dizajnom a aranžérstvom, spočiatku vyhlásili jedny z najprísnejších opatrení, ktoré sa však potom trochu uvoľnili. Napríklad na niektorých miestach otvorili pláže, ale keď sa tam začali zhlukovať ľudia, zasa ich zatvorili. „Platí, že každý región, okres či mesta má svoje vlastné opatrenia, záleží aj na počte chorých, údajných úmrtí a či krivka klesá alebo rastie. Ale na prechádzky, jazdu na bicykli či turistiku s odstupom šiestich stôp od ostatných môžete.“
Na bicykli láme Gabriela Helešicová v čase karantény osobné rekordy.
Foto: archív Gabriely HelešicovejZ domu môžeme všetko
Prvých pacientov s ochorením Covid-19 zistili v USA na začiatku roku, v januári. Neoficiálne sa však nákaza mohla rozšíriť už skôr. „Hovorí sa, že prvé prípady zasiahli práve Kaliforniu, a to už v novembri minulého roka. Práve ju, pretože sem prichádza veľa čínskych turistov a rodinných príslušníkov Číňanov, ktorí tu žijú. Samotnú Kaliforniu však nakoniec nákaza príliš neovplyvnila, pretože sa v nej nežije tak koncentrovane ako napríklad v New Yorku a každý je zatvorený vo svojich autách či domoch a bytoch,“ vysvetľuje Češka, ktorá pochádza z moravského mesta Břeclav.Najviac zasiahnutým bol New York. „Tam sa všetko rýchlo zatvorilo, v metre prestal byť nával a na uliciach zrazu minimum ľudí. Vďaka technológiám môže väčšina ľudí pracovať z domu, cvičiť odtiaľ jógu či posiľňovať s činkami, a to aj kolektívne. Môžeme si čokoľvek z domu nakúpiť, ísť aj hoci na rande - a byť pritom doma. A keď sa musí pre potraviny, nie je to problém – rúško, autom, nakúpiť s dodržaním odstupu a pekne naspäť domov. Niekto všetko, čo si prinesie z obchodu, umyje, iný nie. Väčšina reštaurácií je otvorená, objednané jedlo vám prinesú v rúšku a rukaviciach až do auta. Ale kto do pokrmu naprskal vzadu v kuchyni, to neviete."
V niektorých členských štátoch už prísne opatrenia začínajú pomaly uvoľňovať, čo je aj prípad Kalifornie. „Ameriku nezavriete, nezamknete doma. Na týždeň či dva, ale na viac nie. Nálada v USA je taká, že väčšina ľudí sa chce už vrátiť do normálneho kolotoča, ktorý žila pred pandémiou Covid-19. Je ale isté, že veľkému množstvo občanov táto situácia aj vyhovuje, hlavne tým, ktorí dostali finančnú podporu od vlády. Až 1 200 dolárov dostali všetci, ktorí priznali minulý rok príjem pod 55 tisíc dolárov hrubého. Ľudom v nezamestnanosti priznali asi 600 dolárov za týždeň. Podporu dostali aj veľké podniky, tie malé sa s krízou budú musieť vyrovnávať dlhšie, pretože na pomoc nárok nemajú," vraví žena.
Na túre v kalifornskej púšti so slovenským kamarátom Jánom tiež žijúcim v USA a jeho psom Maxxom.
Foto: archív Gabriely HelešicovejJedno pozitívum však Gabriela Helešicová v pandémii vidí. Veľké množstvo Američanov poňalo vynútené zmeny života ako príležitosť viac sa hýbať. „Je to taká dovolenka. Máme krásne počasie, tak veľa ľudí nachádza záľubu vo fyzických aktivitách,“ hlási zo slnečnej Kalifornie. „Napríklad dnes. Nedeľa, krásne počasie, Tichý oceán na juh od Los Angeles. Pláže zatvorené, ale ľudia na bicykloch, korčuliach, v autách, strechy dolu, chôdza, beh, všetci vysmiati. A väčšina bez rúšok. Nie je to povinné. Jednoducho ten počiatočný strach z neznáma pominul. Samozrejme by sa stále mali dodržiavať základné hygienické pravidlá, tie snáď ani nemusia byť napísané niekde na ceduli a dané príkazom. Skrátka používať zdravý rozum a nevystavovať sa zbytočne riziku nákazy."
Gabriela Helešicová sa tiež snaží čo najviac hýbať, trávi veľa času výletmi v kalifornskej púšti, na kopcoch a v horách. „Občas výlet k oceánu a hlavne cyklistika, ktorú si teraz zvlášť užívam a dokonca aj lámem osobné rekordy. Bazén je bohužiaľ zatvorený, hodil by sa teraz v tých 40-stupňových horúčavách, ktoré tu máme."
Gabriela Helešicová sa venuje aj umeniu, na fotografii so svojím obrazom.
Foto: archív Gabriely HelešicovejSlovenské rúška? To nikoho nezaujíma
Na Slovensku, ale aj v susednom Česku sa šíria správy, ako svet obdivuje naše rýchle a účinné opatrenia v boji s nákazou. Medzi oceňované vraj v cudzine patrí hlavne disciplinované nosenie rúšok. Skutočnosť však bude trochu iná, v Amerike skoro nikoho nezaujíma, ako s vírusom bojujú malé stredoeurópske krajiny a nikto tam o našich rúškach ani len netuší. „Obávam sa, že Američania, ktorí nemajú spojenie so Slovenskom či Českom, sa o to nezaujímajú a nemajú sa to ako dozvedieť,“ hovorí Gabriela Helešicová.Američania nosia rúška zodpovedne, nepovažujú ich väčšinou za prehnané opatrenie. „Chodím denne do zamestnania a dvakrát týždenne na nákup a rúško či šatku má poslušne každý. Na začiatku to tak ale nebolo, ochranu úst a nosa sme zaviedli až ako poslední,“ konštatuje s tým, že niektorí Američania ich majú na tvári, aj keď idú sami v aute alebo na bicykli, hoci v ich okolí nikto nie je. „Takže áno, väčšina obyvateľov odporúčania a príkazy, ak nejaké sú, rešpektuje.“
Situáciu do budúcnosti nevidí ružovo. Nevie si predstaviť, že by sa všetko znovu zatvorilo, ak by prišla ďalšia vlna epidémie. „Vrátime sa späť na stromy alebo do jaskýň? Zasa všetko zavrieme? To už nepôjde. Dobré to nie je a nebude. Na druhej strane je v tom aj politika a tlačia sa peniaze. Je otázkou, kto si na tom zasa namastí vrecká?“ pýta sa žena.
„Dostali sme asi niečo, čo si zaslúžime, ako niektorí hovoria. Ale čo sme dostali, vlastne nevieme a ani netušíme, ako s tým bojovať. Vieme len, že je to neplecha, ktorá nás môže zabiť a vraj sa ľahko prenáša, ale o detailoch ešte nemáme bližšie informácie. Môžeme len dúfať a robiť všetko, čo je v našich individuálnych silách a nabudúce snáď už budeme lepšie pripravení," dodáva.
Výtvor Gabriely Helešicovej.
Foto: archív Gabriely Helešicovej
St. Jacinto Mountains pri kalifornskom meste Palm Springs. Gabriela Helešicová sa v karanténe venuje aj turistike.
Foto: archív Gabriely Helešicovej
Karanténny výtvor.
Foto: archív Gabriely Helešicovej
Obchod, ktorý aranžuje Gabriela Helešicová.
Foto: archív Gabriely Helešicovej
